Krasnodon – mesto mladých hrdinov

Počet zobrazení: 3471

Dnes už každý vie, ako to dopadlo, keď milióny vojakov tiahli cez celú Európu na sovietske Rusko. Takmer každý človek, ktorý videl na vlastné oči, nekonečné kolóny tankov, nebo plné lietadiel, preplnené železnice a cesty najmodernejšou vojenskou technikou, uveril tomu, že neexistuje na svete sila, ktorá by dokázala tejto obrovskej mašinérii odolať. Predsa však sa našli aj takí, čo mali viac odvahy a statočnosti ako ostatní, a nezmierili sa s okupáciou svojej vlasti. Dokonca i mladí chlapci a dievčatá, často i deti, sa postavili so zbraňou v ruke  proti do tých čias neporaziteľnej armáde, ktorou disponovala Hitlerova ríša. Kto z nás si nepamätá na Olega Koševoja, Ľubu Ševcovovú, Ulu Gromovovú... z románu spisovateľa Alexandra Fadejeva Mladá garda, ale aj z filmu, ktorý o nej natočil krátko po vojne režisér Sergej Gerasimov. To iba dnes dostávajú v médiách priestor takí, čo sa vyjadrujú na túto tému ironicky alebo s úškrnom. Dokonca sa našli aj takí „patrioti“, čo vám budú tvrdiť,  že Mladá garda bola vlastne ukrajinská nacionalistická skupina, ktorá nemala nič spoločného so sovietmi. To iba Fadejev a Gerasimov si ich vraj sprivatizovali a úspešne spopularizovali po celom svete. Boli to Stalinovi propagandisti, ktorí plnili iba jeho pokyny a jeho vôľu, tvrdia. Nech sa však ktokoľvek a akokoľvek bude snažiť prisvojiť si zásluhy mladých hrdinov z Krasnodonu, prepisovať alebo dokonca zosmiešňovať a minimalizovať ich odboj, nikdy sa mu nepodarí zatratiť ich vlastenectvo, odvahu a statočnosť. Hlavne však zhanobiť ich pamiatku.

Sedemdesiat rokov od skončenia vojny je už dosť dlhá doba na to, aby každý dospelý človek vedel, kto v jej histórii obsadil dôstojné miesto a kto sa iba snaží dostať sa na svetlo, aby zvýraznil svoju dôležitosť na porážke fašizmu. Preto sa toľko prepisujú dejiny alebo zamlčujú fakty. Aj s históriou Mladej gardy je to podobne. Potvrdzujú sa síce staré pravdy, no rodia sa, hlavne v umeleckom svete, aj nové pohľady na túto odbojovú skupinu mladých ľudí v Krasnodone, ako aj na jednotlivé postavy. Najlepšie to je poznať na novom filmovom spracovaní tejto už legendy, ktorú pri príležitosti 70. výročia víťazstva nad fašizmom začali premietať na Prvom kanáli Ruskej televízie. Je z toho 12-dielny seriál, ktorý nakrútil mladý režisér Leonid Pljaskin, scenár napísala Anna Suvorovová a v hlavných úlohách sa predstavili Katarína Špica, Jurij Borisov, Andrej Gusev... Spolu vytvorili dôkaz o tom, že aj v Rusku sa i naďalej natáčajú filmy a vydávajú knihy, ktoré sa oplatí vidieť a prečítať si už teraz. Ono je dosť možné, že ak sa svet bude uberať týmto smerom, pán Porošenko sa čo nevidieť môže ľahko stať prezidentom EÚ a páni Turčynov a Jacenko.... obsadia  najvyššie funkcie v Rade Európy. Takéto umenie sa potom stane nedostupným a bude stačiť, ak nám z Ruska potečie iba plyn a nie aj nežiaduce myšlienky.

Nový film Mladá garda, je už predsa len trocha iný, ako si pamätáme z čias Alexandra Fadejeva alebo Sergeja  Gerasimova. Trocha sa to premiešalo a trocha nám to pozmenilo aj naše doterajšie predstavy o jednotlivých postavách v tomto odboji. Ľubov Ševcovová, tu už napr. nevystupuje ako mladé naivné dievčatko, ktoré spevom a tancom okúzľuje nemeckých dôstojníkov, ale je to dobre vyškolená a medzi nepriateľov nasadená sovietska špiónka, ktorá neváha zastreliť alebo inak zlikvidovať hociktorého okupanta. Zaujímavý je už od začiatku aj príchod partizána Viktora Tretiakovského do mesta, ktorý potom založil oddiel Mladej gardy spolu s priateľmi, ktorých poznáme  už zo starého filmu a z knihy Fadejeva. Viktor prežíva svoju prvú lásku so Židovkou Soničkou, ktorú Nemci zastrelia. Nie je núdza o napínavý dej v každej časti seriálu, no nedá sa nevšimnúť, že zverstiev v Krasnodone sa nedopúšťali iba nemeckí vojaci, ale predovšetkým kolaborujúci policajti z radov domáceho obyvateľstva. Nemcom stačilo veľakrát sa iba prizerať a nasmerovať ich na vykonávanie špinavej práce. Človek iba ťažko dokáže pochopiť, ako je možné, že ľudia, ktorí predtým spolu chodili do školy, do práce, do kostola, spolu popíjali... zrazu sú schopní na svojom krajanovi páchať také strašne zločiny, aké sa vtedy udiali v Krasnodone. Svedčia o tom historický dokázané svedectvá, že iba 11 členom Mladej gardy sa podarilo uniknúť a 71 ich ešte živých, no strašne dokaličených,  pohádzali do 53 metrov hlbokej baníckej šachty. Práve ich krajania, rodáci ich takto doriadili alebo pritom asistovali. Ako o tom hovoria zápisy – Lida Androsová, 18 rokov, bez očí, odrezaná ruka, povraz na krku..., Šura Bandenderova, 20 rokov, bez hlavy a pravého prsníka...  Voloďa Ždanov, 17 rokov, vypichnuté oči, odrezané uši... Klava Kovaleva, 17 rokov, odrezaný pravý prsník, popáleniny na pätách... a tak by sa dalo pokračovať.

Krasnodon je mesto v Luhanskej oblasti na juhovýchode Ukrajiny Má zhruba 50- tisíc obyvateľov a tak ako v iných mestách na Donbase, ľudia sa tu živia predovšetkým prácou v uhoľných baniach. Ťažba uhlia je pre nich životne dôležitá. Tak ako im predkom, aj im dnes ničia radosť zo života nepokoje, prestrelky, bombardovanie, starosť o základné potraviny a lieky. Samozrejme, že to má vplyv aj na  medziľudské vzťahy. Preto tak pozorne sledujeme všetko to, čo sa tam deje. Koševoj, Ševcovova a ďalší bojovníci z Mladej gardy boli postrieľaní 9. 2. 1943, päť dní pred tým, než mesto oslobodila Červená armáda. Ak si dnes niekto aj vďaka tomuto novému filmu myslí, že je to ďalšia Putinova propaganda, potom by sa mal v prvom rade obrátiť na našich filmových tvorcov, prečo aj oni nedokážu podobné vlastenecké dielo natočiť. Vlastenectvo sa totiž nerodí iba strieľaním gólov na majstrovstvách sveta v ľadovom hokeji, ani zo seriálov, ktoré v súčasnosti bežia na našich televíznych obrazovkách.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984