Bolestivé premeny

Postavenie československého poľnohospodárstva pred novembrom 1989 charakterizovala správa Federálneho štatistického úradu o sociálnom a ekonomickom rozvoji.
Počet zobrazení: 2626
23-010-14-15-ILUSTRACNA FOTO-JC Richardson-m.jpg

Postavenie československého poľnohospodárstva pred novembrom 1989 charakterizovala správa Federálneho štatistického úradu o sociálnom a ekonomickom rozvoji. Podľa nej tento rezort už viac rokov s prihliadnutím na špecifické podmienky v prerozdeľovacích vzťahoch patril medzi stabilizujúce odvetvia národného hospodárstva. Poľnohospodári zabezpečili zásobovanie domáceho trhu, časť produkcie išla na vývoz. Bolo to v období, keď Waltr Komárek v Hospodárskych novinách (41/1988) konštatoval, že ČSSR je vyspelým ekonomikám dlžná nepatrne, okolo troch miliárd amerických dolárov pri oveľa vyšších pohľadávkach od rozvojových a socialistických štátov. Na Slovensku vtedy v agrosektore pracovalo 315 683 ľudí (17 percent všetkých zamestnancov v odvetví hmotnej výroby), ktorých podiel na spoločenskom produkte predstavoval 10,7 percenta. Na politickú objednávku Poľnohospodárstvo prešlo v posledných šiestich desaťročiach bolestivými zmenami. V 50. rokoch minulého storočia politická moc rozhodla o násilnej kolektivizácii. Vytvorenie družstiev bolo značne vzdialené od myšlienok zakladateľa prvého ľudového úverového družstva v Európe – Spolku gazdovského v Sobotišti (1845). V 90. rokoch nastúpila „stabilizácia poľnohospodárskej výroby“ znovu na základe politickej objednávky, ktorej cieľom bolo vrátiť sa k pomerom pred februárom 1948. V súčasnosti sa hľadá liek na zabezpečenie vyššej zamestnanosti. Z toho pohľadu je poľnohospodárstvo jedným z možných riešení. Veď československé poľnohospodárstvo pred novembrom 1989 patrilo medzi význačných hráčov na európskom trhu. Roľnícke družstvá a štátne majetky boli vďaka svojej veľkosti a koncentrácii výroby silným konkurentom súkromných fariem v západnej Európe. A to by sa ešte umocnilo, keby nastúpili nové technológie, na čo bol reálny predpoklad. Ak by sa zoširoka uplatnil model JZD Slušovice (výroba, služby, spracovateľský priemysel, obchod a banka pod jednou strechou), produkty zo Západu by na českom a slovenskom trhu uspeli ťažko. Podobne ako politická moc v 60. rokoch likvidovala mimoriadne schopného Jozefa Herczega a v slovenskom družstevnom sektore potláčala dlhé roky akúkoľvek iniciatívu, budúci (a posledný) prezident ČSSR Václav Havel sa v novembri 1989 z tribúny na Václavskom námestí postaral zase o likvidáciu Slušovíc a o odstavenie ich predsedu Františka Čubu. Zhodou okolností išlo v oboch prípadoch o Baťom odchovaných odborníkov. „Elite národa“ sa pod rôznymi heslami a ekonomickými pseudopoučkami podarilo presadiť záujmy Západu na úkor domácich výrobcov. Dosiahli to tvrdeniami typu: „Otvorenosť domáceho trhu voči zahraničným výrobkom a službám zvyšuje konkurenciu na našom trhu a znižuje ceny, z čoho budú mať úžitok domáci spotrebitelia.“ Je to pravda, ale pri trhu s potravinami to znamená obmedzovanie domácej výroby a masívnu stratu pracovných miest. Jeden z protagonistov týchto názorov, budúci predseda slovenskej vlády Mikuláš Dzurinda vtedy vyhlásil, že ani Singapur nemá poľnohospodárstvo, a napriek tomu nezápasí s problémami v zásobovaní. Úplne ignoroval skúsenosti celých generácií, že poľnohospodárstvo nie je len dorábanie každodenného chleba, ale aj starostlivosť o krajinu a jej prírodu. Zaostávanie napriek úspechom Vývoj tohto odvetvia v ČSSR v rokoch 1974 až 1988 sa podrobne hodnotí v publikácii Ústavu vedecko-technických informácií pre poľnohospodárstvo. Jej autori vychádzali z medzinárodných ročeniek FAO, RVHP, EHS, OECD a oficiálnych národohospodárskych ročeniek 22 štátov: ôsmich krajín Európskeho hospodárskeho spoločenstva a okrem toho Rakúska, Švajčiarska, Fínska, Švédska, USA, Kanady a členských štátov Rady vzájomnej hospodárskej pomoci. ČSSR sa v sledovanom súbore zaradila v produkcii mäsa (101 kg) a mlieka (442 kg) na jedného obyvateľa na ôsme, masla (9,3 kg) na šieste a syrov (14 kg) na deviate miesto. Česi a Slováci však napriek tomu v intenzite poľnohospodárskej výroby, úžitkovosti hospodárskych zvierat a úrovne potravinárskeho priemyslu, nehovoriac o marketingu, obaloch na výrobky a reklame, za západnou Európou značne zaostávali. Globalizácia hospodárstva a vstup do Európskej únie prirodzený vývoj slovenského poľnohospodárstva zmenili. Ako sa neskôr ukázalo, intenzifikačné prvky, moderné technológie, dotačná politika EÚ a ústretovosť politických garnitúr voči obchodným reťazcom posunuli slovenské poľnohospodárstvo na okraj trhu s potravinami. V histórii vývoja spoločnosti predstavujú dve desaťročia veľmi krátky čas, napriek tomu sa za to obdobie podarilo uskutočniť obrovské zmeny. Dokázali sme sprivatizovať (ale aj rozkradnúť) majetok štátu v hodnote takmer 139 miliárd korún. Nabúrali sme prirodzené väzby v agrokomplexe medzi výrobcom a spracovateľom, zrušil sa obilný monopol a systém organizácie nákupu i odbytu výrobkov, oklieštilo sa odborné školstvo a výskumné ústavy. Na druhej strane sa obnovili súkromné vlastnícke vzťahy, začal sa uplatňovať systém trhového hospodárstva, etabloval sa zahraničný kapitál a obchodné reťazce... Zrealizoval sa pre roľníkov ponižujúci vstup do únie, dokonca sa zmenili stravovacie návyky. Slovákov, odchovaných najmä na zemiakoch, kapuste a mlieku, sme vďaka masívnej reklame zmenili na konzumentov rýchleho občerstvenia a výrobkov, ktoré by na našom trhu v prípade štátnej kontroly ťažko obstáli. „Lacné“ obchodné reťazce O otvorený trh s potravinami súťažia v EÚ štáty s nerovnakými klimatickými podmienkami, ale predovšetkým sa tu stretávajú súperi rôznych hmotnostných kategórií. Tí novým členom únie nedávajú šancu presadiť sa na spoločnom trhu. Zo štátu, ktorý bol pred 21 rokmi pri plodinách, na ktoré mal klimatické podmienky, na 98,5 percenta sebestačný, sme sa stali krajinou prevažne závislou od dovozu. Okolo 80 percent potravín predávaných v obchodných reťazcoch je podľa odhadov odborníkov zo zahraničia. Dovozom pokrývame vyše polovice spotreby bravčového a hydinového mäsa, dovážame 60-tisíc ton ovocia a 430-tisíc hektolitrov vína... Ide zväčša o produkty, ktoré vieme vyrobiť doma a zamestnať pritom tisíce pracovníkov priamo vo výrobe a v podporných činnostiach, ako je krmovinársky a spracovateľský priemysel, služby atď. Obnovenie poľnohospodárskej výroby by si vyžiadalo organizačné opatrenia, predovšetkým vznik silných, špecificky zameraných združení, napríklad výrobcov mäsa či mlieka, ktoré uzatvoria okruh výroba – spracovanie – obchod a prípadne aj bankový sektor. Zisk by sa v tomto prípade vždy rozdelil v rámci združenia. Na pomoc zamestnanosti Po rozhodnutí z roka 1990 zrušiť zbrojársky priemysel sa na Slovensku výrazne zvýšila nezamestnanosť. O prácu prišli prevažne kvalifikovaní odborníci, ktorí sa po čase zamestnali napríklad v automobilovom priemysle. Väčšina pracovníkov, ktorí stratili zamestnanie v poľnohospodárstve, však mala nízku kvalifikáciu, ktorá neumožňuje získať miesto v novo otváraných priemyselných podnikoch, a tak zostali trvalo nezamestnaní. A pretože trh s potravinami je prevažne stabilizovaný, každé percento zvýšenia dovozu potravín znamená priame zvýšenie počtu nezamestnaných v poľnohospodárstve a potravinárskom priemysle. Na rímskom samite venovanom zabezpečeniu výživy obyvateľstva (konal sa v roku 2008 za účasti 60 prezidentov či premiérov) sa konštatovalo, že produkcia potravín vo svete sa do roku 2030 musí zvýšiť o polovicu. K naplneniu tohto programu môže prispieť aj Slovensko. Tým, že bude lepšie strážiť ornú pôdu, intenzívnejšie využije plochy sadov, viníc a ďalšieho bohatstva, ktoré príroda poskytuje. Rakúsky ekonóm Zdenek Lukas, ktorý sa dlhodobo venuje ekonomickému vývoju strednej a východnej Európy, zdôrazňuje, že pre rakúskych spotrebiteľov je nemysliteľné, aby na pultoch predajní prevládali potraviny z dovozu. A aj v tomto prípade odporúča oživenie patriotizmu slovenských spotrebiteľov. A k tomu môžu prispieť najmä médiá a politici. Autor pracoval ako výskumný pracovník

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984