O príčinách sa hovorí veľmi málo

Počet zobrazení: 3713


Verejnosť o dôvodoch tragických udalostí, ktoré sa dejú doma i vo svete, hoci sa o nich veľa hovorí, vie málo. Je jednoduchšie najmä tie krvavé popisovať jednotlivo, ako ich vsádzať do celkovej politickej klímy. Po každom prejave násilia končia politici sľubom, že sa nenecháme vydierať (kým a prečo?) a občania zapaľujú kahance a kladú kvetiny...

Najväčší problém je utečenecká kríza, veľmi obozretne popisovaná izolovane, no na jej začiatku bolo zavádzanie americkej demokracie tam, kde na to  neboli a nie sú priaznivé podmienky. Najskôr v Iraku, neskôr v Líbyi a teraz v Sýrii. Vládcov,  akými boli S. Husajn i M. Kaddáfí, či teraz  A. Asad, je po svete v rôznych ázijských či afrických  krajinách niekoľko, no nikde tam nevonia ropa či zemný plyn a tak majú pokoj, nik ich „nedemokratizuje“.

Ak teraz v britskom parlamente odzneli závery správy z vyšetrovania príčin vstupu Veľkej Británie po boku USA a bez súhlasu BR OSN do vojny proti vláde prezidenta S. Husajna až do víťazného konca a až do nikdy neobjavených  arzenálov “zbraní hromadného ničenia“, ešte stále absentuje skutočná pravda o dôsledkoch tejto vojny. Jedným z nezvratných dôsledkov operácie bol vznik Islamského štátu bez hraníc, v ktorom sa našli aj bývalí bojovníci irackej armády, ktorí ostali bez pravidelného príjmu a tak profesionálne bojujú, pretože iné nevedia. Aby bolo na odmeny pre  bojovníkov, zmocnili sa ropných studní a vyťaženú ropu predávajú tomu, kto zaplatí – cash. Podobne predávajú aj torzá historických pamiatok, ktoré sú síce pod právnou ochranou UNESCO, no bohatí záujemcovia pre ich inštaláciu vo svojich palácoch to nerešpektujú. Získané prostriedky používajú na nákup vojenskej techniky a zbraní, ale aj financovanie života ľudí v miestach, ktoré sú pod ich kontrolou. Aby to nebolo len v rovine materiálnej, všetko sa politicky kryje náboženstvom, vierou v Alaha a svätými právami z jeho až po vieru v nesmrteľnosť tých, čo za spravodlivú vec položia svoje životy v boji proti inovercom.

O príčinách úteku ľudí z oblastí, kde prebiehajú neľútostné boje, sa však veľmi nehovorí. Pritom do krajín s rozdielnym, Európe vzdialeným mravným i etickým a náboženským životom a s iným historickým vývojom a dlhou koloniálnou nadvládou, nie je možné vnášať americký model demokracie, na ktorý si zvykajú už aj európske krajiny združené v EÚ. Pre ilustráciu priepastných rozdielov v chápaní slobody slova stačí spomenúť postoj francúzskej vlády po útoku islamistov na redakciu humoristického časopisu Charlie Habdo, že zosmiešňovať proroka Mohameda nemôžu predsa redakcii zakázať. I to je odpoveď na to, prečo sa práve vo Francúzsku či Belgicku také krvavé akcie začali a pokračujú.

Aby sme boli spravodliví, i v USA strieľajú do policajtov a tiež len preto, že proti Afroameričanom (nový názov pre černochov) zasahujú mimoriadne surovo a strieľajú už pri náznaku podozrivého pohybu zadržaného.

Namiesto toho, aby stupňovanie násilia nepokračovalo do skutočnej vojny, ktorú po smrti 84 nevinných ľudí v Nice ohlasujú francúzski politici pokračujúcim výnimočným stavom, a nie aby došlo k uznaniu chýb a omylov, očakávajme zhoršenie situácie práve v riešení utečeneckej krízy.

Teraz k tomu všetkému pokus o prevrat v Turecku situáciu ešte viac zamotáva, pretože Turecko je kľúčový hráč v hre o riešenie utečeneckej krízy, ktoré si bude diktovať svoje podmienky v nasledujúcich mesiacoch a uvidíme, aké rozdá karty.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984