Jedna škola s vyučovaním čínštiny bude málo

Zatiaľ čo anglická kráľovná Alžbeta II. vozila čínskeho prezidenta Si Tin-pchinga po Londýne vo svojom zlatom kočiari, v Prahe počas jeho návštevy vešali aktivisti na kandelábre vlajky Tibetu a teológ Tomáš Halík, priateľ Václava.Havla, slúžil omšu za obete teroru v Číne. Udalosti, ktoré sprevádzali početnú čínsku delegáciu v Prahe, treba teda posudzovať aj v širších globálnych súvislostiach, tam, kde sa končia americké kompetencie a teritórium.

Možno ponor do čínskej mentality môže niečo napovedať, alebo vysvetliť. Prezident Zeman, zvolený národom, nie politickými stranami, bol jediný z politikov západnej civilizácie, ktorý sa zúčastnil na oslavách skončenia druhej svetovej vojny v Ázii, čo mimoriadne silne rezonovalo v tamojších vládnych a politických kruhoch. A tak návštevu čínskeho prezidenta na ceste do USA bolo by možné spájať s reciprocitou, ako je zvykom. Vieme však aj to, že Čína sa v Prahe usadila už vtedy, keď od Živnobanky za 1 mld. Kč odkúpila jej budovu na Příkopech, aby sa v nej udomácnili predstavitelia čínskych bánk a podnikateľských kruhov, dávali podnety a robili analýzy možností pre prienik čínskeho kapitálu do strednej Európy, možno aj do našej republiky. Prečo práve v Prahe? Čínsky prezident to vysvetlil takto: ČR je v strede Európy, má rozvinutý priemysel a vzdelaných občanov. Ale terajšia návšteva a slávnostný podpis deklarácie oboch prezidentov sprevádzal už podpis iných zmlúv, ktoré garantujú už tohoročný vstup 3,5 mld. € do českej ekonomiky.

Že osobné kontakty majú hlboký zmysel a význam pre Číňanov, doložím istou adresnou informáciou.

V čase socializmu bol na istom stretnutí diplomatov v Tirane (Albánsko) z rôznych štátov slovne atakovaný čínsky delegát, tiež účastník voľných rozhovorov, iste aj popri alkohole. Zastal sa ho pri nepríjemnej konfrontácii s tými z demokratických štátov náš delegát, ktorý napred len počúval. Časy sa zmenili a bývalý náš delegát po návrate do republiky našiel uplatnenie v istej pražskej banke. A keď banka uvažovala o svojej reprezentácii v Šanghaji, tento už bývalý diplomat si spomenul na dávnejší slovný konflikt v Tirane a skrze svojho čínskeho kolegu dosiahol, že banka získala povolenie na zriadenie reprezentácie. Vedenie tejto banky ho následne poverilo vedením reprezentácie v Šanghaji až do dovŕšenia jeho dôchodkového veku. A bol to jeden z niekoľkých Slovákov, ktorých pozval B. Chňoupek do svojho diplomatického korpusu i s bytom, aby do práce na MZV necestovávali na týždňovky zo slovenských miest, a následne boli vysielaní do rôznych misií vo svete.

Ťažko vysvetliť najmä rôznym aktivistom v Čechách, ale aj na Slovensku, že iné je vládnuť v krajine, ktorá  má 1,4 mld. obyvateľov a niekoľko miest je väčších ako celá naša republika. Preto aj formy vládnutia nemôžu byť ortodoxne demokratické, ako sú príkladne v USA. Ale aj preto, že v takom veľkom a rôznorodom štáte s množstvom jazykov a národností princípy slobodného podnikania a liberalizmu s heslom, aby sa každý staral sám o seba, sú nepredstaviteľné. Už k vôli poriadku musí existovať centrálne rozhodovanie.

Ani vnútorná politika ČĽR nie je jednoduchá, jej spájanie s rastom životnej úrovne aj v odľahlých častiach krajiny. Čo vieme o nej? Že na Námestí nebeského pokoja pod portrétom Mao Ce-tunga boli zmasakrovaní študenti, že Tibet je okupovaný neoprávnene, že bola i kultúrna revolúcia s vysielaním inteligencie na vidiek, to je všetko a nič viac. Ale aj to stačí na to, aký sme mali obraz o tejto pre nás donedávna vzdialenej krajine, pretože bol nám prezentovaný účelovo a takto. Okrem stavby Veľkého čínskeho múru, ktorý možno vidieť i z ISS, nevieme o novodobých stavbách, o priehradách na riekach, na Jang-c'-ťiang, o desiatkach kilometrov dlhých mostoch, diaľniciach po krajine, aj do Tibetu. Aj to je súčasná Čína s  nepredstaviteľnou dynamikou medziročného rastu HDP oproti našim 3-4 %

O vysokom dlhu USA voči ČĽR nevieme tiež nič, naše médiá o tom neprinášajú správy. On ale je hrozbu pre svetovú ekonomiku, pretože od istej výšky je nebezpečnejší pre veriteľa ako pre dlžníka. .

Práve pre to všetko nie je od veci učiť sa popri angličtine aj po čínsky. Ak chcú naši podnikatelia preniknúť hlbšie do Číny, na jej trh, musia vedieť komunikovať v ich úradnom jazyku, pekinskej čínštine.