Reklama
Reklama

Eduard Chmelár: Prečo výzvy na upokojenie spoločnosti nebudú úspešné

Počet zobrazení: 760

K dnešným sviatočným príhovorom najvyšších ústavných činiteľov len toľko: dlhodobo upozorňujem politikov, že slovenskú spoločnosť dokáže zjednotiť len silná myšlienka, ktorá má potenciál zapáliť občanov a strhnúť ich v túžbe po jej uskutočnení. To, že sa v našich dejinách vyskytli také okamihy, som ozrejmil v dnešnom príhovore pri príležitosti štátneho sviatku Dňa vzniku Slovenskej republiky. https://www.facebook.com/.../a.328767897.../5001488319883020 Zopár jedincov si tu však stále myslí, že si vystačia s politickým marketingom, budovaním kultu osobnosti a brainwashingom. Neviem, čo ma dnes viac pobavilo – či to, keď Eduard Heger označil svoju vládu za najlepšiu možnú, alebo to, keď sa vyhlásil za spojenca Zuzany Čaputovej v upokojovaní spoločenskej atmosféry. Ale viem, čo ma nahnevalo: keď sa nezmienil ani slovkom o 29. výročí vzniku štátu, ktorého vláde predsedá a keď aj prezidentke republiky nestála táto udalosť za viac ako jednu strohú vetu. Nie som z tých, ktorí dávajú politickým babrákom nevyžiadané rady, preto nasledujúce slová budú určené všetkým občanom Slovenskej republiky, ktorým záleží na svojej vlasti.

Majsterka prázdnych fráz Čaputová a najnevýraznejší premiér v histórii Heger sa neusilujú Slovensko zjednotiť, ale znecitlivieť. Umelo upokojovať spoločnosť bez reálneho riešenia jej potrieb je ako podávať jej morfium. Upokojenie spoločnosti nedosiahneme uspokojením s daným stavom. Celé to neuveriteľne gýčové moralizovanie o tom, aby sme „precítili súdržnosť“ (iste ju navnímala veľmi citlivo) sú obyčajné prázdne frázy, ktoré celkom určite nepadnú na úrodnú pôdu. A to nie preto, že by boli ľudia zlí a nevraživí, ale preto, lebo ich problémy nemožno zavrávať sladkými rečami, ale postaviť sa k nim čelom a riešiť ich. Aj ja si želám súdržnosť Slovenska. Ale nemôžem to dosiahnuť tak, že mu neponúknem nič, za čo sa oplatí bojovať; že budem ignorovať jeho problémy alebo že nebudem rozumieť príčinám hnevu a frustrácie vlastného ľudu.

Zuzanu Čaputovú vraj inšpirovali slová hovorcu Konferencie biskupov Slovenska Martina Kramaru (všimnite si, ako sa vždy, keď je v úzkych alebo potrebuje zmanipulovať verejnosť, opiera o katolícku cirkev) o tom, že by sme sa mali oslobodiť od poddanského chápania slobody. Odhliadnuc od toho, že deliť slobodu na „kráľovskú“ a „poddanskú“ je filozofický nezmysel, ktorý tu nemám čas bližšie vysvetľovať, práve tieto slová odhaľujú, ako nebetyčne falošné sú prezidentkine slová. Ak totiž ona i premiér podporujú prijatie zmluvy, ktorá povedie k obsadeniu našej krajiny americkými vojakmi na neurčito, ich konanie nie je poddanské, ono je doslova otrocké.

A tak nečudo, že ju neoslovili pápežove slová o odzbrojení a mieri, ale tá najbanálnejšia veta o tom, ako sa všetci potrebujeme. Zuzana Čaputová sa v skutočnosti vyhýba najsilnejšiemu posolstvu Františka, lebo na naň nemá odvahu. A tak si z jeho slov účelovo vyberá hrozienka, aby nimi donútila ľud k poslušnosti, ako to politická moc, opierajúca sa o autoritu cirkvi, robila v dejinách až príliš často. Slová pápeža Františka, ktorými sa nám prihovoril v Bratislave, i jeho dnešné posolstvo k Svetovému dňu mieru, však naplníte oveľa lepšie tým, keď podpíšete hromadnú pripomienku, ktorou chceme zabrániť katastrofálnym následkom vojenskej zmluvy s USA. Máte na to ešte niekoľko hodín. Dotiahneme to na 20 000 podpisov? https://www.mojapeticia.sk/.../0317a4b6-776e-4ee9-961e...

(Status na FB 1. januára 2022)

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Blogy a statusy