Reklama
Reklama

Miroslav Radačovský: Nebezpečenstvo hroziace Slovenskej republike zo strany Bruselu

Počet zobrazení: 640

Slováci a Slovenky, vážení priatelia, slovenskí patrioti!

S najväčšou pravdepodobnosťou sa bude v Bruseli čoskoro hlasovať o zrušení práva veta pre členské štáty EÚ.

V skutočnosti by to bol veľmi zásadný krok z hľadiska fungovania reálnej moci v EÚ, pretože ak doteraz mali členské štáty právo odmietnuť, pokiaľ im chcel Brusel niečo prikázať alebo nanútiť, zrušením veta by toto právo stratili a budú musieť rešpektovať a podrobiť sa väčšinovému rozhodovaniu, kde majú spravidla obrovskú hlasovaciu presilu západné veľmoci v jednotlivých politických frakciách.

Jednoducho prebieha čulé rokovanie, spočívajúce v tom, aby sa jednomyseľné hlasovanie v Európskej rade zmenilo na hlasovanie kvalifikovanou väčšinou. Žiaľbohu, naši tzv. proeurópski poslanci v zásade s takouto zmenou súhlasia a vágne sa k tomu vyjadrila aj pani prezidentka SR.

Čo by to znamenalo v praxi, uvediem na jednoduchom príklade, a to spôsobom zrozumiteľným pre každého, aj neodborníka.

Prednedávnom sa minister zahraničných vecí Maďarska zúčastnil na odhalení pamätníka vysídleným Maďarom v Šamoríne. Túto skutočnosť si všimli médiá, reagoval na ňu minister zahraničných vecí SR, ale málokto si všimol alebo nechcel všimnúť, že dňa 22.06.2021 skupina poslancov EP (Verts/ALE) zaslala Európskej komisii na zodpovedanie otázku, týkajúcu sa Benešových dekrétov. Úplné znenie tejto otázky na EK v pôvodnom znení, v angličtine k tomuto statusu pripájam.

Podstatou tejto otázky sú prezidentské dekréty prijaté v r. 1945, ktoré podľa znenia otázky mali diskriminovať etnických Nemcov a Maďarov na Slovensku, a tým mali byť porušené ich základné ľudské práva. Táto politická skupina vytýka slovenskému parlamentu, že v r. 2007 uznala neprerušenú platnosť Benešových dekrétov.

O otázkach dodržiavania právneho štátu, o otázkach medzinárodných, ale aj o otázkach dodržiavania práv národnostných menšín zásadne rozhoduje Európska rada, kde má právo ktorýkoľvek národný štát uplatniť právo veta.

V prípade, že by sa schválilo to, že Európska rada bude rozhodovať kvalifikovanou väčšinou, bez možnosti práva veta, mohlo by to znamenať, že EK by rozhodla, že Benešovými dekrétmi boli porušené práva menšín, teda aj práva tzv. vysídlených Maďarov, SR by nemohla použiť právo veta, bol by to krok k zrušeniu Benešových dekrétov, čo by z hľadiska právneho a ekonomického, z hľadiska dobrých susedských vzťahov s Maďarskom znamenalo dokonalú katastrofu, predovšetkým na juhu Slovenska.

Subjekty, presadzujúce zrušenie práva veta, teda aj niektorí naši slovenskí europoslanci, za vágneho prístupu pani prezidentky, pod vidinou možnosti sankcionovať jednotlivé národné štáty za porušovanie princípov právneho štátu a demokracie, mysliac v súčasnosti predovšetkým na Maďarsko a Poľsko, nevedia rozmýšľať v širšom kontexte, nepoznajú historické skutočnosti, nevedia argumentovať právne odbornými skutočnosťami a nechápu, čo by sa mohlo stať, ak by sa jednomyseľné hlasovanie v Rade zmenilo na hlasovanie kvalifikovanou väčšinou.

Uviedol som len jeden z príkladov, pretože otázka Benešových dekrétov by vyžadovala odbornejšiu diskusiu. A preto len stručne. Predovšetkým Benešove dekréty o konfiškácii majetku Nemcov a Maďarov neboli založené na národnostnom princípe tak, ako sa to snaží niekto presadzovať v EP, ale boli založené na kolaborácii Maďarov a Nemcov na okupovaných územiach Československa po r. 1939. Z týchto dekrétov jednoznačne vyplýva, že antifašisti, či už maďarskej alebo nemeckej národnosti, nepodliehali vysídleniu, ani konfiškácii majetku. Nakoniec, o týchto skutočnostiach po skončení 2. svetovej vojny nerozhodovalo Československo, ale rozhodli o tom v Postupime víťazné mocnosti.

A pokiaľ sa týka našich priateľov Maďarov, týchto sa Benešove dekréty netýkali vôbec. V zmysle ďalších povojnových predpisov Maďari neboli vysídľovaní, ale došlo k vzájomnej výmene obyvateľstva na báze dobrovoľnosti. Je mi absolútne zrejmé, že v niektorých prípadoch voči Maďarom a Nemcom dochádzalo k neprávosti. Tieto skutočnosti by si vyžadovali osobitnú diskusiu a individuálnymi prípadmi, keď došlo aj k usmrteniu Nemcov či Maďarov, by bolo potrebné sa zaoberať, pretože ide o skutočnosti právne nepremlčateľné.

Pokiaľ strana Slovenský PATRIOT bude mať možnosť byť v parlamente, určite sa týmto zaoberať bude.

Ako bývalý dlhoročný sudca viem, že po r. 1989 pri rozhodovaní o reštitučných nárokoch sa dôsledne skúmalo, či tieto povojnové presuny obyvateľstva, prípadne strata majetku, bolialebo neboli v súlade so základnými zásadami ľudských a národných práv a nesprávnej aplikácie Benešových dekrétov. Jednoducho, Benešove dekréty sú tu, sú platné, a ich zmena je možná len vtedy, pokiaľ naši politici nebudú dôsledne dbať na dodržiavaní a nezrušení práva veta v EÚ.

V zmysle čl. 7 ods. 2 Ústavy SR právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskejúnie majú prednosť pred zákonmi SR. Do budúcnosti odborným spôsobom, bez zbytočného vykrikovania a bitia sa do pŕs, je možné riešiť aj tento článok ústavy, prípadne ho upraviť tak, aby nebol v niektorých prípadoch na neprospech Slovenskej republiky. Ale to je parketa pre ústavných právnikov a ja sa ako špičkový odborník na ústavné právo necítim byť.

S úctou
slovenský europoslanec a predseda politickej strany Slovenský PATRIOT,
JUDr. Miroslav Radačovský

ek_benesove_dekrety_670.jpg

(Status na FB 6. septembra 2021)

 

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Blogy a statusy