O málinskom sklárskom družstve teraz inak

Skutočné slovenské vlastenectvo
nie je a nebolo nacionalizmom

V tomto bohémskom meste sa kládli základy nových vzťahov Slovákov a Maďarov.

Uvažujem, prečo je náš vzťah k našim dejinám na okraji záujmu. Prečo
sa ich tak ľahko vzdávame? Je náš nezáujem o vlastnú históriu prejavom
neistoty? Snahy čo najskôr vplynúť do integračného riečiska a
splynúť s väčšinou? Nevykúkať? Alebo jednoducho neprovokovať? Je to
prostejšie. Nám je to ľahostajné!

Po tieto februárové a marcové dni si pripomíname Vyšehradské dohody.
Tú slávnu historickú zo 14. storočia, ktorú síce uzavreli na Vyšehrade
v roku 1335, ale „ratifikovali“ až 9. marca 1339 v Trenčíne. A
zároveň sme si 15. februára pripomenuli 21 rokov od podpisu Vyšehradu 2,
v tom čase krajinami V3, od roku 1993 to už je V4/./

/Predstavte si, že by poslanci prijali zákon, podľa ktorého by ste museli
každý rok platiť čoraz vyššie poplatky napríklad katastru
nehnuteľností len za to, že vám registruje váš majetok. A že by ste
museli platiť aj za registráciu majetku, ktorý vám štát znehodnotil
a nemôžete ho užívať, ba ani neviete, že ho máte, lebo kataster vám
neposkytne ani len výpisy z evidencie takéhoto majetku. /

"Závažný fakt: slovenskí dôchodcovia až vlani dosiahli reálnu úroveň
dôchodkov, aké boli v roku 1989. Veď je to hanebné. Páni politici,
dúfam, že ste ma počuli, až v roku 2011 sa to dosiahlo." Z vystúpenia
Kamila Vajnorského, predsedu Jednoty dôchodcov na Slovensku, na druhom
Verejnom vypočutí o chudobe na Slovensku, ktoré bolo 28. februára 2012
v kinosále Národnej rady SR.

Pripravila ho Slovenská sieť proti chudobe, bolo 28. februára 2012
v kinosále Národnej rady SR. Vypočutie otvoril predseda NR SR Pavol
Hrušovský. Cieľom podujatia bolo, aby sa zástupcovia šiestich
parlamentných strán oboznámili s rozborom sociálnej oblasti ich
volebných programov a vypočuli si výpovede ľudí, ktorí zažívajú
chudobu na vlastnej koži. No a zamysleli sa a konali...

Pred nedávnom som viaceré inštitúcie upozornil na situáciu okolo
nulových akcií a ich prevádzania na Fond národného majetku. Zatiaľ som
dostal odpoveď od ministerstva financií, v ktorej mi vysvetľujú
zložitosť, ako túto nulovú hodnotu, najmä po zomrelých vlastníkoch, je
zložité previesť a že vytvárajú komisiu, ktorá má navrhnúť
zjednodušenie likvidácie bezcenných cenných papierov.

V Bratislave do roku 2006 tiež zomierali ľudia bez domova na uliciach,
podobne ako je to ešte aj dnes v okolitých štátoch (Česko, Poľsko,
Ukrajina...). S príchodom terajšej tuhej zimy prichádzajú za nami ľudia
z médií a chcú vedieť, prečo sa to isté nedeje aj na Slovensku. Hoci
to nepovedali otvorene, bolo z nich cítiť sklamanie, že nemôžu písať
podobne ako ich kolegovia z celej Európy.

Presne o mesiac sú parlamentné voľby. Aj keď volebná kampaň sa
oficiálne začína až 18. februára, v podstate frčí už od ich
vyhlásenia. Do tejto sa odkiaľsi zo zákulisia politickej džungle
s hrmotom zapojila aj tajomná Gorila, o ktorej takmer nikto nepochybuje,
ale ani nik neprijíma, ak práve na neho ukazuje prstom. Tak či onak, karty
sú rozdané a výsledky volieb nebudú vôbec náhodné.

Béla Bugár vyjadril  obavu, či sú mladí manažéri schopní zapojiť sa
do politiky. Akú kvalifikáciu pre vrcholovú politiku, okrem občianskeho
postoja, mal on a tucty jemu podobných v novembri 1989 a po ňom? Skôr
narodeným tieto slová pripomenuli argumentáciu odchádzajúcich
nomenklatúrnych špičiek počas novembrových televíznych debát. Kruh sa
uzatvoril viac než symbolicky. Je časť odísť.

Blížia sa parlamentné voľby, významná udalosť, ktorá závažne
ovplyvňuje život spoločnosti. Preto chcem povedať niekoľko myšlienok
k platnému volebnému systému, o ktorom aj výsledky posledných volieb
nasvedčujú, že je nedemokratický a protiústavný. Koaliční politici
pritom často vyhlasujú: vláda vládne z vôle občanov, pretože na to
dostala mandát v/ demokratických voľbách./

Slovenská Gorila sa prebudila vo vianočnom čase, no jej randál akosi dlho
prehlušovala dožívajúca sviatočná letargia. Teraz  je už hurhaj
väčší, ale ak vezmeme do úvahy všeobecnú ľahostajnosť občanov
Slovenska, tak Gorila bez stopy prefrčí spoločnosťou a pôjdeme ďalej,
akoby sa nič nestalo. Duch Gorily zostane iba vecou hŕstky nadšencov
a naivných buditeľov apatických občanov.

Gorila zmenila slovenskú politiku. Rapídne znížila dôveru ľudí v
parlamentnú demokraciu a zamiešala karty pred voľbami. Základná
otázka je, komu to vyhovuje? Odpoveď na túto otázku implikuje aj odpoveď
na otázku: kto za touto kauzou vlastne stojí?

Vláda splnila svoje rozpočtové plány, vrátane úsporných opatrení.
Prvý rok „ozdravovania“ bol úspešný. Lenže, čo z toho? Vláda
celý rok „konsoliduje“, čo nám malo získať dôveru „finančných
trhov“, ľudia z toho krvácajú a finanční „investori“ od nás aj
tak chcú po takomto roku vyššie úroky za pôžičky než na začiatku. Je
to výsledok kolosálnej lži, s ktorou nastúpila pravicová vláda.

Na jednej strane slová o slušnosti, demokratickosti, na strane druhej
neschopnosť prijať iný než vlastný názor a strašenie div nie
návratom komunizmu. To je metóda Hríba a je poľutovaniahodné, že
verejnoprávna televízia mu poskytuje taký veľký priestor na jej
šírenie a ovplyvňovanie názorov slovenskej populácie.

Nech sú dôvody pre pád vlády akokoľvek čudné, dobrá správa je, že
vláda padla. Pozliepaná pravica už ďalej nemôže vnucovať občanom
svoje neoliberálne experimenty. A keďže so Sulíkom už asi nikdy nikto
normálny nebude chcieť ísť do koalície, Slovensko sa možno konečne
dostane z nekonečnej zákopovej vojny, ktorú tu už dvadsať rokov pravica
dokola živí. Aspoň je tu nádej...