Od cigánskej otázky k problémom Rómov

Počet zobrazení: 2386

Tak mi napadá, že riešenie problémov s Rómami je u nás už dávno prestárle systémom pokus-omyl. Na jednej verejnej schôdzi počas diskusie na otázku z pléna, ako u nás ďalej s nimi, hosť, tajomník KSS až z Košíc radil, aby sme ich prijali medzi seba aj do bytového domu a tak. Ale nepokračoval, že obyvateľov bytového domu s rodinami navštevujú ich rodiny, sedávajú na schodoch, spievajú, fajčia alebo sa prišli vadiť. Odozvou opäť z pléna boli slová, že ak (súdruh) prijme do svojho blízkeho okolia jednu rodinu, ten, ktorý položil prvú otázku, povedal, že on prijme dve. Už ale nikdy na podobnej schôdzi nedostal možnosť niečo povedať. To bol prvý praktický pokus o riešenie cigánskej otázky. Od vtedy sa zmenilo len niečo málo s pozitívnymi dôsledkami, ale bolo. Už sú Rómovia, ich počty vzrástli, pribudli v skupine nezamestnaných a nevzdelaných žijúci v osadách na pokraji dedín.

V minulosti sa našli aj prípady, keď celé osady vysťahovali do Čiech, do družobných okresov, bohato vyplatili ich príbytky na ruku a posadili do nočného rýchlika smer Praha. Cez nasledujúci deň osady vyrovnali buldozérom, no po týždni sa dotknutí občania s perinami i deťmi vrátili späť, pretože v domoch po odsunutých Nemcoch už miesta v pohraničí nebolo, alebo sa im nepáčilo okolie a dom. Mali predsa svoje nároky. Pretože ich chatrče už neexistovali, nasťahovali sa na chodbu predsedu ONV a tam posedávali, kým im úrad nenašiel rýchlo nové bývanie i s návratom do platenej služby. To boli časy!

V dnešnej, modernej dobe je to už iné – začali pôsobiť ekonomické pravidlá na ich problémy. Ako dopadli, na ukážku môžeme vidieť aj v TV i s búraním druhého devastovaného  panelového domu na sídlisku Luník IX v Košiciach i s vydávaním pitnej vody z autocisterny raz za deň, keďže nemajú prácu, domy zničili až po okná a dvere a nemajú zbytočné peniaze na platenie nájomného a elektriky. Stoja a pozerajú do kamery. Úrad verejného ochrancu ľudských práv sa činí, policajti majú zásahy monitorovať väčším počtom kamier a rôzne spolky radia, aby, ako ten súdruh tajomník z Košíc, boli sme k ním zhovievaví. Prijať do svojho bezprostredného okolia rodiny Rómov a dbať o ne po každej stránke nie je však známe Je ich síce veľa a ochrancov ľudských práv na takú charitatívnu činnosť málo.

Všetky fotografické dokumenty a je jedno, z ktorej svetovej strany Slovenska alebo Anglicka, kam sa vysťahovali za lepším žitím, dokladajú o ich správaní sa v životnom prostredí. Neporiadok, smeti, odpadky a lezúce hlodavce. Tu neplatí, že prostredie, ktoré im režim poskytne a je na istej úrovni, pomáha zlepšovať ich vzťah k poriadku, hygiene a meniť ich spôsob vlastnej existencie. Návrhy oficiálnych miest a spolkov zlepšiť ich vzdelanostnú úroveň dokonca izolovaním ich detí v internátoch narazili na zúfalý odpor rodín k tejto forme  edukácie. Ale zotrvávanie na terajšom spôsobe ich života v osadách so školopovinnými deťmi, kde v rodine nie je ani stôl, deťmi, ktoré sa vrátia domov a nemajú si kde napísať domácu úlohu, ale nemá im ani kto pomôcť niečo vysvetliť, je iluzórne, že vzdelanie ich posunie vyššie. Stačí predsa k ich veľkému počtu v osadách prirovnávať tých, čo sa už vlastnými schopnosťami, nadaním a prácou dostali vyššie, alebo vysoko. Vieme o nich niečo? Aby boli príkladom pre komunitu, z ktorej vyšli pred rokmi ich rodičia, alebo predkovia a ako ich talent a húževnatosť dostali tam, kde si ich privlastnila národnostná väčšina.

Na koniec tejto úvahy, ako prehľad o rôznych experimentoch až po dávky zo sociálnej siete, rôznych asistentov, represií pri vybočení zo zákonov a predpisov, osmeľujem sa vysloviť názor, že ich komunita je kastová ako v Indii, odkiaľ do Európy prišli pred mnohými rokmi. To mi naznačil v rozhovore jeden z nich, ktorý ich rozčlenil. Najvyššie sa nachádzajú umelci, muzikanti, učitelia, nižšie sú remeselníci, kováči a korytári a vyučenci či zaučenci, murári a  tesári, až po tých najbiednejších, žijúcich zo sociálnych dávok, kam mnohí z nich padli zmenou ekonomických pomerov s prechodom na surový  kapitalizmus.

Rómov, aj tých na Slovensku a v okolitých štátoch Európy, treba definovať ako národnosť a prisúdiť im tento štatút verejne. K tomu však v dnešnej dobe nie je politická vôľa a najmä odvaha. Preto sa vymýšľajú opatrenia, ktoré by v konečnom dôsledku mali znamenať ich asimiláciu s väčšinovým spoločenstvom. Ale to sa nedarí a ťažko priznáva. Tak sa vymýšľajú nové a novšie administratívne únosné opatrenia Zatiaľ to nevedie k výraznejším  výsledkom.

Ale snahy o národnú identifikáciu i v dnešnej dobe existujú, príkladní môžu byť v Európe Baskovia, Katalánci i Škóti, ktorí na rozdiel od nich obývajú isté konkrétne územie. Najbližšie k nim sú Kurdi, žijúci na území Iraku, Turecka i štátov na  Kaukaze Bolo by však nespravodlivé (?) ich problém, ktorý už dlho nie je len ich, ale celoeurópsky, neposudzovať v tomto smere. Majú však dejinný sklz práve v identifikácii ako národ, pretože stratili špecifický znak, spoločný a jednotiaci  jazyk. A ťažko to naprávať. Každá choroba sa dá liečiť, ak je správne diagnostikovaná a sú nasadené správne liečebné metódy. Že sú iní, stačí vidieť, keď dostávajú podpory. Sú veselí, pokrikujú na seba, splácajú dlhy úžerníkom z vlastných radov a kupujú a kupujú., kým majú za čo A tak to ide dookola a roky.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984