Reklama

Medzinárodná iniciatíva Zjednotení za mier

70 osobností k 70. výročiu ukončenia druhej svetovej vojny | Svoj podpis k nim môžete pridať aj vy na webovej stránke iniciatívy
Počet zobrazení: 6970
zjednoteni_za_mier.jpgZjednotení za mier je medzinárodná mierová iniciatíva, ktorá spája všetkých ľudí dobrej vôle v spoločnom úsilí za mier, porozumenie a spravodlivosť. Zrodila sa na Slovensku pri príležitosti 70. výročia ukončenia druhej svetovej vojny s cieľom hľadať účinnejšie formy medzinárodnej bezpečnosti a zabrániť vzniku ďalšieho svetového konfliktu. Jej programový dokument vydaný 6. mája 2015 vyzýva na hľadanie nového svetového poriadku, ktorý bude garantovať rovnakú bezpečnosť pre všetkých a na dôraznejšie úsilie o vytváranie kultúry mieru ako hlavného predpokladu mierového spolužitia všetkých ľudí na Zemi.

Zoznam signátorov je na záver deklarácie Zjednotení za mier.

Viac o iniciatíve, ktorej koordinátorom je Eduard Chmelár, nájdete na stránke Zjednotení za mier, kde ju môžete aj podpísať. Informácie o iniciatíve sú aj na Facebooku.

Obraciame sa na čitateľov Slova: v rámci svojich možností šírte a propagujte túto významnú iniciatívu – nesmieme mlčať!



Zjednotení za mier
 

Svet sa nebezpečne priblížil k novej globálnej konfrontácii. Medzinárodný poriadok je v troskách. Veľmoci dlhodobo podkopávajú zmluvne zakotvené pravidlá účelovým výkladom, ignorovaním zásad mierového spolunažívania i bezohľadnou vojenskou agresiou. Výsledkom je chaos, pokrytectvo a svojvôľa medzinárodných vzťahov. V spore o to, kam sme sa za uplynulé štvrťstoročie dostali, niet nevinných. Ľudia sa zhodujú v jednom: všetci chceme mier. Nie všetci však pracujeme v jeho prospech. Preto považujeme za nevyhnutné zastaviť roztáčajúcu sa špirálu militarizmu, násilia a nenávisti, prihlásiť sa k tradíciám humanizmu, mieru a nenásilia a vyzvať všetkých ľudí dobrej vôle na spoločné prijatie a presadzovanie opatrení, ktoré povedú ku kultúre mieru, spolupráce a bezpečnosti pre všetkých.

Považujeme za obrovskú chybu, že medzinárodné spoločenstvo sa odklonilo od zásad Parížskej charty pre novú Európu prijatej na summite v novembri 1990. V nej sa všetky európske štáty, ale aj Sovietsky zväz, USA a Kanada, zhodli na tom, že bezpečnosť je nedeliteľná a že nie je možné posilňovať bezpečnosť jedných na úkor druhých. Preto považujeme vytváranie exkluzívnych vojenských blokov, ktoré stupňujú zbrojenie a konfrontáciu, za prekonané a nebezpečné. Je najvyšší čas vrátiť sa k ideálom, ktoré ukončili ideologické súperenie dvoch superveľmocí. Je najvyšší čas vyzvať zodpovedných predstaviteľov strán, štátov a medzinárodných organizácií: hľadajte nový svetový poriadok, ktorý bude zodpovedať potrebám a skúsenostiam súčasnosti, ktorý bude garantovať rovnakú bezpečnosť pre všetkých a ktorý bude zaväzovať všetky národy k spoločnej práci v prospech posilňovania globálneho mieru, spolupráce a spravodlivosti. Je to vaša povinnosť voči mierumilovným ľuďom!

Už tesne po druhej svetovej vojne, v atmosfére eufórie zo skončenia šesťročnej agónie ľudstva, varovali Albert Einstein, Bertrand Russel a Thomas Mann medzinárodné spoločenstvo, že Charta OSN sa ukáže byť tragickou ilúziou, ak nepodnikneme dôraznejšie kroky k organizovaniu mieru, ak sa budeme snažiť odvrátiť vojnu iba zmluvnými dohodami medzi suverénnymi štátmi. Žiaľ, ani tentoraz svetoví lídri nedokázali navrhnúť nič lepšie ako opakovanie pokusu, ktorého absolútna až zúfalá márnosť bola už toľkokrát dokázaná. Suverenita v medzinárodných vzťahoch ponecháva rivalizujúcim veľmociam svojvôľu, v dôsledku ktorej sa medzinárodné právo uplatňuje len voči malým a slabým štátom, ktoré narúšajú záujmy hegemóna. Tieto pravidlá stoja v ceste vyššiemu princípu regulujúcemu medzinárodné vzťahy.

Chceme povýšiť mierové hnutie na vyššiu úroveň. Nechceme byť iba obrancami mieru, ale jeho tvorcami. Vychádzajúc z Deklarácie OSN o kultúre mieru a nenásilia z roku 1999, nechceme sa obmedzovať len na zúfalé protesty proti vojne v čase, keď sa už vojnový požiar rozhorel. Chceme sa sústreďovať na vytváranie kultúry mieru a nenásilia ako hlavného predpokladu mierového spolužitia všetkých ľudí na Zemi.

Preto presadzujeme:
 

- aby sa viera v silu a uctievanie moci nahradila vzdelávaním v oblasti kultúry mieru
- aby sa mentalita nepriateľstva nahradila porozumením, toleranciou a solidaritou
- aby sa autoritatívne vládnutie nahradilo demokratickou spoluúčasťou všetkých ľudí
- aby sa politika utajovania a propagandy nahradila slobodným a všestranným tokom informácií
- aby sa tlak na zvyšovanie zbrojenia nahradil odzbrojovaním
- aby zneužívanie ľudí nahradil rozvoj ich ľudských práv
- aby ekonomiku založenú na bezohľadnom zisku nahradila sociálna spravodlivosť a rešpektovanie potrieb všetkých ľudí podľa princípu rovnosti
- aby drancovanie prírody nahradila filozofia udržateľného života.

Preto vyzývame všetkých ľudí dobrej vôle, aby sa v tomto duchu zmenili naše politické a spoločenské priority:
 

1. Vyzývame zodpovedných politických predstaviteľov, aby navrhovali, podporovali a presadzovali vytvorenie novej bezpečnostnej architektúry, do ktorej budú zahrnuté aj štáty doteraz označované ako nepriateľské.

2. Vyzývame príslušné ministerstvá, aby dôsledne uplatňovali princípy Deklarácie OSN o kultúre mieru a nenásilia v praxi, aby zaviedli do učebných osnov výchovu ku kultúre mieru a nenásilia, aby podporovali politiku založenú na uvedených zásadách.

3. Vyzývame voličov, aby podporovali iba takých politikov, ktorí sa prihlásia k mierovým princípom uvedeným v tomto dokumente, zaviažu sa ich rešpektovať a budú ich presadzovať v praxi.

4. Vyzývame predstaviteľov cirkví, mimovládnych organizácií, osobnosti kultúrneho, vedeckého a spoločenského života, aby aktívne podporovali mierové riešenia, aby sa stali vyslancami mieru a oslobodzovania ducha človeka od sklonov k násiliu, vyzývame ich k odvahe brániť menšinové názory empatie, spolupatričnosti a racionality vo väčšinovej atmosfére nenávisti, strachu a vášní.

Treba otvorene povedať, že tu existujú politici, novinári a aktivisti, ktorí pestujú v spoločnosti nenávisť, predsudky a fóbie neraz zachádzajúce až za hranicu šovinizmu, že tu máme verejných činiteľov, ktorí sú vždy ochotní a pripravení obhajovať vojnu, podporiť zbrojenie a uprednostniť konfrontáciu. Považujeme za dôležité od takýchto ľudí sa dištancovať. Viac zbraní znamená menej dôvery, viac vojakov znamená menej spolupráce. Neželáme si vidieť naše krajiny ako štáty, cez ktoré sa presúvajú vojenské konvoje a zakladajú vojenské základne, ale ako štáty, v ktorých sa rodia mierové iniciatívy a prekvitá kultúra, veda a vzdelanie. Chceme, aby bola stredná Európa mostom priateľstva, nie hranicou konfrontácie, aby sa formovala ako holubica mieru, nie ako pudlík moci, aby bol vytvorený spravodlivý svetový poriadok, v ktorom sa veľmoci nebudú správať ako gangstri a malé štáty ako ich prostitútky. Chceme, aby sa ľudia spájali, a nie rozdeľovali.

Vojna je prehrou všetkých. Je to zlyhanie ľudského rozumu, je to neschopnosť porozumieť tomu druhému, je to barbarská rezignácia na civilizované riešenie sporu. Mier nie je porážkou toho druhého, mier je víťazstvom všetkých. Kapitulácia bez odstránenia príčin konfliktu nie je mierom, len dočasným prímerím, ktoré v sebe kumuluje všetky nevyriešené krivdy až do vypuknutia novej vojny. Chceme prekonať začarovaný kruh násilia a vytvárať základy trvalého mieru. Nie sme naivní, aby sme nevideli konflikty a spory, ale sme presvedčení, že ich riešenie by sa malo hľadať za rokovacím stolom a nie na bojisku. Bez novej bezpečnostnej architektúry, ktorá odstráni z medzinárodných vzťahov nerovnosť, nebude existovať ani funkčná bezpečnosť, ani udržateľný mier. Na začiatku takéhoto procesu nestoja rokovania technických expertov, ale pevná vôľa mierumilovných ľudí. Preto je dôležité, aby duchovne a morálne nezávislé osobnosti zjednotili svoj vplyv a svoje sily na obhajobu bratstva medzi národmi, na presadzovanie kultúry mieru a na odmietnutie vojny ako najohavnejšieho zo všetkých zločinov.

Zoznam signatárov
 
Alexander Ač, environmentalista, vedecký výskumník Akadémie vied ČR (SR)
Anton Baláž, spisovateľ a publicista (SR)
Jozef Banáš, spisovateľ (SR)
Marián Bančej, spisovateľ (SR)
Rudolf Belan, vydavateľ (SR)
Viera Benková, spisovateľka (Báčsky Petrovec, Srbsko)
Vladimír Blaho, divadelný a hudobný kritik (SR)
Václav Cílek, geológ, klimatológ a filozof (ČR)
Ján Čarnogurský, advokát, bývalý predseda vlády SR (SR)
Milan Daniel, novinár (ČR)
Milan Dubček, diplomat, syn Alexandra Dubčeka (SR)
Vladimír Farkaš, biochemik (SR)
Etela Farkašová, filozofka a spisovateľka (SR)
Milan Ftáčnik, vysokoškolský učiteľ, bývalý minister školstva (SR)
František Gahér, filozof, bývalý rektor Univerzity Komenského (SR)
Ivan Gašparovič, bývalý prezident Slovenskej republiky (SR)
Radovan Geist, politológ (SR)
Vladimír Godár, hudobný skladateľ (SR)
Jozef Habánik, rektor Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka (SR)
Alexander Halvoník, literárny kritik a spisovateľ (SR)
Pavol Hammel, spevák (SR)
Martin Hekrdla, novinár (ČR)
Jozef Heriban, spisovateľ a scenárista (SR)
Ivan Hoffman, novinár, pesničkár, protagonista Nežnej revolúcie (ČR)
Marek Hrubec, filozof a sociálny vedec (ČR)
Anton Hykisch, spisovateľ (SR)
Eduard Chmelár, historik, rektor Akadémie médií (SR)
Juraj Jakubisko, režisér (SR)
Peter Jaroš, spisovateľ (SR)
Jan Kavan, bývalý predseda Valného zhromaždenia OSN a exminister zahraničných vecí (ČR)
Norbert Kelecsényi, akademický sochár (SR)
Eva Kollárová, riaditeľka Ústavu rusko-slovenských kultúrnych štúdií PF KU (SR)
Michal Kováč, bývalý prezident Slovenskej republiky (SR)
Mária Kráľovičová, herečka (SR)
Oskar Krejčí, politológ, prorektor Vysokej školy medzinárodných a verejných vzťahov (ČR)
Rudolf Kropil, prezident Slovenskej rektorskej konferencie, rektor TU vo Zvolene (SR)
Adriana Kučerová, operná speváčka (SR)
Peter Lipa, spevák a skladateľ (SR)
Jozef Lysý, politológ (SR)
Albert Marenčin, spisovateľ a scenárista (SR)
Jozef Migaš, diplomat, bývalý predseda NR SR (SR)
František Novosád, filozof (SR)
Karol Polák, športový komentátor (SR)
Michal Polák, ekonóm a filozof (SR)
Miro Procházka, režisér (SR)
Lenka Procházková, spisovateľka, signatárka Charty 77 (ČR)
Miroslav Prokeš, environmentalista (ČR)
Milan Rašla, rektor Vysokej školy múzických umení (SR)
Gabriela Rothmayerová, spisovateľka a publicistka (SR)
Silvia Ruppeldtová, prekladateľka a publicistka (SR)
Ladislav Sabo, akademický sochár (SR)
Tatiana Sedová, filozofka (SR)
Brigita Schmögnerová, ekonómka, bývalá ministerka financií (SR)
Rudolf Schuster, bývalý prezident Slovenskej republiky (SR)
Vladimír Skalský, predseda Svetového združenia Slovákov v zahraničí (ČR)
Karel Srp, predseda Jazzovej sekcie a bývalý politický väzeň (ČR)
Ján Stena, sociológ (SR)
František Škvrnda, bezpečnostný expert (SR)
Ivan Štampach, teológ a publicista (ČR)
Ilona Švihlíková, ekonómka (ČR)
Braňo Tichý, občiansky aktivista (SR)
Viktor Timura, historik a spisovateľ (SR)
Božidara Turzonovová, herečka (SR)
Petr Uhl, novinár, signatár Charty 77 (ČR)
Terézia Ursínyová, muzikologička (SR)
Ondrej Zimka, akademický maliar (SR)
Ondrej Zimka III., akademický sochár (SR)
Milka Zimková, herečka a spisovateľka (SR)
Milina Zimková, akademická maliarka (SR)
Petr Žantovský, vysokoškolský učiteľ, mediálny analytik (ČR)

Svoj podpis k iniciatíve môžete pripojiť stránke Zjednotení za mier .


O iniciatíve Zjednotení za mier napísali:
Teraz.sk: Osobnosti spoločenského života spustili iniciatívu Zjednotení za mier
Sme.sk: Bývalí prezidenti Slovenska podporili iniciatívu Zjednotení za mier
Aktuálne.sk:Bývalí prezidenti a chartisti podporili iniciatívu Zjednotení za mier
Literární noviny: Dokument: Společně za mír
Parlamentní listy: Společně za mír, hlásá inicaitiva Čechů a Slováků. Žádá například výchovu detí k míru
První zprávy: Zjednocení za mír
Priemer: 4.7 (41 hlasov)
     

Komentáre

Obrázok používateľa Peter Zajac-Vanka
#1
Peter Zajac-Vanka
07. máj 2015, 09:52

Podpísal som, príďte s podpisovými hárkami i o pol piatej dnes na zhromaždenie proti základniam NATO na Slovensku a za mier, ktoré bude na konci Hviezdoslavovho námestia (od autobusov.zastávok), pridajú sa ďalší protestujúci. 

Obrázok používateľa Vladimír Manda
#2
Vladimír Manda
07. máj 2015, 11:29

Prihlásil som sa k mierovej iniciatíve, lebo politika našej krajiny ako aj politika EÚ nesledujú mier ako najvyššiu hodnotu vo svojej politike. Preto sme dne aj v takých problémoch.

Obrázok používateľa Milan Antal
#4
Milan Antal
08. máj 2015, 17:12

Treba oceniť každú iniciatívu v tomto smere. Preto ju aj ja podpíšem.

Akurát mám dojem, že sa tu pristupuje trochu selektívne a povedal by som trochu akademicky nadradeno nad masami obyčajných mieroželateľov. Akoby v triednej kapitalistickej spoločnosti aj tu existovali kasty, mierotvorná elita a plebs, schopnejší a neschopnejší, politicky vhodnejší a nevhodnejší mierotvorcovia (povedané slovami p. Rothmayerovej, tí, ktorí vyhrali a prehrali).

Niektoré sily a akcie za mier sú vítané a propagované, iné zrejme neželané, sú mediálne ignorované.. Zhromaždenia za mier a proti základniam NATO na Hviezdoslavovom námestí každý druhý štvrtok a obdobné zhromaždenia po Slovensku nemajú takmer žiadnu mediálnu podporu. Ani Nové slovo ich nezaraďuje do prehľadu prpravovaných akcií.  Keby ich nepropagoval Peter Zajac-Vanka, tak ľavicové médiá o tejto akcii mlčia.
Na včerajšom zhromaždení za mier som videl možno dvoch signatárov tejto výzvy. Pritom ide o politicky nestrannú akciu, nenásilnú, kultivovanú.

Samozrejme, tu nejde len o túto akciu, ale takúto akúsi akademickú nadradenosť, triednu povýšenosť ľavicovej moderny či akademickej ľavice cítiť všeobecne. Cítil som ju vždy aj na sebe, ak som povedal, že som sedával s robotníkmi a diskutoval, akoby som bol morom napadnutý človek, od ktorého si treba odsadnúť. Pritom si dovolím tvrdiť, že moje poznatky o fungovaní spoločnosti a tohto sveta sú oveľa hlbšie, ako väčšiny akademickej obce.  Diskutovať v akademickej obci o tom, či kríza r. 2008 bola bežnou cyklickou krízou kapitalizmu alebo znamenala potrebu novej kvality (Základný nepodmienený príjem, Slovo 5. 5. 2015), je hlbokou "ostudou" akademickej obce. Podobne miešať si kapitalizmus s demokraciou, s trhom či liberalizmom, ap.

Podobne je to v diskusicách, hoci aj na stránkach Nového slova. Ak nejaký autor zareaguje na príspevky, na diskusiu, je sviatkom. AKoby sa hanbili diskutovať s plebsom, akoby aj tu existovali nejaké kasty, triedy. Pritom len živá diskusia môže priniesť preĺbenie pohľadov na svet, nové, tvorivé nazeranie.

Prečo na to narážam? Dá sa povedať, že odstránenie triedneho nazerania na svet, triedneho delenia, triednych hodnôt  je rozhodujúcou podmienkou zabezpečenia trvalého mieru na planéte. Pretože v zornom poli iných hodnôt prestaneme sa naháňať za čoraz väčším majetkom, začneme vlastníctvo využívať racionálnejšie

Pretože dnes aj taká obyčajna každodenná jazda autom,ktoré dnes slúži viac imidžu majiteľa ako na prevoz do práce (na to stačí aj bicykel alebo dvojmiestny automobil), znamená vojny o zdroje, o ropu. My síce podpíšeme výzvu za mier, ale z pohodlia svojho auta, či kancelárie - a zároveň nájomní žoldnieri za nás bojujú za ropu tisíce kilometrov od nás. Preto narážam na triedne hodnoty (tí ktorí vyhrali a tí ktorí prehrali) ako jeden z dôležitých zdrojov vojen vo svete a preto treba v rámci mierového hnutia zamerať svoju pozornosť aj týmto smerom. A preto mám trochu čudné pocity aj v súvislosti s touto výzvou.

Obrázok používateľa Milan Antal
#5
Milan Antal
09. máj 2015, 19:52

Zásadným mierotvorným činom našej akademickej obce , po zbavení sa propagandisticko-ideologického balastu, by sa mohla stať vecná, objektívna analýza vývojových tendencií svetovej ekonomiky (ktorá nadobudla globálne previazanú povahu), povahy technologického vývoja, globálnej prepojenosti vojenskej, politickej, ekologickej, sociálnej bezpečnosti krajín. Ekonomická, vojenská, ekologická, sociálna bezpečnosť krajín je dnes globálne nedeliteľná, zničenie jednej oblasti sveta znamená zničenie aj zvyšných oblastí. Nielen vojensky, ale aj ekologicky, sociálne (obrovské vlny migrantov by zničili zvyšok civilizácie).

Ak v staroveku základnou úrovňou organizácie ľudstva bol mestský štát, od novoveku (15. st.) sa ňou stal národný štát, v dnešnej dobe základnou rovinou organizácie ľudskej spoločnosti sa stal globálny „štát“, globálny organizmus ako celok.  Zmena organizačnej úrovne v dejinách prichádzala vždy s potrebami novej úrovne výrobných síl, ich efektívneho využitia, kedy stará úroveň už vytvárala bariéry pre efektívnejšie fungovanie, najmä novou úrovňou deľby práce, spolupráce. Prechod na novú úroveň znamenal vždy odbúranie existujúcich bariér (hraničných, vojenských, ekonomických, obchodných, politických) medzi subjektmi medzinárodného práva, namiesto konkurencie, nepriateľstva a vojen medzi týmito subjektmi deľbu práce a spoluprácu v rámci jedného organizačného objektu.  Stratila sa tým aj vojenská konfrontácia medzi danými subjektmi, integrácia predtým konkurujúcich si, nepriateľských objektov do jedného celku znamenala aj zavedenie mierových vzťahov v rámci tohto celku.

Napr. v stredoveku medzi sebou viedli vojny ešte aj mestá, mestské štáty. Prechod na úroveň organizácie národného štátu znamenal odbúranie nákladov vo vzťahu k cudzím mestám: na udržiavanie armády, výzvedných služieb, diplomatických služieb, udržiavanie hraníc, na udržiavanie paralelného výskumu, znamenal uvoľnenie bariér pre obchod, deľbu práce, spoločnú menu, tým zefektívnenie celej ekonomiky.  Dnes neexistujú predpoklady pre to, aby spolu viedli vojny Benátky, Miláno, Rím, Atény, Sparta jedine ak súboje vo futbale a hokeji.

Dnes si globalizované výrobné sily žiadajú prejsť na úroveň organizácie na globálnej úrovni, do podoby celostnej globálnej civilizácie, ktorej jednotlivé časti sú vzájomne prepojené. Ide o podobu globálnej integrácie, kooperácie, teda deľby práce na celosvetovej úrovni. Nemýľme si to s imperiálne stavaným globálnym kapitalizmom, ten má s globálnou civilizáciou máločo spoločné.  Globálna civilizácia, integrácia znamená dobrovoľné zapojenie sa krajín do celosvetovej deľby práce, rovnocennosť krajín, odrážajúcu sa aj v utvorení spoločných demokratických inštitúcii správy, globálny kapitalizmus znamená imperiálne podriadenie krajín jednému centru, hegemónu (USA). V tomto chápaní proces detinského preťahovania Ukrajiny od Euroázijskej ekonomickej únie do Európskej únie v zmysle buď tam alebo tam, namiesto prepojenia oboch integračných zoskupení, spolupráce medzi nimi, znamenal  na úrovni európskych a amerických elít staré imperiálne myslenie, ktoré je vždy spojené s vojnou, namiesto moderného integračného, znamenajúceho kooperáciu, spoluprácu. Staré imperiálne myslenie európskych elít preto nutne prinieslo vojnu aj na Ukrajinu. Priznám sa, veľmi by ma zaujímal postoj mnohých signatárov tejto výzvy k problému násilného zaraďovania Ukrajiny do európskych štruktúr. Či verbálne niečo nepodporíme, nepodpíšeme, ale v praxi urobíme pravý opak.

Vojna medzi jednotlivými krajinami  sa v globálnej civilizácii vylučuje, stáva nezákonnou.  Preto dôležitou úlohou mierotvorných síl sa stáva zápas o demokratické, transparentné utváranie demokratických štruktúr globálnej správy, jej zákonodarných, výkonných, súdnych, bezpečnostných, kultúrno-národnostných zložiek. Likvidácia národných armád, likvidácia základní v cudzích krajinách, vojenské ovládanie námorných obchodných ciest jednou krajinou, ich zasahovanie v iných krajinách vyhlásiť ako nezákonné Treba podriadiť deštruktívnu silu nadnárodných koncernov a národných armád, konajúcich v ich záujme, demokratickej globálnej správe, súdnictvu, zákonom. Žiadna krajina prisvojujúca si funkciu svetového policajta.  Polícia v žiadnej krajine nekoná na základe svojvôle, ale je utvorená na základe zákonov, jej pôsobenie je prísne vymedzené zákonmi. Bez toho žiaden mier na tejto planéte nebude.

Niekto môže namietať, že aj globálna správa môže byť nedemokratická. Samozrejme, môže. Keď ľudstvo prešlo z úrovne mestského štátu na úroveň národného štátu, neznamenalo to, že národný štát nemôže byť nedemokratický. Lenže tento proces bol ekonomicky nutný a podriadili sa mu všetky krajiny, pretože výhody ďaleko prevýšili nevýhody a namiesto pokračujúceho rozkladu stredovekej ekonomiky a spoločnosti priniesli prosperitu a stabilitu. Na úrovni globálnej civilizácie tu pristupuje jedna zásadná prednosť – zánik vojen. A to je dôležitý krok, pretože dnes hociktorá vojna, napr. aj na Ukrajine môže prepuknúť v celosvetovú a jadrovú vojnu, dôsledkom ktorej môže byť zničenie ľudstva.  Napriek riziku, že globálna moc môže byť aj autoritatívna, je toto nesporná prednosť. Nakoniec, dnes takto autoritatívne diktujú svoju vôľu civilizácii USA, bez akejkoľvek kontroly, zákonov, postihovania súdmi, čo sa rovná globálnej diktatúre.

Aj naše tzv. elity, aj mierotvorné elity, osobnosti, akademická obec by sa preto mali spamätať a neomieľať dookola otázku kapitalizmu, keď úroveň produktívnych síl civilizácie dávno prekonala rovinu kapitalizmu i socializmu. Aj mierotvorný proces preto so sebou prináša nutnosť hlbokého poznania dejinných procesov, základných tendencií smerovania ľudstva.  Bez tohto žiadna iniciatívna nebude úspešná.

Obrázok používateľa Peter Zajac-Vanka
#6
Peter Zajac-Vanka
11. máj 2015, 19:31

K mieru môžeme všetci prispieť aktívne aj tu na území Slovenska a to hneď:

Slovensko nie je vojensky ohrozované ani jedným zo svojich susedov a ani nijakou z ďalších európskych či vzdialených krajín, nik sa nám na Slovensku nevyhráža, ani Rusko, ani Ukrajina, ani Afganistan, ani Sýria, ba ani Jemen!

To znamená, že NEPOTREBUEME A NECHCEME MAŤ ZÁKLADNE NATO na území Slovenska a žiadna noha cudzieho vojaka, akokoľvek „spriateleného“, tu na našej pôde nemá čo hľadať!

O tom je už štvrtý mesiac naše manifestačné zhromaždenie každé dva týždne pod sochou Hviezdoslava na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave.

Mierne tam deklarujeme, že SA DOMNIEVAME, ŽE ZRIADENIE ZÁKLADNE NATO NA ÚZEMÍ SLOVENSKEJ REPUBLIKY MIERU TERAZ A ANI V BUDÚCNOSTI NEPOMôŽE.

K tomuto účelu boli už na zhromaždení a stále sú podpisované dve petície, jedna za zákaz zriadenia základne NATO v SR a druhá za vystúpenie SR zo Severoatlantickej aliancie a za dosiahnutie neutrality. Vieme, že ide o dlhodobý proces, ale je nutný, ak chceme prispieť k mieru v Európe. Zbrojením a dokonca budovaním základne NATO v SR Slovensko k  mieru neprispieva, ba naopak...

Naivní občania, plní mediálnych bludov, sa obávajú v "ruskej hrozby" a nevidia, že tu sa iba hľadá zámienka, aby na Slovensko mohla napochodovať pod hlavičkou ochrany a členstva NATO americká armáda, pretože veď aj naša armáda je v NATO a nechápeme, prečo by tu mala byť ešte nejaká špeciálne iná základňa a prečo by tu mali byť prítomní americkí vojaci.

Preto som dosť prekvapený, že i pri vzniku tejto novej mierovej iniciatívy, ku ktorej sa hlásia toľké osobnosti a ku ktorej som sa prihlásil i ja sám svojim podpisom, nik oficiálne neprišiel na už piatu mierovú manifestáciu 7.mája a neoznámil verejnosti vznik tejto iniciatívy Spolu za mier.

Tak ako sme poskytli priestor aktivistom a iniciátorom Charty proti fašizmu 2015 vystúpením na stálej manifestácii, poskytneme priestor i iniciatíve Spolu za mier. Nič lepšie si nemožno želať ako vyjadrenie masovosti aj tejto iniciatívy, ak ju z námestia podporí na Hviezdoslavovom námestí 21.mája 2015 niekoľko tisíc ľudí ( lebo príddu, ak to oznámime dopredu, že prídu i signatári) a ak sa konečne príslušné miesta na úrovni vlády SR a Národnej rady SR rozhýbu a potvrdia, že žiadnu základňu NATO s cudzími vojakmi NATO na našom území nezriadime. Malý, ale významný krok, ktorý pomôže i dôveryhodnosti iniciatíve Spolu za mier.

Stretnime sa na námestí!

Reklama
Reklama
Top Mobilné telefóny

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama