Reklama
Reklama

O dvoch prúdoch v ľavicovom hnutí alebo Nenaletieť neoliberálom

Počet zobrazení: 1288

Ako som sľúbil, nebudem sa vyjadrovať k vnútrostraníckym veciam. Môžem iba potvrdiť, že plne stojím za Robertom Ficom a nevidím voči nemu vo vedení strany žiadnu alternatívu.

Fico je garanciou ľudovej ľavicovej politiky, ako aj jednoty strany.

NORMÁLNA HODNOTOVÁ DISKUSIA

Celé to má ale širší hodnotový kontext, ktorý sa pokúsim vysvetliť ako ľavicový politológ, nie ako politický aktér v tomto súboji. Nech sa to zbytočne nebulvarizuje – pretože nejde o žiaden osobný spor.

V celom ľavicovom hnutí v Európe dnes máte dva základné prúdy, ktoré sa často nevedia zhodnúť. Študujem to už dve desaťročia, takže viem, o čom hovorím.

1) CENTRISTICKÝ PRÚD V SOC-DEM

Prvý tento prúd je umiernený, centristický a imponuje skôr mladým mestským liberálnym ľuďom. Je to predstava silnej Európskej únie, postupných sociálno-liberálnych reforiem, globalizácie a ochrany menšín.

Zdôrazňuje sa občiansky princíp, kozmopolitanizmus, individualizmus, ľudské práva a sloboda. Obhajobu národného štátu predstavitelia tohto prúdu často považujú za prejav nacionalizmu a hodnoty komunity posúvajú do úzadia.

ĽAVICA MESTSKÝCH STREDNÝCH TRIED

Konzervatívnejšie názory mnohí liberálni ľavičiari hádžu do jedného vreca ako fašizmus a radi sa zastrešujú pojmami ako „progresivizmus“ či „moderná sociálna demokracia“.

Nebudem túto predstavu komentovať ani hodnotiť, iba ju pomenúvam: najčastejšie sa o nej zvykne v politológii hovoriť ako o sociálnom liberalizme a reprezentujú ju tzv. pravé, centristické krídla v sociálnodemokratických stranách, ktorí chcú mať dobré vzťahy s biznisom a západnými mocnosťami, no zároveň nie sú extrémni neoliberáli a chcú udržiavať sociálny zmier.

Pointa je, že kladú dôraz na mestské stredné vrstvy, liberálnu inteligenciu a kultúrne otázky. Pracovne tento prúd označme za „centristov“.

2) TRADIČNÁ ĽAVICA

Druhý ľavicový prúd je z pohľadu dnešného globálneho kapitalizmu radikálnejší a často sa mu hovorí radikálna ľavica.

Ale z pohľadu dejín sociálnej demokracie ide o tradičnú, klasickú ľavicu, ktorá sa nesústreďuje na liberálne menšinové témy, ale na sociálno-ekonomické témy, kde požaduje silný štát, progresívne dane a znižovanie sociálnych nerovností – tak ako to bol typické pre socialistické strany v 19. a 20. storočí.

Tento ľavicovejší prúd chce v prvom rade zastupovať pracujúcich ľudí a víziou je sociálny (socialistický) štát, silná sociálna pomoc a vlastenecké hodnoty. Proti liberálnej globalizácii stavia sociálny národný štát a je kritický voči neoliberálnemu modelu EÚ.

ĽAVICA PRACUJÚCICH ĽUDÍ

Tým, že je tento prúd viac spätý s pracujúcimi ľuďmi z malých miest, dedín, údolí a fabrík, odráža aj hodnotové preferencie týchto bežných ľudí – a preto je oveľa menej liberálny a je v ňom oveľa menej politickej korektnosti.

Najčastejšie sa tomuto prúdu hovorí klasická ľavica, radikálna ľavica, socializmus, antiglobalistická ľavica; na Slovensku sa zvyklo používať aj označenie „rustikálna“, „ľudová“, „komunitárna“ alebo „konzervatívna“ ľavica.

Pointa je, že predstavitelia tohto prúdu kladú dôraz na ekonomickú ľavicu, robotníkov a chudobných ľudí. Pracovne tento prúd označme ako „tradičnú ľavicu“.

ZĽAVA KOMUNISTI, SPRAVA LIBERÁLI A ZELENÍ

Máme teda v sociálnej demokracii dva základné prúdy - progresívnych centristov a tradičných ľavičiarov. A pri rôznych spoločenských krízach sa rozdiely prejavujú naplno: najsilnejšie sa to prejavilo v migračnej kríze, kde sa proti sebe postavili mestskí globalisti a národnejšie orientovaní ľavičiari.

Hodnotová diskusia medzi týmito dvoma prúdmi prebieha všade v Európe. Zľava tlačia komunisti, ktorí majú mnoho spoločné s tradičnými ľavičiarmi. Sprava tlačia progresívni liberáli a zelení, ktorí majú mnoho spoločné so sociálnodemokratickými centristami.

PELLEGRINI VERZUS BLAHA?

Táto hodnotová debata prebieha aj na Slovensku. V strane Smer oba tieto pohľady existujú a majú svojich zástupcov. Centristický pohľad je typický pre podpredsedu Petra Pellegriniho, hoci ten našťastie zďaleka nepreberá slniečkarsku agendu západných sociálnodemokratických strán a udržuje svoj modernistický pohľad v slovenských reáliách.

Tradičnejší ľavicový pohľad asi najhlasnejšie reprezentujem ja, pričom vzhľadom na komunitárnejšiu kultúru strednej Európy zdôrazňujem odpor voči liberálnemu individualizmu, ktorý cítiť v našich končinách medzi pracujúcimi ľuďmi.

PRÍKLADY Z ČESKA

Takto sú karty rozdané. Hodnotovo. Ideologicky. Nejde o žiaden osobné spory. Ide o normálnu debatu v ľavicovom priestore, ktorá sa odohráva všade.

Veď sa len pozrite na názorové rozdiely medzi Zemanom a Sobotkom, Foldynom a Dientsbierom, Kellerom a Patočkom. A toto je prítomné v každej ľavicovej strane, nielen na Slovensku či v Česku.

TAM, KDE PREVZALI STRANU LIBERÁLI, PADLA ZHRUBA NA 7%

A teraz k pointe: sociálna demokracia bola vždy silná vtedy, keď dokázala zastrešovať celý priestor od stredu doľava. V tom bola dlhé roky sila Smeru pod taktovkou Roberta Fica.

Na Západe sa v posledných rokoch pokúsili o ofenzívu liberálni centristi, ktorí ovládli mestské aparáty ľavicových strán: výsledkom bol úpadok sociálnodemokratických strán, ktoré sa dnes motajú na úrovni 7%.

Voliči tradičnej ľavice v týchto krajinách odišli ku komunistom alebo ku krajnej pravice, pretože sa s liberálnymi politikmi typu Schulz, Timmermans či Sobotka nedokázali vyrovnať. A je to, žiaľ, často krajná pravica, ktorá zbiera protestné hlasy robotníkov bez ohľadu na politické ideológie.

TAM, KDE STRANY OSTALI POKOPE, UDRŽALI SVOJU SILU

Málokde sa podarilo prevziať sociálnodemokratický priestor radikálnej ľavici, v podstate sa to stalo len v Británii (Jeremy Corbyn) a Grécku (Tsiprasova Syriza zhltla sociálnodemokratický PASOK), ale v oboch prípadoch sa radikálni ľavičiari snažia o zmierlivú politiku dovnútra a ustupujú zo svojich radikálnych predstáv, aby udržali strany pokope.

Také je aj poučenie z Európy. Tam, kde sociálnodemokratické strany dokázali ostať pokope a rešpektovať sa vzájomne, strany ostali relatívne silné. Zväčša bol predpokladom silný líder, ktorý dokázal osloviť jadrového voliča ľavice a udržiavať v relatívnom zmieri ľavý a pravý prúd.

ROBERT FICO JE DNES NENAHRADITEĽNÝ

Na Slovensku má túto schopnosť iba Robert Fico. Na jednej strane dokáže osloviť tradičných voličov ľavice, na druhej strane konzistentne zdôrazňuje európsky modernizmus, ktorý imponuje centristom.

Sú chvíle, kedy v konkrétnej téme zvíťazí ľavicovejší pohľad, sú chvíle, kedy zvíťazí centristickejší pohľad. A takto to funguje roky.

Ja som v tomto súboji na krajne ľavicových pozíciách, ale to neznamená, že nevnímam kontext. Svoje názory presadzujem veľmi tvrdo, ale nikdy verejne neútočím na stranu ani na jej predstaviteľov – lebo to nikomu nepomáha.

VZÁJOMNE SA REŠPEKTOVAŤ

Osobne si v tejto chvíli neviem predstaviť, že by sa na čelo strany dostal reprezentant krajných pozícií. Blaha by nikdy nedokázal osloviť pravé krídlo a Pellegrini nikdy neosloví ľavé krídlo. Preto týmto spôsobom ani nemá zmysel uvažovať.

Treba sa naučiť vzájomne sa rešpektovať a fungovať v akomsi tvorivom nepokoji. To je jediná šanca do budúcnosti.

NENALETIEŤ NEOLIBERÁLOM

Druhá možnosť je, že sa sociálna demokracia rozpadne, tak ako sa to stalo mnohým iným stranám v zahraničí. To by si želali liberálne médiá, pretože by tým ovládli politický priestor finančné skupiny, ktoré financujú trubanovcov a pravicu.

Centristického sociálneho voliča by v najhoršom prípade požrali neoliberálni progresívci a nahnevaného robotníckeho voliča krajná pravica. To by bola pre ľavicu katastrofa.

Už chápete, prečo apelujem na zdržanlivosť? Majú ma za radikála, ale nie som to ja, kto prikuruje. Naopak. Nikdy som neútočil do vnútra strany a vždy som rešpektoval iné názory.

ZA SVOJU ĽAVICOVÚ VÍZIU BUDEM BOJOVAŤ TVRDO, ALE BEZ FAULOV

Za svoju víziu budem tvrdo bojovať, ale podľa pravidiel – budem robiť všetko preto, aby v sociálnej demokracii prevládol ľavicový prúd, ale nebudem verejne ponižovať svojich kolegov v strane, ktorí majú iný názor. Nepomáha to nikomu.

V tejto fáze ľavica nepotrebuje trieštenie, ale jednotu.

Neberiem tieto spory osobne. A žiaden strach o svoje miesto nemám – som v politike kvôli ideálom, nie funkciám. Venujem sa teórii politiky dvadsať rokov, a preto sa na veci pozerám s nadhľadom. Prosím vás o to isté, priatelia.

Moju plnú podporu má Robert Fico. Bez neho Smer nemôže prežiť. Čím skôr si to uvedomia všetci, tým lepšie.

Pekný deň prajem všetkým, ja o chvíľu vyrážam do Zvolena na diskusiu na pôde Slovensko-ruskej spoločnosti, veľmi sa teším...

(Status na FB 29. 5. 2019, titulok Slovo)

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Blogy a statusy