Reklama
Reklama

Ešte k zákonu o štátnom občianstve

Počet zobrazení: 573

Slovensko sa zmieta v pandemickej i politickej kríze, národ je jednosmerne orientovaný na fyzické a psychické prežitie v tejto zložitej situácii, ale „priatelia“ Slovenska nespia. Bez širšej diskusie, v podmienkach výnimočného stavu prijal minulý týždeň parlament v prvom čítaní návrh zákona o novelizácií zákona o štátnom občianstve č. 40/1993 Z.z. Treba povedať, že žiadne okolnosti – či už vonkajšie alebo vnútorné nás nenútia zmeniť tento zákon, ak pominieme neskrotnú túžbu Maďarska anektovať slovenských občanov maďarskej národnosti, žujúcich na našom území.

Formálne sa zmena zákona zdôvodňuje potrebou vrátiť slovenské občianstvo tým, čo žijú trvalo v cudzine a voľbou iného štátneho občianstva v zmysle novely zákona z roku 2010 oň prišli. Pritom nebola podaná žiadna analýza tohto stavu, prečo oní občania prišli o slovenské štátne občianstvo, či to nebolo na základe toho, že štát, do ktorého zväzku sa naši bývalí občania prihlasovali, nepožaduje pred udelením občianstva vyviazanie sa uchádzača z predošlého štátneho občianstva.

Keď sa na tento fakt pozrieme z čisto štatistického hľadiska, tak do prijatia slovenského zákona (ktorý bol reakciou na bezprecedentný pokus Maďarskej krajiny anektovať si slovenských občanov) za desaťročie od roku 2000 prišlo 4 739 slovenských občanov a za ďalšie desaťročie po prijatí nášho zákona prišlo o slovenské občianstvo len 3 029 občanov. Už letmý pohľad na tento údaj hovorí, že slovenský zákon má na onú stratu slovenského občianstva len nepatrný vplyv. Zväčša ide o slovenských občanov, ktorí prijali rakúske alebo nemecké občianstvo, kde sa vyžaduje vyviazanie žiadateľa z pôvodného štátneho zväzku. Stačili by nám prsty rúk a nôh, aby sme spočítali tých, ktorí prišli o občianstvo SR v dôsledku slovenského zákona. Samozrejme, my tu máme neobčanov s našimi pasmi, ktorých však nevieme identifikovať, lebo Maďarská krajina je jediný štát na svete, ktorý sa hanbí za svojich občanov a nezverejňuje udeľovanie svojho občianstva a ani zoznamy svojich občanov!

Čo sa má teda dosiahnuť navrhovanou zmenou zákona o občianstve SR? V oficiálnom zdôvodnení len to, že občania SR, ktorí získajú po pobyte 5 rokov na území druhého štátu (a malo by tam byť priložené ešte: a tam chcú naďalej žiť) neprídu automaticky o slovenské občianstvo. Potiaľ by to bolo v poriadku.

Má to však svoje ale! A tam to je už zložitejšie. Má sa to diať aj spätne a nemusia tí ľudia žiť nutne na území druhého štátu, stačí len deklarovať potvrdením (akým? – od vrátnika ubytovne v Rábe - Gyori?), že na danom území žil 5 rokov. Ale nie je tam ani špecifikované, či pôjde len o našich občanov (cca do 100), ktorí verejne prijali maďarské občianstvo alebo bude tento zákon aj amnestiou pre doteraz „tajných“ občanov Maďarska? Teda stále viac otázok ako odpovedí! Zákon by nemal vytvárať nejasné prostredie, ktoré budú môcť nepoctiví obchádzať. Pri našich historických skúsenostiach by sme práve pri týchto veciach mali byť viac ako opatrní. Preto ak má byť zákon prijatý, musia byť nejasnosti z neho úplne eliminované!

Na záver ešte zopár poznámok. Je neuveriteľné, akým spôsobom sa pri takejto dôležitej otázke, pri ktorej ide o občiansky pokoj na Slovensku a občiansku a možno aj územnú integritu SR, správajú slovenská tlač a médiá. Ako by nešlo o výsostný záujem našej republiky, ale len o nejakú podružnú otázku týkajúcu sa okrajových skupín obyvateľstva. Aj do televízií sa dostávajú zväčša hovorcovia maďarskej iredenty a ich posluhovači! Tým treba jasne povedať, že občianstvo, jeho vlastnenie, strata alebo nadobudnutie nie je ľudské právo, ale obyčajná spoločenská zmluva, ktorá má svoje pravidlá! Takýmto základným pravidlom v tejto otázke je Salus populi, suprema lex, teda blaho ľudu ako najvyšší zákon. A tam nie sú výnimky!

To, že niektorí skrytí maďarskí iredentisti v tejto otázke lakujú slovenskú spoločnosť, že vraj ide o ich ľudské a občianske práva, je síce neakceptovateľné, ale pochopiteľné. Nepochopiteľné je len to, že im naša žltá tlač dáva priestor bez toho, aby dala priestor aj slovenskému stanovisku a obhajovala záujmy slovenských občanov. Ale čo je už úplne nepochopiteľné, sú vystúpenia poslanca O. Dostála, ktorý vo svojej rusofóbnej zanietenosti vehementne kritizuje ruskú politiku udeľovania občianstva napr. v Abcházku, v Podnestersku alebo na Donbase a označuje tieto aktivity za ruskú expanziu – teda vie, o čom takéto udeľovanie občianstva je –, ale v prípade rovnakej politiky Maďarskej krajiny vo vzťahu k Slovensku sa ide zadrhnúť kritikou Slovenska a obhajobou maďarskej expanzie na slovenské územie. O čo mu asi ide?


(Status na FB, 24. 3. 2021)

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Blogy a statusy