Všetko so všetkým súvisí.

Že svet je čoraz nebezpečnejší hovorí väčšina ľudí, od normálnych obyvateľov, cez rôzne celebrity, novinárov až po politikov a to bez ohľadu na ich politický postoj – z prava, či z ľava. Dôvody k takémuto hodnoteniu sú evidentné – nepokoje obyvateľstva v rôznych štátoch, vedenie otvorenej vojny, teroristické atentáty. Ale povedal by som, že nie sú to len nepokoje a vojny, ale i udalosti v oblasti finančných a ekonomických oblastiach. Ako sa hovorí – všetko so všetkým súvisí.

Rusko ako agresor.

Už dlhodobo je Rusko označované za agresora, ktorý je označovaný ako hlavný dôvod medzinárodného napätia vo svete. A to aj napriek tomu, že v krajinách kde prebehli tzv. „farebné“ revolúcie sa vôbec neúčastnilo. Či už ide o Lýbiu, Egypt, Irak a ostatné štáty Afriky a Ázie, kde ako rezídium prebehnutých revolúcií ostalo rozbité hospodárstvo, náboženské a národnostné rozbroje, všade je preukázateľná účasť USA a niektorých krajín EU.

Situácia v Európe je svojím spôsobom špecifická, lebo všetky krajiny bývalého socialistického bloku sa horlivo ponáhľali ( ponáhľajú ) do členstva NATO, čo si myslím nie je ani tak dôsledkom potreby vojenskej ochrany ako vidina ľahšieho vstupu do EU. Nakoľko velenie NATO je plne v rukách generality USA, dalo by sa povedať, že je aj logické, aby US Army mala aspoň aké,také zastúpenie svojich vojsk aj v týchto krajinách ( čo však velenie USA zrejme nepovažuje za dostatočné o čom svedčí aj snaha o vybudovanie vojenských základní, najväčšia základňa vo východnej Európe v Kosove Bondsteel ). Súčasne sa začali aj cvičenia a manévre na územiach týchto nových členských štátov NATO. Týmto však vznikla skutočnosť, že NATO, ktoré vo svojej konkrétnej činnosti sa vôbec nespráva ako obranný systém ( vojna v Iraku, bombardovanie Jugoslávie sú výlučne akcie s prejavom agresivity ), sa dostalo až k samotným hraniciam Ruska. Keď k tomu pridáte vyjadrenia niektorých prominentných politikov USA, že Rusko ako následník ZSSR ostáva nepriateľ číslo jedna – je naprosto logické, že Rusko začalo s vojenskými manévrami a aj s budovaním vojenských základní. Tak by sa dalo povedať, že vlastne obe strany robia to isté. Len ako sa hovorí, že to isté, nie je vždy to isté – keď Rusko toto všetko vytvára na svojom vlastnom území, USA, ako hlavný nositeľ týchto aktivít, na území cudzích štátov a pritom označuje túto aktivitu Ruska za dôvod zvyšovania napätia vo svete. Zlodej kričí : „Chyťte zlodej !“

Vojenské aktivity ako prostriedok riešenia ekonomických problémov.

Dalo by sa povedať, že môžeme „oslavovať“ desiate výročie kedy v USA vypukla finančná (ekonomická) kríza. Jej celosvetový dopad sa najvýraznejšie prejavil v Európe v dôsledku jej úzkeho prepojenia na USA. Ekonomická som dal zátvorky preto, že si myslím ( nie som ekonóm ) že finančná je to isté ako ekonomická. Ide o to, že v minulosti zisky boli viac zdrojom z výrobnej produkcie, kým dnes sú zisky dosahované priamym zhodnocovaním finančného kapitálu, čomu by sa mohlo zjednodušene povedať, že ide o úžeru.

Za tých desať rokov aspoň čo sa postavenia jednotlivých štátov v Európe sa v podstate nič nezmenilo, a keď len veľmi málo. Grécky dlh je stále nevyriešený, Španielsko sa naďalej zmieta vo vysokej nezamestnanosti, a aj v ostatných krajinách Európy životná úroveň, miera nezamestnanosti a iné ekonomické parametre oscilujú okolo dlhodobých čísiel. Ratingové agentúry síce prognózujú rasty v rôznych krajinách, Slovensko patrí dlhodobo k pozitívne hodnoteným, ale napriek bezvýznamným sociálnym balíčkom sa na postavení a životnej úrovni obyvateľstva nič nemení. Teraz však do tohto „prešľapovania“ prišla vlna emigrantov. Všeobecne sú označovaní ako utečenci pre vojnou a prenasledovaním. Však podľa ich chovania sa nezdá, že tento dôvod emigrácie je platný pre všetkých. Už je verejným tajomstvom aj pre politikov, že medzi týmito emigrantmi sa môžu grupovať skupiny teroristov. Utečenci aj teroristi sú z krajín, kde za aktívnej podpory USA prebehli spomínané farebné revolúcie. Aká to náhoda !? Čo môžu emigranti očakávať od EU, ktorá nie je schopná zabezpečiť prácu a sociálne potreby pre vlastných obyvateľov. A čo tí „teroristi“ ? Po poslednom teroristickom atentáte sa podozrivými stávajú vlastne všetci emigranti. Ale veď traja s atentátnikov v Paríži boli občania Francúzskej republiky, teda nie priamo novoprišlí emigranti. Tu sa otvára jeden ignorovaný problém – naprostý nezáujem o príčiny a zdroje terorizmu, či vlastného obyvateľstva, alebo krajín kde teroristi verejne operujú.

Krajiny s operujúcim terorizmom, teraz napríklad Islamský štát, sú dôsledkom dodávok zbraní tzv. oportunistickým hnutiam zo strany USA za účelom tzv. boja za demokraciou. Potvrdzujú to samotný predstavitelia Pentagonu, aj to, že ich predstavy sa nenaplnili a zbrane sú používané pri teroristických akciách proti im samým. Pritom je všeobecne známe, že obchod so zbraňami patrí medzi najlukratívnejšie obchody. Ak aj pripustíme, že boj za „demokraciu“ je pre USA natoľko principiálny, že by tieto zbrane dodávali zadarmo, asi ťažko by sa to dalo predpokladať o výrobcoch a reálnych obchodných firmách s týmito zbraňami. Pritom nijako nejde len o nejaké ľahké pechotné zbrane, ale rakety a raketové systémy, predpokladám, že s patričnou prídavnou hodnotou. Nakoniec aj ten štát nedôjde celkom naprázdno cez dane. A ekonomické zabezpečenie zbrojárskych firiem pre USA, ktoré majú najvyšší svetový rozpočet na zbrojenie a podľa niektorých analýz amerických inštitúcií už po desaťročie každoročne podstatne prekračujú hodnotu jedného bilióna dolárov. Tak že natíska sa otázka a zamyslenie sa nad výsledkami bombardovania Islamského štátu, ktoré sa ukazuje v podstate neškodné a neskrýva sa všetkým lacný obchod s ropou, ktorú má k dispozícii Islamský štát na obsadených územiach.

V súvislosti s ekonomickou situáciou Európy a zostrelením ruského bombardéru tureckou raketou prichádzajú do úvahy tiež možné súvislosti. Razantný vstup ruských vojenských síl do vojny proti Islamskému štátu predstavuje nie len ranu pre predstížnu pozíciu USA ako jedinej suverénnej svetovej superveľmoci, ale aj ohrozenie spomínaných obchodov so zbraňami a ropou. Však v súvislosti s označovaním Ruska ako agresora sú zo strany USA a EU na Rusko uvalené obchodné ekonomické i politické embargá. Napriek tomu sa Rusko snaží o pokračovanie vo svojich ekonomických aktivitách pokračovať aj s EU ( ostatný svet nechávam teraz bokom ). Vie veľmi dobre o energetickej závislosti Európy na ruských zdrojoch. Pre problémy s Ukrajinou, ktoré sú mu síce prisudzované, ale svoj podiel už preukázateľne preukázali aj USA, má snahu zabezpečiť dodávku plynu do Európy mimo teritórium Ukrajiny. Prvá varianta, v ktorej by sa na tranzite plynu podielali aj štáty východnej Európy bola samotnými účastnými štátmy ( Bulharsko, Rumunsko ) vďaka ich poslušnosti na interpeláciu USA zamietnutá. Druhá varianta cez Baltické more do Nemecka, ktorá však obchádza východné štáty Európy, ktoré mali z tranzitu zisk, je napádané zo strany týchto štátov ( Slovensko, Česko, Polsko, Grecko …), ktoré by pochopiteľne o zisk z tranzitu prišli. Je tu však aj tretia varianta, ktorá je pre všetkých prijatelnejšia, plynovod cez Turecko, teda o čosi južnejšie ako predpokladala prvá varianta, na ktorú by sa mohli napojiť všetky doterajšie tranzitné štáty. Pri zavrhnutí prvej varianty bola jednoznačne preukázaná aktivita USA. Tu v tejto situácii je v hre Turecko, ktoré napriek členstvu v NATO, hospodárskym sankciám proti Rusku, s Ruskom uzatvára obchodné a investičné akcie, medzi ktoré patrí aj v podstate odsúhlasená výstavba spomínaného plynovodu. Tak, že možno vzťah Turecka k Rusko označiť za partnersky. Celé toto však poznačí incident zostrelenia ruského bombardéru tureckou raketou. Nechcem sa teraz vracať k vyjadreniam k incidentu oboch strán. Napodiv dosť jasne boli prezentované aj v našich masmédiách, možno aj preto, že USA potvrdili, že ruské lietadlo bolo nad sýrskym územím. Otázkou však ostáva prečo k nemu došlo.

Je zrejmé, že Islámský štát disponuje dostatočným objemom kapitálu, ktorý je zrejme z predaja ropy. Sám však nemá žiaden prístup k terminálu, cez ktorý by ropa mohla byť distribuovaná k odberateľom. Z polôh a postavenia jednotlivých okolitých štátov sa zdá byť vhodnou a spoľahlivou cestou, cesta cez Turecko. Podľa vyjadrenia pána Putina, že majú dôkazy o niekoľko kilometrových kolónach vozidiel s ropou, nepredpokladám, že by takáto kolóna prešla tajne až k moru do nejakého prístavu s ropným terminálom bez povšimnutia. Teda dá sa z tejto transakcie očakávať aj profit Turecka, ktorý aktivitou Ruských vojsk je narušený. A je tu ešte jeden, politický motív. Na strane sýrskej asadovej armády bojujú aj kurdské milície. Kurdi sa dlhodobe pokúšajú o vytvorenie vlastného štátu, alebo aspoň o dosiahnutie autonómie v rámci Turecka, kde ich žije najviac. Medzi Tureckým štátom a kurdským obyvateľstvom už dlhé roky existuje akási prerušovaná občianska vojna. No a zo strany Turecka sa tu vynára obava, čo bude ak na víťaznej strane sýrskeho konfliktu budú Kurdi.

Keď si spojíme tieto okolnosti a z nich vyplývajúci náhľad Turecka na ruskú aktivitu proti Islamskému štátu s postojom USA proti vybudovaniu plynovodu z Ruska do Európy, pri vyhlásení Ruska o informovanosti ich aktivít americkej strane, Turecko ako člen NATO, s očakávaným krytím jeho vojenských aktivít zo strany USA – potom ozaj stačí 17 sekúnd na zostrelenie lietadla.

Priznávam, že posledná veta silno zaváňa konšpiratívnou úvahou, nie je však bez logických väzieb. Nakoniec, hovorí sa, že všetko so všetkým súvisí.