Reklama
Reklama

Robert Hajšel: O Pandora Papers trochu inak, prečo sa neviem pohnúť?

Počet zobrazení: 470

Pandora Papers iba ilustruje, aké bezzubé sú všetky doterajšie opatrenia, prijaté na úrovni EÚ, ktoré majú zabrániť daňovým únikom a praniu špinavých peňazí vôbec.

Pokiaľ neurobíme v tejto veci skutočný prelom, a to v zmysle zákonného zabezpečenia maximálnej transparentnosti vlastníctva, aby sme ľahko zistili, kto v skutočnosti vlastní tú a tú spoločnosť alebo tú a tú nehnuteľnosť, potom hovoriť o boji proti finančným zločinom je obyčajné pokrytectvo.

Aj keď veľa ostáva urobiť na národnej úrovni, na úrovni EÚ musíme urobiť, čo sa dá, a nie vždy je to ľahké, keďže nie všetci to naozaj aj chcú. Veľa o tom rokujeme aj na prebiehajúcom pléne europarlamentu v Štrasburgu. Počas a v dôsledku pandémie koronavírusu milióny ľudí prišli o prácu alebo stratili príjem, zatiaľ čo pár tisíc ľudí aj v štátoch EÚ svoje miliónové majetky zväčšili o ďalšie desiatky alebo stovky miliónov. Spravodlivé to určite nie je, najmä ak tieto peniaze chýbajú tým najzraniteľnejším.

Transparentnosť je ale naozaj kľúčovým slovom. Môžeme mať desiatky noviel zákonov, ak sa nevieme dopátrať k tomu, kto má aký účet alebo akú spoločnosť registrovanú v daňových rajoch. Ale poďme ku koreňu veci, prečo daňové raje stále existujú? A prečo si s touto otázkou ešte ani dnes nevieme poradiť ani na území EÚ?

Bohužiaľ aj preto, že o akýchkoľvek zmenách v tejto oblasti sa rozhoduje konsenzom, a teda šéf vlády každého štátu ich môže vďaka právu veta zablokovať.

Zatiaľ čo v oblasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky som naďalej zástancom práva veta, vo viacerých daňových otázkach by sme naozaj mali pristúpiť k možnosti prijímať rozhodovania tzv. kvalifikovanou väčšinou hlasov. To vôbec neznamená, že by nám mal Brusel nadiktovať aj daňové sadzby na priame dane. Dal som to jasne najavo aj na prebiehajúcom zasadnutí europarlamentu v Štrasburgu.

(Status na FB 5. októbra 2021)
 

 

 

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Blogy a statusy