Vždy na vlne momentálnej moci
Ján Budaj
Narodil sa 10. 2. 1952 v Bratislave. Po neúspešnom pokuse o prechod "železnou oponou" pol roka strávil vo väzení. Na Pedagogickej fakulte UK v Trnave absolvoval pedagogické minimum z matematiky a fyziky, no išiel pracovať do kotolne. Stal sa z neho odporca totalitného režimu, vydavateľ samizatov, organizátor protestnej ekologickej skupiny Bratislava-nahlas. Spolu s M. Kňažkom bol tribúnom novembrovej revolúcie v Bratislave, najprv hovorcom, neskôr predsedom VPN. Začiatkom roka 1990 ho kooptovali za poslanca SNR, stal sa jej 1. podpredsedom. V predvečer volieb sa vzdal kandidatúry za VPN. V nasledujúcich rokoch bol nezávislým publicistom a vydavateľom denníka Meridián. Do politiky sa vrátil na jar 1993, keď spolu s Kňažkom založil Alianciu demokratov, ktorá sa o rok stala súčasťou Demokratickej únie Slovenska (DU). Vypracoval jej politický program Občan na prvom mieste. Vo voľbách na jeseň 1998 ho zvolili za poslanca NR SR, kde zastáva funkciu podpredsedu výboru pre kultúru a médiá. Na sneme DU 6. mája 2000 sa vzdal funkcie podpredsedu strany. Je ženatý, má dve deti.
Jeden z iniciátorov fúzie DU s SDKÚ Roman Vavrík nedávno vyvracal, že by v spore vo vašej strane išlo o majetok. Ako hodnotíte jeho tvrdenie, že ide o rozličné podoby liberalizmu?
DU v porovnaní s ostatnými parlamentnými stranami vznikla o čosi neskôr v hektickej situácii štiepnych procesov viacerých strán po vzniku samostatného štátu. Tak sa v nej okrem ľudí presvedčených o zmysle liberalizmu vrstvili aj politici, vypudení z neštandardných až extrémistických strán. Stávalo sa dokonca, že tí, čo si liberálnu líniu vybrali ako výraz svojho politického názoru, tvorili len menšiu časť predstaviteľov DU. Každý z vypudených politikov HZDS a SNS si do DU priniesol aj niečo z móresov neštandardných strán, ale ja som veril, že prevládne spoločná vízia liberálnej politiky. Bol to veľký pokus vytvoriť štandardný politický subjekt, ktorý bude trvale reprezentovať voličov liberálneho razenia. U niektorých politikov sa však moja nádej najmä po roku 1998 nesplnila. Išlo im o výťah do funkcií. Konflikt s takýmito tendenciami v DU sa nedal odvrátiť. Tajomné a utajované financovanie strany v tom zrejme hrá istú úlohu.
DU sa od začiatku hlásila k liberalizmu. Mali ste vtedy pocit, že tí, čo boli predtým v SNS, alebo sa trebárs považovali za predstaviteľov sociálnodemokratického prúdu v HZDS, to mysleli úprimne?
Až súčasnosť plne ukázala, že nielen v DU ale i v ďalších mnohých demokraticky orientovaných stranách sú politické proklamácie len zástierkou osobných záujmov. Ponuka ministerskej strany Mikuláša Dzurindu sa stala pre DU krízovou skúškou ohňom. Je to test, v ktorom sa obnažujú charaktery, pevnosť vlastného názoru a osobnej politickej integrity. Súčasne kríza DU nastolila tabuizovanú tému: v našej národnej politike má tradíciu a trvalú konjunktúru obracanie kabátov, oportunizmus a politická prostitúcia. Táto chronická choroba nesúvisí s tým, či sa označujete za liberála, ľavičiara alebo pravičiara. Tí, čo chcú získať prostredníctvom politiky osobný prospech, v nej plávajú ako polystyrénové figuríny: vždy na vlne momentálnej moci, blízko miesta, kde sa sypú verejné peniaze, vždy pripravení zmeniť názor, stranu a keby sa žiadalo hoci i farbu pleti. Pripomínajú prebehlíkov z vojnových čias, ktorí mali vždy pripravené odznaky, ktoré by si pripli na uniformu, aby neboli medzi porazenými.
Nemáte dojem, že títo prebehlíci majú na Slovensku lepšie volebné výsledky ako programovo čisté strany?
To nie je spor ideových a "neideových" politikov. Ide o jav známy v každej postkomunistickej krajine: namiesto politikov sú tu zlatokopi. Keď naryžujú, už ich v politike neuvidíte. Mali by sme skončiť éru zlatokopov, nastoliť éru korektnosti, kontrolovateľnosti a zodpovednosti politikov. My, stúpenci zachovania liberálnej DU nie sme zúriví ideológovia. Iba je nám cudzí politický štýl zavádzania a manipulovania, keď sa ráno tvrdí jedno a večer druhé.
Čo si myslíte o politikoch, ktorí nemenia svoje presvedčenie o 90, ale dokonca o 180 stupňov niekoľkokrát za život?
Poznám politika, a žiaľ videl som ho aj na nedávnom sneme DU vo Zvolene, ktorý prešiel od pozície komunistického internacionalistu k ostrému nacionalizmu, potom bol na chvíľu predsedom strany s konzervatívnym názorom, vzápätí sa stal liberálom a dnes smeruje do premiérovej SDKÚ. V jeho politickom spektre chýba tuším len zelená. Ale ja som sa nestaval, ani sa nestaviam do role sudcu. Neľutujem, že som spolupracoval s kolegami, čo dnes opustili liberálnu politiku, ani s tými, ktorí plánujú vyhandlovať liberálnu DU za kreslá v SDKÚ. Spoločne sme dosiahli úspech: odstavili sme od moci extrémistov a pomohli sme zostaviť vládu, ktorej výkon je napriek všetkej kritike v zásade odlišný od HZDS. No ak bola DU pre niekoho len čakárňou na nové kľúče od ministerského bavoráka, tak je vlastne dobré, že sa to vyjasňuje. Nemyslím si, že by to bolo príjemné pre mňa osobne - ale je to dobré pre voliča a pre korektnejšiu budúcnosť slovenskej politiky. Ak ich je vo vedení a medzi funkcionármi prevaha, tak DU naozaj nestihla dozrieť na trvalú veličinu politického života. Potom treba liberálnu líniu v DU alebo mimo nej založiť opäť a lepšie.
Nebola DU od svojho zrodu skôr personálnou úniou osobností a tým, že po voľbách 1998 mnohí jej predstavitelia prešli do exekutívy, ako strana prestala vystupovať na verejnosti?
Pre niekoho bola materská strana na obtiaž, lebo členovia sa dožadovali kontroly. Po prípadoch Gabriela Palacku a Ľudovíta Černáka bolo očividné, že mnohí členovia terajšej vlády začali už nielen snívať, ale i realizovať sen všetkých ministrov sveta: byť ministrom sám za seba a nemusieť sa zodpovedať nijakej strane. Rozhodli sa teda založiť stranu funkcionárov, rátajúc s tým, že na Slovensku sa za osobnosti považujú tí, čo majú funkcie. Je to krok naspäť, krok k populizmu a politike, ktorá spája stranícku a vládnu moc.
Koľko členov liberálnej platformy parlamentného klubu SDK spĺňa vaše kritériá charakterných politikov?
Neviem to teraz posúdiť. Mnohí poslanci z liberálnej platformy sú zmätení. Polovica z nich sú náhradníci za súčasných ministrov a štátnych tajomníkov. Prax dokázala, že náš ústavný systém náhradníkov nie je zdravý. Časť poslancov je odvolateľná rozhodnutím strany , resp. závisí od stability vlády - a oni si to uvedomujú. Ťažko potom hovoriť, že by mali mať odvahu byť kontrolórmi moci. Aj v klube SDK sa časť poslancov chová pod vplyvom "syndrómu náhradníka". Všetci boli hneď po voľbách vystavení nepríjemnému poznaniu - pod zdaním jednoty sa začal neľútostný zápas pôvodných tvorcov SDK, najmä vnútri KDH. Pôvodne plánovaný návrat k materským stranám sa neuskutočnil a jedným z dôsledkov boli klesajúce preferencie materských strán.
Koľkí poslanci okrem profesora Juraja Šveca sú pripravení kryť vám chrbát?
Zatiaľ viem s určitosťou povedať, že výsledky snemu DU niektorých šokovali. Verejne to vyhlásil Peter Ošváth. Ale ja som ho vôbec neoslovil, pokiaľ ide o vami spomínané "krytie chrbta". Viac než kedykoľvek predtým mi záleží na tom, aby nová liberálna politika, ktorá má teraz šancu vzniknúť - či v DU alebo mimo nej - už nebola vrstvená ľuďmi s nejasnými motívmi.
Nehodili ste odchodom z liberálnej platformy klubu poslancov NR SR za SDK priskoro flintu do žita?
Nejde o unáhlené rozhodnutie. Viem preukázať, že súčasné vedenie DU, najmä Ľubomír Harach viedol od vlaňajšieho snemu stranu k zániku. Raz sa tvrdil, že DU splynie s úniou demokratických strán, potom mu išlo o fúziu s SDKÚ, to ale znemožňovali jej stanovy. Neskôr hovoril o pokojnom rozdelení strany. Nakoniec viedol snem, ktorý mečiarovským štýlom prevalcoval zástancov pôvodnej liberálnej DU. Stal sa nástrojom záujmových skupín, ktoré stoja za celým procesom. DU sa teda stala prvou stranou, ktorú pred očami jej vlastných zakladateľov a voličov ovládli skryté záujmové skupiny. V takej situácii sa politika vlastne nedá robiť, lebo hlasovacie mechanizmy pracujúce pre iné, nepolitické ciele to nedovolia.
Naozaj bol priebeh snemu tak neliberálny a nedemokratický?
Predseda Harach vedome napomáhal nekorektnej príprave snemu, a preto nás liberálna platforma DU, ktorá sa zišla deň pred snemom v Detve, vyzvala, aby sme Haracha a materské politické strany informovali, že v očiach veľkej časti liberálov stratil morálny a politický kredit. Zaviazali ma spolu so Švecom, aby sme odstúpili z postov podpredsedu, pretože práca s Harachom vo vedení nepomáha, ale škodí DU. To sme akceptovali, lebo sa ukázalo, že predseda opäť nedodržal svoje verejné sľuby, neodstúpil a pokračuje v úlohe kapitána, ktorý topí vlastnú loď.
Budete pracovať ako samostatní členovia parlamentného klubu SDK alebo založíte novú platformu?
Zatiaľ je podstatné, že budeme pôsobiť v "štyridsaťdvojke". Rokovali sme už so všetkými predsedami materských strán a tiež s hovorcami platforiem v klube SDK. Všetci uvítali, že zostávame v klube a legalizovali našu liberálnu pozíciu. Stotožnili sa s názorom, že klub nepracuje a že je v ňom treba vyjasniť, kto je v SDKÚ a kto zostáva verní pôvodnej politickej orientácii. Pokiaľ ide o budúce usporiadanie poslaneckého klubu, v KDH tento štiepny proces nastal už dávnejšie. Tam je časť priaznivcov SDKÚ v menšine, a preto ostáva František Mikloško hovorcom kresťansko-demokratickej platformy. Naopak, v liberálno-demokratickej platforme sa stúpenci SDKÚ ocitli vo väčšine, a tak som zákonite nemohol ostať jej hovorcom. Preto sa s profesorom Švecom nemôžeme spoliehať na vedenie Vladimíra Bajana, ktorý niekoľkokrát verejne prehlásil, že s Demokratickou úniou končí. Budeme sa usilovať o priame informovanie a to napríklad ako prísediaci pri rokovaniach predsedov materských strán.
Harach pred rokom po zvolení do čela DU vyhlásil, že mu ide o to, aby tento subjekt bol silnou stranou, lebo iba ak bude DU silná, tak môže byť silná aj SDK. Realita je iná...
Harachove výroky z tej či onej doby som sa naučil brať s rezervou. Veľmi sa čudujem, že riskuje toľko protirečivých vyjadrení. Podľa najnovšieho už opäť zvažuje o odchode zo straníckej funkcie a vraj ani neodíde do SDKÚ, pretože chce mať obdobie relaxu. Myslím si, že náladovosť a premenlivosť postojov je aj v slovenských nestabilných pomeroch neobvyklá. Nezvládol situáciu, stratil pozíciu expertného politika, ktorým mohol zostať, ak by neprijal úlohu likvidátora vlastnej strany.
Podľa vás je už osud DU spečatený?
Priebeh snemu bol akousi skrytou privatizáciou strany v prospech niekoľkých klientelistických skupín, ktoré chcú zužitkovať DU pre svoje záujmy. Predseda spôsobil kolaps vnútorných sebazáchovných mechanizmov strany. Argumenty aj stanovy sa stali vedľajšie. Dopredu "zabezpečení" delegáti sa nám smiali do očí, mnohí počas zásadnej rozpravy odišli do bufetu. Diskusiu, v ktorej sa vyslovovali nepríjemné pravdy, väčšinovým hlasovaním zrušili.
Od účastníkov okresného snemu v Trnave som počul, že sa tam kupovali v prospech Harachovho krídla hlasy delegátov za 10-tisíc korún. Máte aj vy takéto informácie?
Mám takéto svedectvá z Trnavy, no každý sa s tým bojí vyjsť von, lebo dotyčný je v Trnavskom kraji všemocným darcom práce a je ekonomicky silným ešte z čias, keď tam bol nepísaným vládcom krajský líder HZDS Vladimír Poór.
Ako sa mohol stať Jozef Bachratý, lebo o ňom hovoríme, šéfom krajskej organizácie DU a na jej zvolenskom sneme dokonca jeden zo štyroch nových podpredsedov strany?
Jeho príbeh veľmi dobre pozná poslanec Ošváth. Od neho som dostával informácie, že takýto človek postupuje čoraz vyššie v straníckych pozíciách. Harach sa tomu nečinne prizeral a teraz sa ukázalo prečo.
Tým, čo odchádzajú do SDKÚ, údajne nejde o majetok, ani o značku DU. Prečo teda neodídu potichu a nenechajú stranu tým, ktorí v nej chcú ostať?
Spolu s Jurajom Švecom sme boli šokovaní, že hlavnou témou pri rokovania so stúpencami dzurindovskej SDKÚ sa stalo utajovanie financovania DU. Dosiaľ sme nedostali o ňom prehľadnú správu. Komisia, ktorá zasadala príznačne až v noci pred snemom, nezhodnotila skutočné financovanie strany. Máme na to svedka komisie, ktorý sa pokúšal získať relevantné informácie, ale dočkal sa iba odpovede, že k týmto údajom sa nikdy nedostane.
Disponuje DU takým obrovským majetkom, aby to podaktorým stálo za veľký krik?
Na túto otázku vám nemôžeme odpovedať, lebo by to boli iba dohady. V DU vládol systém, že podpredsedovia, najmä ja a Švec, neboli zahrnutí do zoznamu osôb, ktoré mali prístup k takémuto druhu informácií. Zrejme si niektorí o nás mysleli, že v týchto otázkach nevieme hrať s falošnými kartami. A vlastne v tom aj mali pravdu.
S hosťom Slova sa zhováral Martin Krno
