Na počesť Dňa víťazstva

Ústredné oslavy Dňa víťazstva nad nemeckým fašizmom boli oproti minulým rokom fundamentálne  pozmenené, pretože suita p. Kisku, prezidenta sa neunúvala na Slavín, aby sa poklonila padlým vojakom Červenej armády, ktorí tam spia svoj večný sen o lepšej budúcnosti, ale sa vybrala do Serede na miesta, kde býval počas vojny (poslovenčený názov nemeckého Konzetration) zhromažďovací tábor slovenských Židov. Že to bol zámer niet pochýb, pretože aj v deň oslobodenia Bratislavy, 4.apríla spolu so svojimi priateľmi sa zastavil len  pri pamätníku oslobodenia v parčíku neďaleko budovy SND a na Slavín sa im to už nehodilo. Bol  by to asi ich pracovný výkon nad rámec povinností. Predsa je to ďalej a do kopca. Tam sa bol vybral doteraz vždy len R. Fico so svojimi ministrami. I teraz nezabudol, aj keď ako rekonvalescent len nakrátko. A keď sa vybral p. Kiska, prezident do Serede, aby si pripomenul pamiatku Židov, mal do svojho sprievodu pozvať aj bratislavského rabína ako cirkevného predstaviteľa Židov, žijúcich na Slovensku a zástupcov ŽNO. Pôjdu tam inokedy, bez neho.

Teraz, keď si  práve p. Kiska, prezident kladie aktuálne otázky, ako je možné, že aj na Slovensku dochádza k prejavom extrémizmu a fašizmu, nevedel by odpovedať, pretože by to muselo byť niečo iné, ako sa oficiálne hovorí a čo dosvedčil práve ignorovaním návštevy pietnych miest vlani a opakovane teraz. Napred by si musel totiž odpovedať, ako došlo, či dochádza k rozpolteniu názorov Slovákov na našu nedávnu minulosť a ako rástlo ono podhubie, ktoré u nás dostáva  reálnu podobu. Sú to okrem povolených aktivít ľudí majúcich  iné videnie našej minulosti aj odborné state o predvojnovej, vojnovej i povojnovej histórii z pera rôznych expertov, ktorí síce našu minulosť nezažili, ale štúdiom spisby utečencov  Vnuka a Ďuricu vedia  o nej všetko. Preto sedia a pracujú v ÚPN. Zveličované negatívne javy či dopady, ktoré dávajú do popredia našich dejín, podmienili svojou  nenávisťou. Že práve povojnové usporiadanie Európy bolo príčinou, že sme sa na dlhé roky  ocitli mimo európskej  civilizácie a kam sme  sa úspešne  vrátili až po roku 1989.

Nie je to, samozrejme, bez istých problémov, ale výsledky sú hmatateľné. Najmä úspešne ukončením lacných  rozpredajov  štátneho majetku do vlastníctva zodpovedných a spoľahlivých ľudí, kapitálotvorcov, ktorí následne  predali už svoj majetok cudzím zahraničným podnikateľom a firmám  v tretej vlne privatizácie. A to sa podľa ich slov stáva len raz za 100 rokov. Spomenúť možno tiež vznik vrstvy homlesákov (bezdomovcov), dlhodobo nezamestnaných, sociálne odkázaných a zžívanie sa s novými termínmi, ako sú korupcia, mafiáni, výpalníctvo, vraždy na objednávku, exekúcie, drogy a rušenie záchytiek pre ľudí závislých či lôžok pre akútne prípady nemocných občanov.

To všetko, čo hladko bez generálnych štrajkov prebieha okolo nás, vedie občanov k hľadaniu príčin týchto premien a spája ich s udalosťami vo svete a začínajú sa dotýkať v domestikovaní utečencov  už aj nás. Už i s pokutami, ak ich terajšia vláda odmietne, pretože dôvody tejto novodobej tragédie miliónov ľudí z krajín Blízkeho východu a Afriky sú známe, ale nepublikovateľné. A nie je to vždy len útek pred bombardovaním územia, kde žijú, ale aj ekonomické dôvody. Chudoba a často i hlad z nedostatku potravín a vody. A ide o bývalé kolónie.

Každý si na nové otázky hľadá odpovede sám a rôzne, podľa svojho spoločenského postavenia, bankového konta  a vnímania dostupných faktov. Nie vždy je to prijímané súhlasne v celom spoločenskom spektre , ale s dôsledkami oveľa horšími Veď poslanci strany, ktorú dovolili demokraticky  vytvoriť, už sedia v NR SR a očakáva sa, že v prípade predčasných volieb ich tam bude sedávať viac i s rastom ich vplyvu na spoločnosť. Keď však do nášho  mediálneho priestoru vstúpia politici, ktorí vedia presne, kto tieto spoločenské problémy u nás spôsobil, že za tým všetkým sú zlodeji vo vládnych funkciách vlastniaci obrovský a tajne zhromaždený majetok a pred daňovými úradmi dômyselne zatajovaný, ale  podľa prijatých  zákonov, ktoré sú  účelovo formulované,  je to jasné. Treba ich odstaviť od „válovov“ a nahradiť novými, spravodlivými a bezúhonnými podľa výsledkov predčasných volieb. Až potom, sa uvidí, ako sa má vládnuť a nekradnúť.

Nebolo by spravodlivé vidieť naše problémy izolovane od udalostí vo svete či v blízkom okolí. Predsa vzrast extrémizmu a jednoduchých riešení pozorujeme aj v zavedených demokraciách  západne od našich hraníc, kde tiež v nedávnych voľbách dochádzalo k prekvapivým výsledkami v rozpore s prognózami. Len experti hovoria o globálnej kríze spoločenského systému a dúfajú, že nedôjde k jeho vnútornej deštrukcii či k rozpadu EÚ.

Oslavy Dňa víťazstva aj u nás mali byť príležitosťou pre pripomínanie si, ako pred 71 rokmi bola táto forma spoločenského poriadku krutosti, totality a rasovej neznášanlivosti odstránená, ale zničená nebola. Nech Deň víťazstva nad fašizmom je v médiách nahradzovaný Dňom matiek či najnovšie i Dňom Európy, je to pokus zastrieť tento deň inými, aktuálnejšími. Ale potom ide skutočne už  o verejnú negáciu  toho, čo Deň víťazstva nad fašizmom  mal dokumentovať. A o to asi ide!