Juraj Draxler: Bolo by pekné mať slobodné médiá

Počet zobrazení: 958

Dnes máme vraj Svetový deň slobody tlače.

Myslím si, že je pekné mať takýto deň. Ešte krajšie by bolo mať slobodnú tlač.

Dovoľte to veľmi stručne ilustrovať na príklade najväčšej mediálnej udalosti týchto týždňov. Na vojne na Ukrajine.

Ešte pred ilustráciami podotknem, že ja som viac-menej centristický, takmer mainstreamový čitateľ.

Mám veľké pochopenie pre limity médií v malej krajine. Aj pre to, že médiá majú nejaké komerčné záujmy a musia brať ohľad na svojho typického čitateľa. Nežiadam ani nijaké prudko ideologicky zamerané publikácie.

Chcel by som len spravodajstvo a publicistiku, ktoré prinášajú fakty, a to tak, aby boli pre nejakú udalosť primerane reprezentatívne. A aby ten výber udalostí bol taký, že mi to dá relatívne pestrý aj vyvážený pohľad na svet.

Teraz tie príklady. Vo vedľajšej krajine máme vojnu.

- Prekáža mi, ak niekto napíše, že Putin je monštrum a mal by byť zbavený moci? Nie, pre mňa, za mňa. Zvlášť, ak sa to bude snažiť aspoň ako-tak vyargumentovať.

- Prekáža mi, ak médiá vždy bleskovo informujú, čo povedal v prejave prezident Ukrajiny? Nech sa páči.

- Prekážajú mi fotky rozbombardovaných miesť? Nie, je úplne pochopiteľné, že takýto vojnový konflikt bude úplne dominovať spravodajstvu.

Akurát by človek ocenil, keby sa do toho spravodajstva občas, aspoň občas (!) dostali aj iné veci:

Na Ukrajine miznú režimu nepohodlní ľudia (už zmizlo napríklad 11 „proruských" starostov), ďalších bezpečnostné zložky dokonca otvorene trýznia a ešte to aj nahrávajú (od známeho politika po známeho športovca).

Prinášajú to dokonca svetové agentúry: AP má video z Charkova, kde v rámci razie proti „proruským živlom" komando so samopalmi napríklad vytiahne z bytu vydeseného dôchodcu. Za to, že niekde na internete napísal, že sa hanbí za ukrajinskú vlajku a Rusov berie ako osloboditeľov. A zoberú ho preč – vďaka čerstvým ukrajinským zákonom môže dostať aj roky väzenia. Nie za sabotáž či podnecovanie, ale za „nesprávny" názor voči svojej vláde.

Nič z toho sa do našich médií nedostane, hoci tých informácií, aj videí je dosť.

Dosť je aj videí, kde sa ľudia sťažujú, že ich ukrajinskí ozbrojenci nechceli pustiť z Mariupoľa. V poriadku, možno sú narafičené Rusmi. Ale dokonca existuje aj celkovo veľmi dobré video, dokumentujúce obliehanie Mariupoľa zvnútra, kde vidno, ako ukrajinský vojak ľuďom hovorí, že von z mesta nemôžu ísť, cesty sú zamínované. (Neskôr protagonisti utečú postrannými cestami.)

Existuje aj kopa videí, kde davy ľudí vítajú prichádzajúce kolóny ruských vojakov. Úprimne, tu už si ťažko predstaviť, že by tam všetci stále len z donútenia, alebo preto, že sú zaplatení.

Hlavne by ma ale zaujímalo, prečo sme sa takmer nič nedozvedali o Ukrajine, susednej krajine (!), počas predošlých ôsmich rokov.

Aj keď rovno komisárka OSN pre ľudské práva písala o týraniach ukrajinskými bezpečnostnými zložkami, našej (aj svetovej) tlači sa to nejako vyhlo.

Nikto nespomínal, aspoň okrajovo, ruské sťažnosti na rozmiestňovanie americkej techniky vo východnej Európe a najmä vypovedanie troch kľúčových zmlúv na kontrolu zbrojenia.

O potláčaní politickej opozície ani slovo (dnes to vyvrcholilo prijatím zákona, ktorý umožňuje zrušiť „proruské" strany, ktorým už činnosť aj tak skôr pozastavila bezpečnostná rada).

Zato vychádzajú úplne dementne manipulatívne správy. Ruské stíhačky vystrašili obyvateľov Štokholmu, nacvičovali jadrový útok. Písalo SME. V skutočnosti preleteli okolo ostrova Gotland, ktorý je od švédskeho hlavného mesta vzdialený 200 km.

Alebo: ruské lietadlá leteli okolo Švédska s jadrovými bombami. Zdroj? Povedal vraj jeden expert pre švédsku komerčnú televíziu. Čo na tom, že to v rovnaký deň spochybnil samotný šéf švédskeho letectva, podobne ďalší odborníci.

A teraz vo vojne sa ako fakt berú veci, ktoré nikto nezávislý nevyšetril a rozhodne sú k nim vážne otázky (mŕtvi v Buči, mŕtvi v Kramatorsku).

Ľuďom sa hromadne podsúva fotkami zničených panelákov, že Rusi vyvražďujú obyvateľstvo na Ukrajine. Pritom a) v prípade Donbasu by tým „vraždili" svojich, b) Ukrajinci sa úplne zjavne opevnili v mestách, tým pádom sa bojuje v mestách.

Nezaujímajú ma ani ruské príbehy o „biolaboratóriách", ani ma nezaujíma, čo o Ukrajincoch povedal nejaký špecifický blázon alebo propagandista v moskovskej televízii. Pretože rovnako ma nezaujíma, čo povedal nejaký blbec vo Fox News alebo v Daily Mail.

Ale zaujímali by ma tie fakty. O veľkom konflikte. V susednej krajine.

Namiesto toho naša „slobodná tlač" funguje tak, akoby ju priamo riadil nejaký veľký Propagandista, s veľmi špecifickými cieľmi. Neštíti sa publikovať len pohľad z jednej strany, hrubé manipulácie alebo aj lži.

A to je Ukrajina v podstate len dobrý príklad, pretože je taký očividný. V iných prípadoch je to skrytejšie, manipulatívnejšie. Ale o to toxickejšie.

Bolo by pekné mať slobodné médiá. Tie naše sú viazané peniazmi svojich investorov a otrockým charakterom ľudí, ktorí v nich rozhodujú.

(Status na FB 3. mája 2022, titulok Slovo)

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984