Hmla vojny

Počet zobrazení: 4342


Vojny boli vždy spojené s propagandou. Svojich bolo treba presvedčiť, že svoje životy riskujú a obetujú pre tú správnu vec, protivníka bolo treba zneistiť tým, že sa mu povie „pravda“ o tom, za čo vlastne bojuje, „pravda“ o tých, ktorí ho do vojny poslali. Samozrejme boli výnimky, obvykle však vo všetkých vojnách „pravda“ bola na strane tých, ktorí mali lepšie zbrane a vedeli ich lepšie používať.

Predsa len v minulých vojnách v poslednej inštancii rozhodovali zbrane, nie propaganda.

Rozvoj komunikačných technológií však zásadne zmenil situáciu. Racionalisti boli dlho presvedčení, že v moderných vojnách rozhodne schopnosť získavať informácie. Vyzerá to však tak, že rozhoduje schopnosť produkovať pseudoinformácie, teda ohromiť a ochromiť protivníka buď dezinformáciou alebo nadprodukciou informácií o treťoradých záležitostiach.

Carl von Clausewitz, možno najvýznamnejší teoretik vojny v novoveku, neraz zdôrazňoval, že každá vojna sa odohráva „v hmle“. To okrem iného znamená, že nikto nemá situáciu plne pod kontrolou, nikto nevie, čo sa presne deje. V súčasnosti je hmla vojny mimoriadne hustá a najviac k tomu prispievajú moderné komunikačné prostriedky. Tie dôkladne „zabaľujú“ dianie vediac, že koniec koncov „predáva obal“. Kedysi sme sa mohli aspoň domnievať, že aspoň producenti dezinformácií vedia rozlíšiť „realitu“ od jej zobrazenia. Dnes sme si už nie istí: dezinformácie sú tak dokonalé, že ich kúzlu podľahli aj ich producenti.

Aké možnosti obrany majú tí, ktorí sa predsa len nechcú zrieknuť rozlíšenia medzi realitou a jej mediálnym obrazom, nechcú toto rozlíšenie považovať za „zastarané“?

V podstate majú len tri možnosti.

Môžu si povedať „neverím nikomu“. To vyzerá ako dobré riešenie. Lenže to neznamená len „vystúpenie z tohto sveta“, ale aj zmierenie sa s tými, ktorí sa dojemne starajú o to, aby sme v hlave mali vždy tie „správne“ názory. Keď nikto nemá pravdu, tak všetci si môžu nárokovať na to, že majú pravdu.

Druhá možnosť je raz a navždy sa rozhodnúť, kto má pravdu. Keď budeme mať na mysli politiku, tak sa musíme rozhodnúť medzi Kyjevom a Doneckom, Tel Avivom a Gazou, Washingtonom a Moskvou. To potom znamená, stáť na svojom, i keď všetko hovorí proti. To znamená, že keď raz vo Washingtone povedia, že Irak mal atómové zbrane, tak ich mal, i keď ich nemal, pretože ich mal „vo vyššom zmysle“. Keď raz v Moskve povedia, že ....

Treťou možnosťou, ako sa brániť propagande a pokúsiť sa orientovať v „hmle diania“ je posudzovanie udalostí z hľadiska jasne členeného „obrazu sveta“. To znamená, usilovať sa mať jasno o tom, ako funguje svet, vedieť, čo je možné a čo nie, čo s čím a ako súvisí. A potrebné je aj vedieť, čo môžeme považovať za dôkaz a čo nie. Vtedy sa dá posúdiť pravdivostná hodnota toho, čo nám denne predhadzujú médiá. Vtedy sa dá určiť, čo je pravdepodobné a čo nie, čo je dôsledkom a čo príčinou, čo je podmieňujúce a čo podmieňované.

Súčasťou racionálneho obrazu sveta je aj konštatovanie, že nikto nemá monopol na pravdu.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Viac od autora

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984