Pod znakom vedomia a svedomia

V časoch, keď pre kresťanský a moslimský svet bolo najdôležitejším cieľom dobytie alebo udržanie si Svätej zeme, vari najviac sa všade spomínalo meno Sulejman. To on prinútil Jeruzalem ku kapitulácii, no prekvapil vtedajší svet aj svojou veľkorysosťou. Umožnil totiž kresťanským pútnikom slobodne navštevovať Sväté mesto. Od vtedy ho svet ešte viac začal uznávať ako statočného, vojensky zdatného a ušľachtilého bojovníka. Vtedajší historici, kronikári a literáti nám o tom zanechali svedectvá. Vďaka nim sa dozvedáme aj o tom, že medzi jeho ušľachtilé vlastnosti patrilo pohŕdanie každým, kto opustil svojho pána a pridal sa k nepriateľovi, aby si zachránil život, svoju rodinu... a peniaze. Stávalo sa, že nechával prebehlíkov kvôli takejto zrade, ich vypočítavosti a zbabelosti aj popraviť. Vždy im však dal najavo svoje pohŕdanie, aj keď mu ponúkali užitočné služby. Žiaľbohu, tieto rytierske vlastnosti Sulejmana a jeho bojovníkov nepreniesli ich potomkovia v génoch do ďalších storočí. V dnešných časoch sa rozpisovať o prebehlíkoch vari ani netreba. Ich prítomnosť vidíme a pociťujeme na každom kroku.

Nikdy som nežil v arabskom svete, no myslím si, že by som sa zhodol s každým Arabom, ak by sme sa začali rozprávať o revolúciách v ich krajinách. Možno by sme v takomto rozhovore dokázali rovnako posudzovať aj niektoré cnosti vladára zo starých čias - Sulejmana. Zaujímalo by ma, čo si dnešný Arab myslí o prebehlíkoch, ktorí ako prví zradili a začali opúšťať svojho pána. Spomeňme si na Kaddáfího, ako húfne ho začali opúšťať jeho vysokí hodnostári, vyslanci, generáli, ministri, bankári... dokonca i rodinný príslušníci už na samom začiatku revolúcie. Zavetrili totiž, že jedine zradou svojho pána zachránia seba a svoje majetky uložené v zahraničí. Napokon ostal Kaddáfí iba sám, so svojou „Zelenou revolúciou“ v akomsi potrubí, kde si ho iná revolúcia aj našla. Koľko rokov mu títo hodnostári zobali z ruky, zrážali pred nim opätky, objímali sa s ním a ťažili  z jeho režimu, užívali si život a hromadili majetky. Podobný exodus pohlavárov možno pozorovať aj v Sýrii, kde ešte stále bojuje o prežitie svojho režimu prezident Bašír Asád. Aj od neho poutekali doteraz bohatí a vplyvní ľudia za svojimi peniazmi uloženými v zahraničných bankách. Dostalo sa im vari nejaké  pohŕdanie za zradu a opustenie svojho pána? Ak áno, peniaz prebije aj pohŕdanie. Tento svet už žije podľa iných kritérií ako za čias Sulejmana.

Vďaka Bohu žijeme v inom, civilizovanejšom svete, no ani v týchto končinách nie je núdza o zradcov a prebehlíkov, ktorí opustili svojich pánov a svoju stranu, ktorá im roky zabezpečovala pohodlie a blahobyt. Len sa to už inak nazýva, deje sa to pod značkou - vedomie a svedomie. Myslím si,  že najviac na to doplatil Gustáv Husák, keď ostal sám ku koncu 89-roku na Pražskom hrade. Ešte aj jeho politické dieťa Čalfa, ktorému tak dôveroval, ho opustilo. Potom tu bol Vladimír Mečiar. Kto už dnes zráta, koľko ľudí vytiahol do vysokej politiky a koľko ľudí sa pri ňom zazobalo? Kam sa podeli? To všetci ho opustili iba kvôli svojmu vedomiu a svedomiu? Alebo zavetrili včas, bezpečnejšie a spoľahlivejšie živobytie, keď sa jeho loď začala potápať? Skúsme si spomenúť na množstvo politických strán a koalícií, v ktorých sa to len tak hemžilo prebehlíkmi, na ktorých zrazu zosadol Duch svätý a ozvalo sa v nich vedomie a svedomie. Ani jeden murár alebo mäsiar, nedokáže tak pohotovo reagovať na pracovné ponuky, ako nám predviedla naša politická elita.

Nepotrvá  dlho a už to bude rok, čo máme na Slovensku vládu Roberta Fica. Zatiaľ ešte nepočuť, že by niekto chcel zradiť alebo z nejakých vznešených popudov opustiť svojho šéfa a jeho stranu. Ešte stále nie sú poobsadzované všetky zaujímavé funkcie v štáte, ešte stále je tu možnosť, že sa niekto, kto úspešne zvláda aj viacero dobre platených funkcií, rozhodne niektorú prenechať svojim blížnym. Stretol som sa už aj s takými, čo pred voľbami vysoko niesli prápor Smeru-SD, angažovali sa ako aktivisti, no žiadna dobre platená trafika sa im neušla. Teraz to otočili a útočia na stranu a jej predsedu, ktorý sa vykašlal na ich zásluhy. Sú to prvé „úprky“, ktovie však, čí nie sú predzvesťou ďalších. Aj na ich plecia zrazu zostúpil „Duch svätý“ a pošeptal im, aby si skontrolovali svoje vedomie a svedomie, keď tak zrazu vytriezveli a začali páliť do hradieb, ktoré sami budovali a zosilňovali?

Po skúsenostiach s našou spoločenskou a politickou elitou, ktorá sa riadi svojim vedomím a svedomím, už nedôverujem týmto ušľachtilým dôvodom, kvôli ktorým sa ľudia presúvajú zo strany do strany, z koalície do opozície a naopak. Je mi podozrivé, ak sa zrazu z večera do rána zo Šavla stane Pavol. Skôr by som vedel uveriť tým historkám o Sulejmanovi, ktorý takýmito ľuďmi opovrhoval.