Nie sme snáď už dosť bohatí? - spomienka na Terryho Pratchetta

Počet zobrazení: 3528

Predvčerom, 12. marca, zomrel britský autor fantasy literatúry Terry Pratchett. Napriek tomu, že jeho knihy sú plné mágie, mýtických bytostí a groteskných situácii, neraz v nich parodoval práve všetko to absurdné, čo sa deje v súčasnom svete. Nevyhýbal sa ani téme sociálnej, napríklad v knihe Making Money, vydanej v septembri 2007 (česky vyšlo ako Nadělat prachy, Talpress, 2008) opisuje nasledujúcu scénu:

Do mestského štátu Ankh-Morpork prišlo jedného dňa 4000 golemov, ktorí potom len nehybne stáli a čakali na povel, čo majú robiť. Patricij Vetinari (vládca mesta) a predstavitelia mestskej elity sa spolu radili, ako ich využijú. Samozrejme hneď padli návrhy, ako by sa bolo možné prostredníctvom golemov obohatiť. V rámci búrlivej diskusie vystúpil aj jeden človek (Hubert), ktorého by sme mohli označiť ako ekonomického odborníka - v knihe bol nazvaný peňažným alchymistom:

"No, keď vezmeme do úvahy pracovnú silu, problém je, že golemovia sú schopní za deň urobiť prácu za stodvadsať tisíc ľudí."
"Pomyslite na to, čo všetko by mohli vykonať pre mesto!" zvolal pán Cowslick z cechu remeselníkov.
"To áno. Ale predovšetkým by pripravili o prácu stodvadsať tisíc ľudí,“ pokračoval Hubert, „a to by bol iba začiatok. Oni nepotrebujú potravu, nápoje, oblečenie ani bývanie. Väčšina ľudí vydáva svoje peniaze na jedlo, oblečenie, bývanie, zábavu a, v neposlednom rade, na dane. Za čo by ich minuli golemovia? Dopyt po mnohých veciach by klesol, čo by malo za následok ďalšiu nezamestnanosť. Pozrite sa, cirkulácia je všetkým. Peniaze obiehajú a tým vytvárajú bohatstvo.“
"Mne sa zdá, ako keby ste nám chceli povedať, že by nás to mohlo ožobráčiť!“ ozval se Vetinari.
"Nastali by pre nás... ťažké časy,“ povedal Hubert.
"A čo by ste teda navrhovali vy?“
Hubert sa tváril bezradne. „Ja neviem, pane. Ani som nevedel, že som mal nejaké riešenie hľadať.“

To je podľa mňa výstižná ukážka toho, ako to vyzerá, keď je ľudstvo neschopné zvládnuť vlastný tvorivý potenciál, a príliš sa spolieha iba na stroje. Bezmyšlienkovite sa snažíme usporiť prácu, a potom bezradne hľadíme na sociálne dôsledky, ktoré to má, lebo nedokážeme pochopiť, že práce tu bude vždy dosť, len ju treba správne rozdeliť medzi tých, ktorí sú spôsobilí na prácu (a o tých, čo pracovať nemôžu sa treba poriadne postarať tiež).

Dôsledok tejto neschopnosti je zjavný. Ako v reálnom svete, tak aj v príbehu - čo napadne zástupcu elity ako riešenie tejto situácie? Čo iné, ako toto: "Nejaké menšie dobyvačné ťaženie by zaiste nebolo na škodu, nie?"

Ale vládca mesta si zachoval aspoň trochu zdravého rozumu: "Myslíte, nejaké to menšie impérium?" povedal Vetinari nevrlo. "Použijeme našich otrokov, aby sme vytvorili viac otrokov? Ale chcete byť vo vojne s celým svetom? Pretože, tak sa to nakoniec skončí. To najlepšie, v čo môžeme dúfať je, že to aspoň niektorí z nás prežijú. Najhoršie by na tom bolo, že by sme triumfovali. Triumfovali a hnili. Túto lekciu nám už história poskytla. Nie sme snáď už dosť bohatí?

 

Odpočívajte v pokoji, pán Terry Pratchett.

 

Terry Pratchett počas autogramiády v roku 2007
( všimnite si ten nadpis knihy za jeho chrbtom)

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984