Reklama
Reklama

Eduard Chmelár: Západ po Afganistane potrebuje sebareflexiu

Počet zobrazení: 922

Od nedele sledujem centristických pokrytcov rozzúrených do biela, ako sa prestávajú ovládať a zakrývať účelovou plachtou „slušného Slovenska“, a agresívne napádajú všetkých, ktorí im pripomínajú ich zlé svedomie a zodpovednosť za to, čo sa stalo v Afganistane. A budem v tom pokračovať, lebo sledujúc tie neuveriteľné nezmysly, ktoré sú schopní vypustiť z úst rôzni politickí „experti“ o tejto špinavej vojne, sa pýtam spolu s brigádnym generálom Andorom Šándorom: rozumejú ostatným veciam, týkajúcim sa verejného života, tiež tak mizerne ako tejto téme?

Urobme si v tom teda jasno: vojna v Afganistane bola od samého začiatku a v rozpore s tým, čomu verí značná časť laickej verejnosti, brutálnym porušením medzinárodného práva. Faktom je, že teroristickými útokmi z 11. septembra 2001 boli mnohí takí pobúrení, že v tej chvíli na nejakú „legálnosť vojny“ vôbec nemysleli. Nielen v USA, ale ani v Európe sa neviedli prakticky žiadne diskusie o tom, či je útok na Afganistan v súlade s Chartou OSN. Bezpečnostná rada OSN síce už 12. septembra 2001 prijala rezolúciu č. 1368, v ktorej vyhlásila, že teroristické útoky na New York a Washington sú ohrozením svetového mieru a ich páchatelia musia niesť zodpovednosť, no nijako nezmieňovala Afganistan. Z právneho hľadiska to znamená, že bez konkrétnych dôkazov, že za útokmi stojí Afganistan, Bezpečnostná rada OSN nedala Spojeným štátom nijaký mandát na vojenskú akciu. Washington zvyšoval tlak na svetovú organizáciu, no ani ďalšia rezolúcia BR OSN č. 1373 z 28. septembra 2001 nedávala Spojeným štátom žiadne formálne povolenie na útok – o Afganistane v nej opäť nebola ani zmienka. Spojené štáty sa teda obrátili na Severoatlantickú alianciu. Generálny tajomník NATO George Robertson oznámil 2. októbra, že USA aliancii presvedčivo dokázali, že atentátnici sú podporovaní talibanským režimom z Afganistanu. Washington donútil Radu NATO aktivovať článok 5 Severoatlantickej zmluvy, čím boli do vojny zatiahnuté aj ďalšie členské štáty. Lenže ani NATO nemá právo vyhlásiť nejakému štátu vojnu bez mandátu BR OSN. Bez tohto povolenia bola celá invázia od začiatku do konca vojenskou agresiou a nezákonnou okupáciou.

Dnes vieme, že celú túto špinavú vojnu stvorila jedna spektakulárna lož a musíme to pripomínať. Útočníci neboli Afganci, ale Saudi, neboli vycvičení v Afganistane, ale v USA a ich vodca nebol pod ochranou Afganistanu, ale Pakistanu. Spojené štáty nemali nijaký vecný dôvod na prepadnutie Afganistanu. Afganistan nebol vo vojne so Spojenými štátmi. Jeho talibanským vodcom pomohol Washington päť rokov pred inváziou dostať sa k moci. Keď Američania vpadli do Afganistanu, nenarazili na takmer nijaký odpor. Odboj vznikol až o ďalšie tri roky a vytvorila ho okupácia. To, že ho viedol Taliban, bolo spôsobené jednoducho tým, že bol jedinou organizovanou silou, ktorá vystupovala striktne proti okupácii.

Niektorí liberálni hejteri ma účelovo obviňujú, že zľahčujem zlé postavenie žien v Afganistane. Je to špinavá lož. Nikdy som ani slovom neospravedlňoval násilné potláčanie ženských práv, ale vždy som upozorňoval na neprijateľnosť toho, čo Immanuel Wallerstein nazval „európskym univerzalizmom“ – snahu vnucovať iným civilizáciám svoj poriadok a demonštrovať tým neokoloniálnu civilizačnú nadradenosť. Takýmto zlomyseľným osočovaním extrémni centristi odvádzajú pozornosť od toho najpodstatnejšieho – od vlastnej zodpovednosti za tú obrovskú tragédiu a svinstvá, ktoré sa tam diali. Predovšetkým, táto vojna si vyžiadala životy takmer 250 000 ľudí. Médiá i konkrétni politici túto vojnu všemožne podporovali, klamali a dezinformovali v intenciách propagandy NATO. Preto sú dnes takí nervózni. Boja sa konfrontácie s realitou a znovu špinia tých, ktorí ich pristihli pri šírení klamstiev. Politizujúci generál Macko, ktorý ešte donedávna vášnivo obhajoval túto vojnu ako „mimoriadne dôležitú“, po celom tom fiasku predkladá neuveriteľne naivné konštrukcie o príčinách zlyhania a tvrdí, že v afganskej misii vidí pozitívum, lebo nám pomohla sprofesionalizovať ozbrojené sily... Podobný cynizmus predviedol aj zahraničnopolitický expert Progresívneho Slovenska a dlhoročný vášnivý podporovateľ vojny v Afganistane Tomáš Valášek, ktorý sa trápnym spôsobom snažil nájsť pozitíva v tom, že klesla úmrtnosť novorodencov... A tieto zvrátené názory bez hanby prezentujú na pozadí ŠTVRŤ MILIÓNA MŔTVYCH.

A teraz vám poviem, prečo považujem celý ten náhly záchvat obáv o práva žien (ktorý prebudil naše mimovládky) a poukazovanie prezidentky Čaputovej na riziko porušovania ľudských práv za eldorádo pokrytectva. Kde boli títo ľudia, keď saudskoarabská tyrania surovo vraždila svojich odporcov a Ivan Korčok tam bol „prehlbovať politické a ekonomické vzťahy“? Kedy vyjadrili obavy o ľudské práva u našich nedemokratických spojencov? A hlavne, prečo mlčali alebo dokonca hlučne podporovali vojnu, ktorá zničila životy státisícov Afgancov? Vari právo na život nie je ľudským právom? Títo ľudia vôbec nerozumejú a ani nechcú rozumieť zložitosti vývoja v Afganistane. Poviem vám surovú pravdu, ktorú nechcú počuť. Obyčajní Afganci nemali veľa na výber. Počas okupácie boli svedkami toho, ako domáci spojenci USA beztrestne páchali "bacha bazi“ – tento slangový výraz označujúci sexuálne zneužívanie detí dospelými mužmi pozná každý Afganec. Taliban za páchanie „bacha bazi“ zaviedol trest smrti. Ale v mestách ovládaných západnými spojencami si takto užívali dobre situovaní vodcovia, a to dokonca za asistencie polície, pričom okupačná správa dala od toho ruky preč s výhovorkou, že sú za to zodpovedné miestne afganské úrady. Znásilňovanie a týranie detí vyvolalo obrovské pobúrenie afganskej verejnosti, ale nikto proti tomu nezakročil. Ani našich falošných liberálov to nezaujímalo. A teraz majú tú drzosť posudzovať a moralizovať nad tým, že afganský ľud si medzi proamerickými pedofilnými násilníkmi a islamskými fanatikmi týrajúcimi ženy vybral Taliban a vzdal sa mu bez boja? Napľuť do tváre takým pokrytcom, ktorí nemajú elementárnu úctu k ľudskému životu, ale liečia si len svoje ideologické komplexy.

Nezabudnite, že človek, ktorý všetky tieto zločiny odhalil, dnes sedí vo väzení. Bol to Julian Assange a jeho Wikileaks, ktorý zverejnil dokumenty usvedčujúce Spojené štáty a ich spojencov z vojnových zločinov zahŕňajúce vraždy stoviek neozbrojených civilistov. Odhalil zapojenie pakistanských spravodajských služieb do spolupráce s Talibanom. Dokázal rozsiahle mučenie vo väzniciach. Zmenil svetovú verejnú mienku, ktorá sa postavila ostro proti vojne. Lenže tí, ktorých zločiny odhalil, dosiahli jeho umlčanie. Nezávislý novinár Richard Medhurst po minulotýždňovom súdnom pojednávaní v Londýne, ktoré opäť rozhoduje o vydaní Juliana Assangea do USA, vyhlásil, že ho takmer nespoznal, že vyzeral príšerne, chorobne a so známkami mučenia, pričom dodal: „Oni ho nechcú vydať, oni ho chcú zabiť.“ Je desivou výpoveďou o stave tohto sveta, ak vojnoví zločinci a ich prisluhovači stále nie sú potrestaní a hrdina tejto hanebnej éry, ktorý nie je zločinec a nebol odsúdený, hnije vo väzení s maximálnou ostrahou v britskej obdobe Guantánama. Toto je jedna z najväčších nespravodlivostí súčasného systému.

Táto vojna nemá ospravedlnenie. Jej hlavní vinníci George Bush a Tony Blair sa svojho času opájali predstavou, že „budujú národ“. Lenže národ nie je skladanie lega. Blair fantazíroval, že zničí výrobu ópia v krajine. Výsledkom jeho kampane bolo, že pestovanie afganského maku dosiahlo historické maximum a rozšírilo sa zo 6 na 28 provincií. Významný britský novinár Simon Jenkins to vtipne okomentoval, že mak je pravdepodobne najúspešnejší britský poľnohospodársky produkt všetkých čias. A bola to práve produkcia ópia, ktorá zabezpečila Talibanu nielen nákup zbraní, ale aj faktický návrat k moci. Celkové náklady USA na túto vojnu sa vyšplhali na 2,3 bilióna dolárov. Britské náklady dosiahli 37 miliárd libier. Nevieme, koľko stálo afganské dobrodružstvo Slovenskú republiku, lebo v radoch našich novinárov sa táto otázka považuje za neslušnú.

Dnes sa vlna kritiky znáša najmä na hlavu Joa Bidena, ale on nie je hlavný vinník tejto katastrofy. Za posledných 40 rokov zahynulo v Afganistane jeden a pol milióna ľudí, takmer každý v nej niekoho stratil, no George Bush, John McCain, Gordon Brown, Nicolas Sarkozy, ale aj Barack Obama napriek tomu fanaticky tvrdili, že potrebujeme ešte viac vojakov, ešte viac zbraní, a teda ešte viac mŕtvych. V tomto smere sa Joe Biden logicky spýtal, na čo je to dobré a zdôraznil, že úlohou Ameriky nie je budovať iné štáty, čím sa dištancoval od svojich predchodcov. V tomto ohľade pripomenul prejav sovietskeho lídra Michaila Gorbačova, ktorý na zasadnutí politbyra 13. novembra 1986 otvorene povedal to, čo sa ostatní báli vysloviť: „Budeme bojovať donekonečna iba preto, aby sme si potvrdili, že naše jednotky nemajú situáciu pod kontrolou?“

Nevyhnutnú porážku NATO spečatila vlastne už katarská dohoda z februára minulého roka medzi „Spojenými štátmi a Islamským emirátom Afganistan“, ako sa označoval Taliban, hoci „Islamský emirát“ v USA nikto neuznáva na rozdiel od afganskej vlády, ktorú Donald Trump obišiel. A tak vojde Joe Biden do dejín ako prezident, ktorý našiel odvahu vyviesť Američanov z Afganistanu, no nenašiel odvahu povedať im pravdu, že táto vojna nemala nijaký zmysel. Dokonca ani pre tých, ktorí sú posadnutí právami žien. Tie si totiž musia vybojovať Afganci sami, ak ich chcú. Povrchní kritici čerpajúci informácie z našich červených denníkov neberú do úvahy, že dnešná generácia lídrov Talibanu je pragmatickejšia ako tá pred dvadsiatimi rokmi a že jej mediálny obraz je trochu skarikovaný. Tým nechcem povedať, že to už nie sú radikálni islamisti, ale to, že ich rôznorodé pohnútky a ciele nemožno zredukovať do slaboduchých hesiel a povrchných predstáv bratislavskej kaviarne. Podobne aj hysterické obavy z migrácie neberú do úvahy, že každá vojna nesie so sebou masový exodus, takže je zaujímavé, že si ju za doterajších dvadsať rokov vojnychtiví liberáli nevšimli a nepostrehli, že Afganci utekajú najmä do Tadžikistanu alebo Pakistanu, nie do Európy.

Dnes už všetci vedia, že NATO v Afganistane potupne prehralo a vojna sa skončila fiaskom Západu. Je však veľmi dôležité, aby aj naša spoločnosť prešla sebareflexiou, aby všetci tí natohujeri a extrémni centristi, ktorí nás do tohto šialenstva vohnali a majú krv na rukách, boli jasne pomenovaní a odhalení, aby už nemali priestor na manipuláciu verejnou mienkou a nevytvárali podhubie pre ďalšiu imperiálnu vojnu s katastrofálnymi následkami. Západná civilizácia a najmä USA potrebuje po fiasku v Afganistane dospieť k tomu, k čomu dospel Sovietsky zväz po nástupe Michaila Gorbačova politikou glasnosti: k vlastnej sebareflexii svojej úlohy vo svete. Pokračovať ako doteraz je aj vzhľadom na klimatickú krízu udierajúcu v plnej sile, nemožné a zničujúce.

(Status na FB 17. augusta 2021)

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Blogy a statusy