... murár by to nevymyslel

V priebehu jedného kobercového náletu na mesto Hamburg zahynulo a ostalo bez strechy nad hlavou desaťtisíce ľudí. Tentokrát to už vyburcovalo aj samotného Hitlera, pretože sa mu  po krajine potulovalo priveľa bezdomovcov. Okamžite zvolal poradu najdôležitejších hodnostárov vo svojej ríši a boli prizvaní aj všetci vynikajúci architekti, ktorých mal k dispozícii. - Potrebujem okamžite milión domov pre obete kobercových náletov, burácal na tejto porade. Každý z týchto domov, musí mať minimalne 3 x 4 metra a je mi jedno, či budú uplácané z hliny, postavené z dreva, betónu alebo prefabrikátových dosiek. Aj vykopané jamy prikryté doskami budú dobré na prežitie. Žiadne záchody, plyn alebo elektrika... bude stačiť sparťanské zariadenie - lavica, stôl, kredenc a klince na zavesenie šatstva.

Bola vojna a desaťtisíce ľudí utekali z miest pred každodenným bombardovaním na vidiek. Aj takéto provizória boli pre nich spásou. Milióny ľudí sa vtedy potulovali bez domova a bez strechy nad hlavou. S obavami o svoj život pozerali na nebo, odkiaľ prichádzala hrôza a smrť. Žiadna protilietadlová obrana nebola dostatočne kvalitná, aby ich ochránila pred kobercovými náletmi. Vymyslel ich vraj generál Guilio Douhet a prvýkrát boli použité v španielskej občianskej vojne počas zničenia mesta Guernica. Spomeňme si na obraz Pabla Picassa. Odvtedy ich počas druhej svetovej vojny používala každá branná moc. Dokonca sa mi zdá, že ich teória i prax boli rozpracované aj na dnešné pomery, aj keď po nich nezostávajú zbombardované mesta. Cieľom týchto novodobých náletov sa stala životná úroveň a jej výsledkom sú milióny nezamestnaných ľudí po celej Európe, ale aj bezdomovcov a ľudí bez strechy nad hlavou. Tak ako vtedy, ani dnes nemáme kvalitné delostrelectvo, ktoré by nás ochránilo pred týmito náletmi. Počet nezamestnaných narastá, azylové domy, stanice, kanály, lavičky v parkoch, podchody... sú preplnené narastajúcim počtom ľudí bez strechy nad hlavou. Dnes už ich nestačíme ani poriadne spočítať. Táto zima je pre nich zatiaľ  milosrdnejšia ako spoločnosť, ktorá nezvláda toto sociálne nešťastie. Zaujímavé riešenie, ako prežiť  krutú zimu, ponúkli bezdomovcom pražskí architekti z ateliéru Ting v spolupráci so sociálnymi pracovníkmi v susednom Česku. Za prítomnosti médií predviedli svoj vynález ku koncu roka v azylovom dome sv. Terézie. Dozvedeli sme sa o tom v Lidových novinách, Novinkách.cz...

Bolo by asi nevhodné prirovnávať ich vynález s výtvormi architektov tretej ríše, takže ešte predtým, bola verejnosť informovaná jedným z architektov, že príkladom pre nich boli arktickí bádatelia, ktorí prežili aj tie najkrutejšie mrazy a fujavice v obyčajných, dobre utesnených stanoch z celtoviny. Každý z nás to mohol vidieť v rôznych dokumentárnych filmoch. Pražskí architekti predviedli, že stačí položiť na zem dve drevené palety, zakryť ich kartónom, nízka strecha sa dá zvládnuť do oblúka upravenou kari rohožou a pozakrývať ju rôznou textíliou, ak nemáte celtu. Boky stačí utesniť igelitom. Pre tých náročnejších navrhli zaviesť pod paletami nejakú rúru, ktorá by mala byť teplovodom zo založeného ohňa pred týmto príbytkom. Vnútro by sa dalo ešte otepliť všelijakými ľahko dostupnými kartónmi. Všetko toto si môže vraj bezdomovec zhotoviť zadarmo. Treba ešte podotknúť, že architekti to mysleli vážne, že to nebola recesia.

Až teraz som pochopil, ako to asi myslel jeden náš blogger, keď na konci svojho uvažovania napísal - Šanujme si svojich intelektuálov. Niečo takého by skutočne obyčajný murár nevymyslel.