Mustafa Kemal Atatürk a dnešné Turecko

Počet zobrazení: 4163

Dnes sme svedkami veľkých a často krát násilných protestov v Turecku. Oficiálnym cieľom týchto protestov je uchrániť park Gezi v Istanbule pred výstavbou obchodného centra. Avšak spolu s týmto problémom sa spájajú aj ďalšie problémy dnešnej tureckej spoločnosti ako napríklad politika súčasného premiéra Recepa Tayyipa Erdogana. Práve premier Erdogan po svojom nástupe v roku 2003 začal uvádzať do života svoju islamistickú politiku a tým ešte viac polarizovať dnešnú tureckú spoločnosť a posilňovať v nej postavenie islamu. Nebudem sa venovať ekonomickým reformám počas vlády Recepa Erdogana, i keď by som sa chcel touto témou v budúcnosti zaoberať. Musím pri tejto téme aspoň spomenúť, že vďaka vláde Erdogana Turecko v ekonomických ukazovateľoch tak obrovsky napreduje, čo sa o ostatných štátoch v Európe nedá povedať. V tomto mojom príspevku by som sa chcel venovať úlohe osobnosti Mustafu Kemala Atatürka (otca všetkých Turkov).

Mustafa Kemal Atatürk sa narodil 19. mája 1881 v Soluni v dnešnom Grécku. Jeho prvé meno bolo Mustafa ibn Ali. V mladosti začal malý Mustafa chodiť na náboženskú  školu s výukou Koránu, avšak za krátky čas ho otec odhlásil zo školy a prihlásil ho do všeobecnej školy. Krátko na to jeho otec umiera a rodina sa dostáva do zlej finančnej situácie. Po tejto udalosti Mustafa spolu so svojou sestrou nechodí vôbec do školy, pretože musí pracovať na farme svojho strýka. V dvanástich rokoch sa dostal na vojenskú akadémiu v Soluni, kde začína jeho kariéra v armáde. Počas prvej svetovej vojny sa stáva národných hrdinom, čo mu neskôr umožnilo postaviť sa proti sultánovi a zrušiť Osmanskú ríšu a následne iniciovať vznik moderného Tureckého štátu, ktorého hlavou sa stal v roku 1923. Prakticky hneď po svojom nástupe Mustafa Kemal začal reformovať tureckú spoločnosť s cieľom priblížiť ju k západnej spoločnosti. Tu treba povedať, že Mustafa Kemal a ľudia s nim spojení boli inšpirovaní Veľkou francúzskou revolúciou. Z histórie je známe, že od francúzskej revolúcie sa mení pohľad na vzťah náboženstva a štátu a od tej doby sa dostáva do popredia pojem „ateizmus“. Spomínam to preto, lebo jedno z prvých Kemalových opatrení bola zmena postavenia islamu v spoločnosti. Mustafa Kemal zmenil pozíciu islamu ako štátneho náboženstva a náboženstvo sa stáva výhradne vecou súkromného života človeka. Ďalej nariadil, aby piatočná modlitba bola odriekavaná v turečtine a nie v arabčine, taktiež nahradil arabské písmo latinkou. Táto reforma prakticky trvala iba jeden rok, pritom komisia predpokladala, že to bude trvať dlhšie. Mustafa Kemal, že povedal buď sa urobí táto reforma za krátky čas, alebo sa nespraví vôbec. Toto opatrenie bolo vnímané tureckou spoločnosťou ako najradikálnejšie. Jedno z ďalších opatrení bol zákaz nosenia fezu ako moslimskej pokrývky hlavy a nariadil nosiť obyčajné klobúky po vzore západného štýlu života a nahradil arabský kalendár gregoriánskym. Z ostatných reforiem by sme mohli spomenúť zavedenie oddychového dňa v nedeľu, prijatie občianskeho zákonníka (ženy boli zrovnoprávnené s mužmi a bolo im umožnené voliť), tiež zaviedol priezviská a práve vtedy ako priezvisko zvolil Atatürk (otec turkov). Treba povedať, že všetky tieto reformy trvajú dodnes, to znamená, že žiadna vláda sa ich nepokúsila zmeniť. Keď to zhrnieme, tak nám z tohto všetkého vyplýva, že Mustafa Kemal Atatürk sa snažil transformovať osmanskú moslimskú spoločnosť na modernú európsku spoločnosť, čo sa do značnej miery podarilo. Na druhej strane sa Kemalovi vyčítajú jednotlivé spôsoby zavádzania opatrení a to znamenalo, že začalo sa jemu a jeho vláde vyčítať diktátorské spôsoby vládnutia. Javí sa, že diktátorské sklony mali pozitívne účinky, pretože bez nich by jeho vláda nebola tak plodná a úspešná. Koniec reforiem v Turecku sa datuje do smrti Mustafu Kemala Atatürka 10. novembra 1938 v Istanbule, jeho nástupcom sa stal Ismet Inönü neskôr v roku 1953 mu bolo vystavané mauzóleum v Ankare. 

Späť k dnešnej vláde v Turecku, ktorá sa profiluje ako islamistická s cieľom posilnenia úlohy islamu v spoločnosti, čo sa dnes dostáva do rozporu s kemalizmom ako hlavnou ideológiou v štátu. Vládna snaha sa dnes stáva nebezpečnou pre jednotlivé časti v spoločnosti hlavne pre ženy. Pre ženy sa stáva islamizácia nebezpečenstvom , predovšetkým čo sa týka ich práv, pretože v moslimskom svete majú ženy obmedzené práva. Mnohí Turci potvrdzujú, že Erdogan posilňuje napätie v spoločnosti, často krát sa stáva, že napríklad mladá slečna, ktorá má na sebe kratšiu sukňu sa neraz stáva objektom šikany. Tieto protesty nie sú o ekonomických problémoch krajiny ako napríklad v Brazílii, ale o spoločenskom napätí čo môže do budúcnosti viesť k o veľa väčšej destabilizácií tureckej spoločnosti a Turecka, ktoré je jednou z mála demokratických islamistických štátov na svete. Aj vďaka kemalizme Turecko klope na dvere Európskej únie. Dnes jestvuje v Turecku zákon o tom, že je zákaz hanobiť pamiatku Atatürka. Dnes Mustafove myšlienky šíri predovšetkým jeho strana Republikánska ľudová strana, ktorá sa radí medzi ľavicové socialistické strany a patrí do socialistickej internacionáli. Aj z tohto dôvodu je mierne prekvapujúce vyhlásenie slovenského  premiéra Róberta Fica o tom, že tvrdé zásahy boli aj v krajinách európskej únie, čím podporil politiku premiéra Recepa Erdogana, ktorá nie je v súlade s politikou sociálno-demokratickej  Republikánskej ľudovej strany.  

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984