Juraj Draxler: Výročie 2. svetovej vojny: poučenia z histórie

(Pár trochu komplikovanejších poznámok)

Ak dovolíte, len tak na okraj niečo k tomu výročiu. Nejde mi ani tak o vojnu samotnú, ale o otázky, ako vlastne mohol vzniknúť nacistický režim.

V masovej literatúre sa to podáva prostredníctvom troch príbehov, ktoré nie úplne vysvetľujú, čo sa dialo a môžu byť až úplne zavádzajúce.

Prvým je príbeh o tom, ako celý nemecký národ ovládol jeden človek. Druhý príbeh sa začína a končí otázkou, „ako to, že taký kultúrny národ, Goetheho a Wagnera, mohol dôjsť až k takým veciam" (masové vyvražďovania, rozsiahle pokusy na ľuďoch a podobne)?

Tým tretím je príbeh, ktorý vysvetľuje nacistický režim efektívnym policajným štátom.

Ani jedno z toho celkom nesedí.

Nacistov síce viedol Adolf Hilter, ale pozornému študentovi dejín neujde, že podobné hnutia vznikali už pred ním (koniec-koncov, kopu vecí Hitler len prebral) a najmä, aj v mnohých ďalších krajinách Európy.

Príčinou bolo sklamanie z demokracií, ktoré ľudia stotožňovali s ukričanými parlamentmi, vysokou korupciou, politickou nestabilitou. Aj odpor ku kapitalizmu, ktorý narástol zvlášť po vypuknutí Veľkej krízy.

Východiská ponúkali komunisti, socialisti a sociálni demokrati, alebo rôzne konzervatívne hnutia a popri nich aj radikálni nacionalisti – obe posledné hnutia hlásali nejakú formu korporatívneho štátu, akurát s iným akcentom na modernitu, na úlohu vodcu, aj na expanziu a vojnu.

Ak by nebol Hitler, Nemecko by nakoniec s pomerne veľkou mierou pravdepodobnosti aj tak dospelo k nejakej obdobe nacizmu. A ak aj nie Nemecko, tak postupne iné európske krajiny.

Podobne naivná je aj tá otázka o kultúrnom národe a ako mohli nakoniec robiť také veci. Pozerať sa na národy tak, že nejaké sú krvilačné a iné kultúrne, je naozaj dosť nebezpečné, z hľadiska pravdy. Jednak za určitých podmienok ľudia začnú veľmi rýchlo konať „necivilizovane", a jednak nacisti vlastne neboli krvilační – brali to tak, že robia len, čo je nevyhnutné. A svojimi aktivitami nastolia tisícročný mier.

A tak veľmi moderný, „západný" národ vyvraždil desiatky miliónov ľudí.

No a po tretie, trochu scestná je aj predstava, ktorú niektorí majú, o Tretej ríši ako o krajine prešpikovanej tajnou políciou. Jedna z vecí, ktorá vás pri štúdiu toho obdobia zaujme, je to, že Gestapo bolo v rámci Nemecka veľmi malou organizáciou.

Áno, pri nástupe nacistov k moci boli dôležité aj rôzne formy teroru, voči ich priamym protivníkom, ale drvivá väčšina obyvateľstva sa novej vláde jednoducho prispôsobila. Aj s radosťou, veď Nemecko bolo za nacistov v mnohom najmodernejšou ekonomikou Európy. Aj preto k nim s rešpektom vzhliadali časti elít druhých krajín.

Nakoniec sa to celé skončilo veľkým krviprelievaním. Sériou zlých kalkulácií (Nemci nerátali s tým, že sa proti nim nakoniec vážne postaví Británia, nerátali s efektívnym odporom Ruska...) sa Európa rýchlo dostala do dlhého krvavého konfliktu, v rámci ktorého sa postupne prijímali stále drastickejšie rozhodnutia.

Mimochodom, dosť nepochopenia panuje aj ohľadom povojnového Nemecka. Dnes sa občas zjavujú „senzačné" príbehy, „objavujúce", že taká alebo onaká nemecká firma dobre zarábala za nacistov.

Lenže to nebol prípad jednotlivých firiem, povojnové Nemecko pomerne pragmaticky prevzalo veľa z administratívnej mašinérie aj spôsobov hospodárskeho plánovania vytvorených za Tretej ríše.

Hovorím to preto, že dobré čítanie histórie umožňuje vyhnúť sa tomu, že prepadneme jednoduchým príbehom, písaným publicisticky. Niežeby ľudský faktor nebol dôležitý, ale ak vysvetľujeme každý moment politického vývoja konaním jedného jedinca, obyčajne sme situáciu nepochopili.

Ak nálepkujeme národy ako „typicky" viac civilizované, a teda neschopné organizovania veľkého krviprelievania, alebo naopak, iné označujeme za typicky barbarsky krvilačné, tiež nás to zvyčajne vedie k hlúpym vývodom. Ale propagandisticky je to vďačné.

A to isté platí o organizovaní spoločenstiev, národov. Ľudia nemusia byť nútení priamou hrozbou násilia. Zvlášť v modernej spoločnosti býva veľká časť ľudí dostatočne „zglajchšaltovaná" na to, aby sa radostne prispôsobila hocijakým formám pomerne jednoduchej propagandy a zároveň sa nevraživo obracala na tých, ktorí prispôsobiví nie sú.

Z toho, čo som povedal, neplynú žiadne konkrétne ponaučenia pre súčasnosť (aj by to bolo priamo popretím tohto textu). Len to, že racionálny človek pozorne vníma všetko, čo sa deje, spoločenské sily, politické pohyby a chaos. Masy, spracované modernými americkými importmi (konšpi príbehmi), aj tie spracované inak. To, aké v spoločnosti prevládajú formy kontroly. Aké dilemy sa tvoria vnútri štátov aj v konaniach medzi nimi.

Dobré „čítanie" spoločnosti by mali mať najmä elity. Aj preto dlhodobo tvrdím, že je dosť nebezpečné, ak napríklad top politici nemajú dobré, ale naozaj dobré vzdelanie v histórii a v komplexných spoločenských vedách a nahrádzajú si to pridržiavaním sa rôznych klišé.

Ak to kvalitné „čítanie spoločnosti" nemajú, problémy namiesto rozuzľovania zhoršujú, a z nebezpečných situácií vyrábajú ešte nebezpečnejšie.

Prípadne až civilizačne a existenčne nebezpečné.

(Status na FB 9. mája 2022)