Pomohlo by mladým viac peňazí?

Počet zobrazení: 3854

V prevzatom článku Petra Schwarza je údaj, že podľa zdrojov Európskej komisie dostal bankový systém (asi Európskej únie) na svoju záchranu od roku 2008 štyri a pol bilióna eur. (Od koho to dostal? Asi od jednotlivých štátov, teda od ich vlád, pravdaže z toho, čo vyzbierali od občanov na daniach a poplatkoch.)

Vrcholní európski politici hnaní pocitom milosrdenstva teraz vyčlenili na riešenie problému nezamestnanosti mladých šesť miliárd eur. Vnucuje sa otázka: „Pomohlo by vyriešiť problém nezamestnanosti mladých (a nezamestnanosti vôbec), keby sa na tento účel dali tie bilióny eur, ktoré štáty tak ľahkovážne darovali bankovému systému?“

Dovolím si odcitovať niekoľko myšlienok, vyrieknutých (napísaných) v druhej polovici 19. storočia.

Štátny dlh

„Systém verejného úveru, t. j. štátnych dlhov, ktorého začiatky nachádzame v Janove a v Benátkach už v stredoveku, sa počas manufaktúrneho obdobia rozšíril po celej Európe. Koloniálny systém so svojím námorným obchodom a obchodnými vojnami mu pri tom slúžil ako skleník... Štátny dlh, t. j. scudzovanie štátu, či už despotického alebo republikánskeho, vtláča svoju pečať kapitalistickej ére... A so vznikom štátneho dlhu sa neodpustiteľným hriechom nestala neviera v ducha svätého, ale v štátny dlh...

Štátny dlh sa stáva jednou z najsilnejších pák pôvodnej akumulácie. Akoby šibnutím čarovného prútika obdarúva neproduktívne peniaze plodivou silou a premieňa ich na kapitál, a to bez toho, že by sa pri tom museli vystaviť ťažkostiam a nebezpečenstvám, ktoré sú nerozlučne spojené s vložením do priemyslu, či dokonca do úžerníckych machinácií...

Od samého svojho zrodu boli veľké banky... iba spoločnosťami súkromných špekulantov, ktorí podporovali vlády a vďaka získaným privilégiám mohli im požičiavať peniaze. Najneomylnejším meradlom akumulácie štátneho dlhu je preto postupné stúpanie účastín týchto bánk...

Keďže štátne dlhy sa opierajú o štátne príjmy, ktoré musia kryť ročné úroky a iné platby, stal sa moderný daňový systém nevyhnutným doplnkom systému národného úveru. Pôžičky umožňujú vláde kryť mimoriadne výdavky bez toho, aby to poplatník ihneď pocítil, ale jednako si nakoniec vyžadujú zvýšenie daní...“

(Karol Marx: Kapitál I. slov. 796-9)

A už vtedy sa vlády odvďačovali bankám pomocou, ak sa tie v dôsledku neúspešného čachrovania dostali do ťažkostí, zachraňovali ich na úkor ľudu platiaceho dane. Je niečo nové pod slnkom? O probléme nezamestnanosti sa píše mnoho, avšak nikde som nenašiel zmienku o tom, že by bolo potrebné skrátiť pracovný čas, pravdaže, bez znižovania miezd, zárobkov. Ten vlastníkmi (majiteľmi) nenávidený a preklínaný Marx žil v presvedčení, že technický rozvoj povedie ku skracovaniu pracovného času. Na túto možnosť riešenia problému nezamestnanosti však vládnuci politici nepomyslia. No veď by im vlastníci (majitelia) dali!

 

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984