O pedagogickom optimizme

Pedagogickí optimisti sú presvedčení, že úlohou učiteľa je „prebudiť záujem“ študenta o študovaný odbor. Pesimisti sa zasa domnievajú, že študent si „záujem“ musí priniesť do školy sám. Podľa nich záujem možno aktualizovať, usmerniť, nie je ho však možné implantovať. A už vôbec nie je možné ho niekomu vnútiť. Nie je možné vliať dva litre vody do litrovej nádoby. A to ani vtedy, keď túto vodu prevaríme alebo osladíme. Fakty sú fakty, malá násobilka platí aj vtedy, keď sa to niekomu mocnému nepáči.

Keď ide o základné školy, tak možno majú viac pravdy pedagogickí optimisti. Do školy predsa prichádza žiačik, ktorí ešte „nič“ nevie. Prípadne prichádza z prostredia, ktoré si nijako vzdelanie necení a dokonca ním môže opovrhovať. Viac pravdy majú pedagogickí pesimisti, keď je reč o strednej a vysokej škole. Tam na „prebúdzanie záujmu“ je už neskoro. A ak niečo takého je možné, tak ide skôr o výnimky. Na strednú školu prichádza študent, ktorý už dostal možnosť rozhliadnuť sa, už si dokáže vyberať, už dokáže myslieť na budúcnosť.

A ešte inakšia je situácia na vysokých školách. Prichádzajú dospelí ľudia, plne zodpovední sami za seba, za svoje výkony i za svoje zlyhania. Na vysokej škole je možné už existujúci záujem usmerniť, orientovať študenta na špecifickú oblasť, na špecifické problémy. Nie je však možné záujem „prebudiť“. Talent je schopnosť orientovať sa sám, viesť sa sám. Pre talent je charakteristické, že vedomosti mu lezú do hlavy akoby „samé“. Talentovanému študentovi stačí, že niečo počuje a okamžite sa to zachytáva v jeho intelektuálnych receptoroch a zaraďuje medzi znalosti, ktorými už disponuje.

Intelektuálna pohotovosť, schopnosť využiť všetky svoje poznatky, reagovať na nové situácie – to sú charakteristiky, ktoré sú vlastné talentu. Učiteľ môže potvrdiť intelektuálnu cestu, ktorú si študent vybral, nemôže ho však podnietiť, aby sa na cestu vôbec vybral. Predstava, že nejakým zázračným postupom dokážeme vliať dva litre tekutiny do litrovej fľašky je pedagogickou naivitou.