Čakanie na zázrak

Počet zobrazení: 3879

Veda a na nej založená technika dáva človeku do rúk reálne nástroje ovplyvňovania svojho prostredia a aj seba samého, zároveň však človeku berie aj ilúzie tým, že nám hovorí o tom, čo nie je možné. Veda teda rozširuje okruh našich možností ovplyvňovať podmienky nášho života, zároveň nám pripomína aj naše obmedzenia, hovorí o tom, čo nie je možné, čo nemôžeme ovplyvniť.

Možno to však interpretovať aj tak, že veda nám berie ilúzie, poskytuje nám však reálne možnosti zásahu do priebehu diania. Príkladom je vzťah medzi alchýmiou a chémiou. Alchymista veril, že sa mu podarí „vyrobiť“ zlato. Chemik vie, že to nie je možné. Zároveň však vie, že je možné vytvoriť látky, ktoré sa v prírode nevyskytujú a ktoré dokážu človeku uľahčiť život. Niekedy nám však viac záleží na ilúziách ako na realite. Vcelku nám veda viac berie ako dáva, pretože náš obraz sveta obsahuje viac ilúzií ako reálnych poznatkov.

Sme bytosťami, ktoré čakajú na zázraky. Radi podliehame ilúziám. Veľmi často jednoducho nechceme vedieť pravdu. Pravda je málokedy príjemná. To je aj dôvod, prečo tak veľa ľudí hľadá alternatívu k vede a dáva prednosť parapsychológii pred psychológiou, astrológii pred astronómiou, metafyzike pred fyzikou. To je aj dôvod príťažlivosti ezoteriky a mystiky. Nemecký mysliteľ Max Weber to vyjadril tak, že v procese racionalizácie (jeho hlavnou súčasťou je vedecké poznanie) svet pre nás stráca čaro. V súčasnosti, berúc do úvahy stav sveta, vrátiť svetu čaro môžeme len na osobnej súkromnej rovine. Všetky tie postoje k svetu, ktoré prežívame s vášňou môžu byť zdrojom vracania čara svetu. Láska, nenávisť, estetický a eticky postoj ku skutočnosti, osobne prežívaná viera v Boha, zaujatosť vôbec ako zdroj hodnotových postojov, to sú všetko vedie k tomu, že svet pre nás opäť nadobúda čaro. Weber zdôrazňuje, že reálny úspech v úsilí vrátiť svetu čaro má len ten, kto sa o to pokúša ako konkrétna osoba. Tam, kde úsilie o vrátenie svetu čara, nadobúda masový charakter, tam obyčajne máme do činenia s patologickými fenoménmi, s kolektívnymi psychózami.

Radikálne ideológie sú tiež pokusom vrátiť svetu čaro. Radikálna ideológia umožňuje život akoby v opojení. Extrémizmus znamená vášeň, znamená trvalo zvýšenú hladinu adrenalínu v krvi. Vášeň prežívaná spolu, v konkrétnom spoločenstve, je vždy intenzívnejšou ako vášeň prežívaná individuálne.

Proces racionalizácie, ktorého hlavným nositeľom je veda, má teda ambivalentné dôsledky. Racionalizácia priniesla ľudstvu zvýšenie moci nad materiálnymi podmienkami života. Človek je však bytosť, ktorá potrebuje žiť zmysluplný život. Človek akoby potreboval zázraky, akoby potreboval vedieť, že vesmír je tu kvôli nemu. Veda nám hovorí, že svet tu nie je kvôli nám. V krízových situáciách si prajeme zázrak, prajeme si, aby tu bola aspoň možnosť zázraku.

Priania však nič nezaručujú.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Viac od autora

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984