Nové geopolitické počasie nad Kaspickým morom

Počet zobrazení: 7374

Je zjavné, že otázka usporiadania a stability postsovietskeho priestoru je dnes aktuálnejšia a zložitejšia, než tomu bolo v postrozpadovej eufórii v roku 1991. Raz darmo, pravidlá geopolitiky nepustia, a to ani  v prípade sublimácie Sovietskeho zväzu!

Pred pár dňami minister zahraničných vecí Ruskej federácie informoval o tom, čo pre istotu slovenské média odignorovali. V Moskve dosiahli na úrovni ministrov zahraničných vecí prikaspických štátov dohodu o štatúte Kaspického mora.

kaspicke_more-daniyal62_flickr.jpg Foto: daniyal62/Flickr

Po viac ako dvadsiatich rokoch rokovaní sa stáva jasnejšie, či Kaspické more alebo Kaspické jazero je priestorom, ktorý budú rovnocenne využívať všetky prikaspické štáty – Azerbajdžan, Irán, Kazachstan, Turkménsko a Ruská federácia.

Kaspické more je považované za najväčšie jazero na svete. A jazerá sú charakterizované ako prirodzené vodné nádrže v zníženinách zemského povrchu, ktoré vznikli v nepriepustných horninách, ktoré nie sú spojené s morom. V mladších treťohorách sa oblasť Kaspického mora oddelila od svetového oceánu a zmenila sa na vnútrozemský bazén so slanou vodou.[1]

Kaspické more sa stalo kvalitatívne novým objektom zahraničnej politiky, pričom nejde len o ekonomické, či politické elementy, ale zhodou okolností aj o vojensko-strategický rámec. Pritom len ekonomicky stabilný región sa môže nádejať na zvýšenie úrovne a kvality života v prikaspických štátoch, ktoré pomaly prekonávajú ešte živé sovietske štandardy.

Energetická kríza v sedemdesiatych rokoch minulého storočia výrazne ovplyvnila stabilitu a vývoj medzinárodných ekonomických vzťahov. Jej prekonanie si od medzinárodného spoločenstva vyžadovalo nový prístup, vypracovanie stratégií vývoja energetických problémov a ich vplyv na sociálno-ekonomický vývoj národných ekonomických komplexov, integračných celkov a svetového hospodárstva. Samozrejme, že sa to dotklo aj sféry politiky.
 

Nový a mierový prístup
 

Energie sa tak priamo stali významnou strategickou prioritou. V súčasnosti postupne dochádza k zmene akcentov v prospech mäkkej moci v postsovietskom priestore – s výnimkou Ukrajiny, ktorá sa dostala do vlastných antislovanských klieští. Pritom sa zvýrazňuje triádovitosť (svetovej) moci, ktorá stoji na troch pilieroch:

  1. sila (energetická moc);
  2. bohatstvo (energetické zdroje); 
  3. poznanie.

Všetky tri piliere sú v rôznej podobe k dispozícii v regióne Kaspického mora. Z tohto pohľadu neočakávaný zánik, resp. ukončenie existencie Sovietskeho zväzu o.i. znamenal, že sa zmenila aj konfigurácia sily, bohatstva a poznania v regióne Kaspického mora a širšie regiónu Kaspiku – tu na expertnej úrovni panuje rozdielnosť k vymedzeniu, o ktorú geografickú oblasť vlastne ide[2] . Podľa názoru autora ide oblasti, ktorú tvorí 5 – už vyššie uvedených prikaspických štátov – Azerbajdžan, Irán, Kazachstan, Turkménsko a Ruská federácia.

Tie sa dlhé roky nevedeli, ani len stretnúť, nieto ešte dohodnúť, čo a ako s Kaspickým morom. Nielen na tému využívania energozdrojov, ale tiež celkové regionálne problémy, transportno-tranzitnú stratégiu v regióne, otázku biozdrojov, humanitárnu spoluprácu a otázky bezpečnosti.

Spomenuté dlhé roky nestretnutí a neriešení však obsahujú tri etapy vývoja názorov, prístupov a kombinácií možných riešení:

  • prvá etapa je spojená s úsekom 90-tych rokov, a môžeme ju charakterizovať ako rekognoskačné obdobie;
  • druhá etapa je rámcovaná koncom minulého tisícročia, keď sa podarilo sformulovať (a čiastočne aj aplikovať) reálne názory a prístupy k štatútu;
  • tretiu etapu možno zasadiť do začiatku nového tisícročia, keď všetkým zúčastneným subjektom začalo byť jasné, že ekonomická integrácia okolo Kaspického mora sa stala nutnosťou z pohľadu národných záujmov prikaspických štátov, čo sa má v roku 2018 na summite prezidentov prikaspických štátov v Astane – s najväčšou pravdepodobnosťou – stvrdiť.

 

Trochu histórie
 

Po ukončení existencie Sovietskeho zväzu v roku 1991 sa v Kaspickom regióne vytvorila nová geopolitická a  ekonomická situácia. Ruská federácia sa stala právnym nástupcom ZSSR a nové postsovietske prikaspické štáty vzniesli požiadavku na prehodnotenie štatútu Kaspického mora. Snaha bola nasmerovaná  na získanie národných sektorov Kaspického mora v súlade s morským právom.

Nové postsovietske štáty vyhlásili, že neuznávajú zmluvy z roku 1921 a 1940. Ruská federácia nesúhlasila s uvedenou pozíciou týchto štátov s odvolaním na Deklaráciu z 21. decembra 1991 z Alma-Aty (dnešná Almata), v ktorej nové štáty súhlasili s uznaním platnosti všetkých zmluvných záväzkov Sovietskeho zväzu. V zásade sa tak sformulovali tieto názory na stanovenie štatútu Kaspického mora:

  1. odvolávanie sa Konvenciu OSN o morskom práve z roku 1982, v ktorej je definované otvorené, polootvorené a zatvorené more, pričom hlavným princípom, na základe ktorej sa vodná nádrž-bazén definuje ako „more“, je jeho prepojenie so svetovým oceánom prostredníctvom iného mora, prielivu, alebo rieky.
  2. uzákonenie statusu Kaspického mora ako medzinárodného „jazera“ tak, ako tomu je napríklad u Veľkých jazier v Severnej Amerike alebo u jazera Čad v Afrike.
  3. vyhlásiť Kaspické more za „medzinárodnú vodnú nádrž“ patriacu všetkým prikaspickým štátom bez rozdielu, ktoré môžu využívať spoločne jeho zdroje.
  4. ďalší pohľad je spojený s využívaním charakteristík otvoreného mora, ako je: kontinentálny šelf, rozdelenie morského dna, národné ekonomické zóny, povolenie činnosti zahraničným spoločnostiam pri využívaní prírodných zdrojov a pod. 

Ak by bolo Kaspické more uznané za jazero, tak stojí za zmienku, že poznáme precedens jeho rozdelenia a takýto režim tu už existoval počas existencie ZSSR[3]. Pri identifikácii musíme vziať do úvahy skutočnosť, že štatút Kaspického mora nie je upravený v Konvencii OSN o morskom práve z roku 1982, z čoho potom vyplýva, že normy medzinárodného práva týkajúce sa morí nemôžu byť len tak aplikované na Kaspické more.
 

Nový štatút Kaspického mora
 

Kaspické more totiž je jedinečné - nie je morom ani jazerom. Ruskí experti navrhli prijateľnú definíciu: Kaspické more – uzavretá vodná nádrž kontrolovaná pobrežnými štátmi.

Text novej Konvencie o štatúte Kaspického mora je zatiaľ (pred verejnosťou) zahalený rúškom tajomstva, je však jasné, že dohoda prikaspických štátov (čo irituje najmä jedného nepobrežného aktéra) je o sektorovom delení Kaspiku.

Ministri zahraničných vecí dohodli nasledujúci princíp: hranice vodnej zóny: 15 míľ na povrchu, 10 míľ zóna na rybolovný priemysel a ostatná časť je určená na spoločné využívanie pre lodné trasy a na iné dohodnuté ciele. Dno Kaspického mora sa delí na sektory pre potreby a podľa potreby  prikaspických krajín.
 

Otvorené otázky
 

Treba však povedať, že niektoré sporné otázky ešte ostali. Tie sa budú riešiť na báze medzinárodného práva. Delimitácia hraníc nálezísk medzi Turkménskom a Iránom sa však už stáva bilaterálnou témou.

Otázka výstavby trás produktovodov (plynovodov, ropovodov) po dne Kaspického mora sa bude zosúlaďovať tými krajinami Kaspického mora, cez sektory ktorých daný produktovod pôjde (to znamená, že teoreticky Moskva nemôže napríklad blokovať dohodu o Transkaspickom plynovode medzi Ašchabadom a Teheránom).

Kaspické more a celý južný Kaukaz sú veľmi dôležité z hľadiska ich významu ako tranzitných koridorov uhľovodíkov zo Strednej Ázie do Európy. Prípadné vytvorenie osi Moskva – Teherán by pretrhlo okruh „anakondy“ a optimalizovalo podmienky pre Pax Persica (čo by sa výrazne dotklo aj Strednej Ázie).
 

Nové tranzitné perspektívy
 

Nezabúdajme na fakt, že stabilizácia a vyjasnenie si pravidiel hry okolo Kaspického mora môže urýchliť diskusie a samotnú realizáciu projektu vybudovania prielivu Kaspické more – Perzský záliv. Nejde o nóvum. Už v roku 1904 bola vytvorená a začala svoju činnosť spoločná komisia Ruskej impérie a Perzie na vybudovanie tohto spojovacieho kanálu. Ak by sa tento projekt tisícročia, ktorý o. i. presadzoval J. V. Stalin na konferencii v Teheráne (nemal však čas a kapacity) realizoval a zrealizoval, bola by to zásadná geopolitická a geotransportná zmena. Dnes by sme o doprave tovarov z Číny do Európy hovorili v inej dimenzii. Však!

Dominancia Kaspickej flotily Ruskej federácie na Kaspickom mori ostáva nedotknutá. Áno je to tá flotila, ktorá efektívne operovala a dokázala svoje možnosti pri riešení dôsledkov výchovy a prípravy bojovníkov Islamského štátu v Sýrii (má sa na mysli použitie striel s plochou dráhou letu „Kalibr“, so súhlasom dotknutých prikaspických štátov, na ciele teroristov v Sýrii).

Samostatnou témou je otázka nedopustenia na Kaspické more iného (nepobrežného) hráča. Aj keď sa v dokumentoch o tom nehovorí, všetci v tom majú jasno... za týmto stolom nie je miesto pre deštrukciu.

Napriek destabilizačným snahám vonkajšieho elementu prikaspické štáty si uvedomili svoju geopolitickú bonitu a možnosti a preferujú fakt potreby, aby bol región Kaspického mora stabilným a prognozovateľným bez konfliktných problémov. Práve tento prístup tiež minimalizoval (a zatiaľ minimalizuje) možnosti ľubovoľných deštruktívnych síl destabilizovať situáciu okolo Kaspického mora. A je jedno, či to chcú (samozrejme, že áno) robiť priamo, alebo cez prostredníkov z Islamského štátu.

Pripravovaná Konvencia... môže byť akousi Ústavou Kaspického mora, čo však neznamená, že zrazu – ako po mávnutí čarovným prútiku – zmiznú doterajšie protirečenia medzi jednotlivými prikaspickými štátmi na základe ich vnútropolitickej logiky.

Nie všetko je zrozumiteľné a jasné v rámci postmoderného sveta, nie všetko je jasné a zrozumiteľné, čo sa deje okolo Kaspického mora. Napriek tomu, že s najväčšou pravdepodobnosťou jeho budúci štatút  „... určuje podmienky“.... Treba povedať nové a jasné, aj keď – kde už dnes platí medzinárodné právo?

Všetko by sa malo právne doformulovať a uzavrieť na V. summite prezidentov štátov kaspického regiónu v roku 2018 v Astane, v hlavnom meste Kazachstanu.

Počkajme si, ale stále platí, že ľudia majú strach z toho, čomu nerozumejú....

(Autor je vysokoškolský učiteľ)

PRÍLOHY
 

Kaspické more v číslach[4]:

kaspa1.jpg
 

História formovania právneho štatútu Kaspického mora

Prvé zmluvy medzi Ruskom a Perziou týkajúce sa pobrežia sú datované začiatkom 18. storočia. Ich systém, obsahové zameranie, vrátane určenia jeho právneho štatútu bolo nasledujúce:[5]

Začiatkom 20. storočia sa situácia v regióne významným spôsobom zmenila ako dôsledok revolučných udalostí v Rusku (Dekrétom o mieri z 26. 10. 1917 sovietske Rusko anulovalo všetky zmluvy, ktoré uzatvorilo cárske Rusko) a vytvorením nového subjektu medzinárodného práva, ZSSR, ktorý sa snažil zmluvne stabilizovať svoje postavenie vo vzťahu ku Kaspickému moru.

kasp_4.jpg

 


[1] OČOVSKÝ, Š.: Malá zemepisná encyklopédia ZSSR. Bratislava, Obzor 1977, s. 345.

[2] K historickému exkurzu pozri napr.: Гаджиев К.С.: Геополитика Кавказа, МО Москва 2003, ku klasickému ponímaniu pozri: Жильцов С.С., Ушков А.М.: Геополитика Каспийского региона,  МО Москва 2003.

[3] Od roku 1970 bola sovietska časť Kaspického mora rozdelená medzi zväzové republiky ako medzinárodné jazero na základe stredovej línie. Je však nevyhnutné zdôrazniť, že jediným vlastníkom sovietskej časti Kaspického mora bol ZSSR  http://www.caspiy.net/dir3/seaorlake/seaorlake2.html

[4]: ONDREJKA, K. , LACIKA. J.: Neživá príroda - geografická encyklopédia. Bratislava, MAPA Slovakia Plus 2005, s. 219,

[5] Táto časť je spracovaná podľa:  ONDREJČÍK, M.: Právny štatút Kaspického mora, kde autor v 33 stránkovej štúdií podrobne popisuje právny stav za použitia veľmi zaujímavého odkazového aparátu, In.: http://www.despiteborders.com/clanky/data/upimages/kaspik_sk.pdf,
 

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984