Reklama

Petržalské „fait accompli“

Počet zobrazení: 2376

dscf5417_375x500.jpgSocha Janka Kráľa od Fraňa Gibalu.

A tak za krásneho, trochu chladného rána dňa 14. augusta 1919 bola Petržalka s okolím už trvale privtelená k Slovenskej krajine. (…) Bárs na mierovej konferencii bolo už rozhodnuté, prisúdiť Bratislave a československej republike dunajské predmostie, preca bolo nezbytne nutné územie Petržalky vojenský obsadiť ešte pred vlastným mierovým jednaním. (…) Predvídavosť generála Pellé a obozretnosť francúzskeho velenia v Bratislave spôsobila, že Maďari a mierová konferencia boli postavení pred fait accompli. (Frant. Martínek: Obsadenie Petržalky, J. Zimák, Bratislava 1936)

Príjemného letného podvečera 14. augusta 2013 sme sa vybrali na petržalskú vlastivednú pochôdzku. Štart je v Sade Janka Kráľa pri soche jeho menonositeľa od F. Gibalu. Rozkvitnuté kvety, upravená zeleň, množstvo ľudí, ktorí si užívajú príjemné prostredie. Deti v kočíkoch i na vlastných, neposlušní cyklisti i korčuliari, posedávanie na lavičkách, polihovanie na trávnikoch. Nič nepripomína dobu pred 94 rokmi.

 dscf5426_500x375.jpgTýmto deťom azda vysťahovalectvo nehrozí...

Azda v súčasnom rozvojovom rozlete nás trochu uzemňuje základný kameň pamätníka slovenského vysťahovalectva. Ťahu za prácou a lepším životom  neurobil koniec ani vznik demokratického Česko-Slovenska. Krátky výšvih na hrádzu a pred nami je pohľad, aký mali maďarskí vojaci 13. augusta 1919. Pohľad do nechceného zahraničia. Vpravo orámovaný konštrukciou mosta vtedy ich Františka Jozefa a na horizonte vládna budova – dnes Filozofická fakulta, vedľa nej priemyselná škola – vtedy i dnes. V ten deň sa naposledy takto pozerali. Nasledujúci deň to bol pohľad vnútroštátny.


dscf5438_500x375.jpgStarý pohľad, skoro ako v roku 1919.

Ako k tomu došlo? Naši vojaci v predchádzajúci deň dostali rozkaz na obsadenie Petržalky. Vojenská akcia prebehla v dvoch prúdoch. Časť vojska sa nalodila na pontóny pod Karlovou Vsou a o druhej ráno pristala na pravom brehu kdesi na kraji Pečenského lesa a v lokalite Griechnau prekvapila spiaceho strážneho a bez výstrelu jeho a ostatok strážnych zajala. Následne časť  vojakov sa vybrala po prúde smerom k dnešnému Sadu Janka Kráľa. V tom istom čase hlavný prúd Sokolov, presnejšie jeho predvoj, nehlučne prešiel spodkom mostovky. Prekvapili stráže a taktiež bez jediného výstrelu ich odzbrojili. Následne uvoľnili zatarasenú vozovku mosta, odstránili maďarské podmínovanie a umožnili celej jednotke určenej na obsadenie Petržalky dosiahnuť cieľ.

Petržalka sa stala súčasťou Česko-Slovenska a bola ňou až do októbra 1938. Bohužiaľ, vtedy ju na „mníchovskom“ podnose spolu s Devínom dostal Hitler. Späť sa nám (za cenu mnohých obetí) vrátila v apríli 1945. Odvtedy si my Slováci na Petržalku dávame pozor. V roku 1946 sme ju pričlenili k Bratislave ako mestskú časť a v roku 1972 sme začali s veľkolepou komplexnou bytovou výstavbou. Po jej skončení dúfam, že na Petržalku nedostane zálusk žiaden Maďar, Nemec. Pokaziť si to môžeme už len sami. Aj neustálym odkladaním výstavby električky či odmietaním výstavby ústrednej komunikácie – Jantárovej cesty. To je pokračovanie cesty od Starého mosta. Dôvod? Vraj štvorprúdovku nechceme! Pre mňa nepochopiteľné, veď všetky cesty podobného typu a určenia sú štvorprúdové: Panónska, Dolnozemská, Einsteinova, ale aj Furdekova alebo Bosákova a množstvo iných.

dscf5430_500x375.jpgPetangová Petržalka.

Vráťme sa k dnešku. Petržalka je už, dúfam, navždy naša. A my si tento deň pripomíname pochôdzkou, ktorá nás z parku priviedla na nábrežie, Tyršovo nábrežie. Skutočne symbolické. Most potichu prešli a obsadili práve Sokoli, ktorých Miroslav Tyrš bol vrcholovým predstaviteľom. Po ľavej ruke netradičný pohľad – množstvo hráčov petangu na ihrisku k tomu určenom. Príjemné je  domýšľať si, že je to pozostatok kultúrneho vplyvu vtedajších francúzskych veliteľov. Nábrežie v lete žije mestskou plážou. Pieskoviská, odpočinkové kútiky a kúty. Ale aj kultúra.

dscf5432_500x375.jpgSpisovateľky v akcii.

 „Vyblednutý“ Trianon.

dscf5435_375x500.jpg
dscf5439_500x375.jpg

Pomník Daniela Tupého uprostred motorizácie.

Prechádzame popri letnom auditóriu, v ktorom knižnica predstavuje práve dnes „živé“ spisovateľky a ich knižnú tvorbu. A je to už tretíkrát tohto leta. Kráčame dolu prúdom a vpravo míňame artefakt – pomník Trianonu, odhalený v roku 2010. Predsa len nie sme až tak dejinne zábudliví. Text na ňom je síce skoro nečitateľný a málokto z plážových okoloidúcich vie, o čo ide, ale je! Obídeme divadlo Aréna, pristavíme sa pri pomníku Daniela Tupého. Samozrejme, ak ho nájdeme medzi autami. Homo automobilus je tvor egoistický a prícestný. Že sú tam stĺpiky? No a čo? Pár polámeme, ostatné obídeme, veď moje auto nebude stáť na priamom slnku. Prečo by tieň stromov mal využívať „len“ pomník. A vôbec, z piety sa nenajem. Ešte že tak nerozmýšľali vojaci v auguste 1919. Konečne pred nami v plnej kráse, pardon, v plnej špatnosti Starý most. Bojový cieľ čs. vojakov získaný nebojovým (bez boja) spôsobom. Dnes vyzerá určite horšie ako v tom čase. Ale vraj sa mu blýska na lepšie časy! Ak nebudú námietky súťažiacich. A možno koncom roka 2015 prejde po moste (azda s krajším názvom) aj mnou dlho a túžobne očakávaná električka.

dscf5444_500x375.jpgNaši vojaci prekonávali niečo podobné.

Štrnásty august. Deň akých je 364 v roku. Ale pre nás Petržalčanov je to deň, ktorý si zaslúži pravidelnú spomienku. Nezabudnime aj na širšie súvislosti. Petržalku sme získali pri zrode našej československej štátnosti, ktorá je matkou slovenskej štátnosti. Je to významný deň našej histórie. Ale naše spomienky nie sú tomu primerané. Nezaškodilo by vztýčiť pomník, prípadne upevniť tabuľku na slávny počin. Aj na jeho strojcov. Vieme mená, tých, ktorí obsadenie uskutočnili. Vieme mená malých i veľkých hrdinov. Vieme aj meno politickej záštity akcie – Vavra Šrobára. Jeho námestie máme dokonca v Petržalke. Už len tie pomníky v nás osadiť mimo nás. Prihováram sa za pomník na 14. august 1919 a za súbor sprievodných akcii. Názov už mám – Petržalské fait accompli.

Priemer: 5 (7 hlasov)
     

Komentáre

Obrázok používateľa Peter Zajac-Vanka
#1
Peter Zajac-Vanka
15. august 2013, 23:45

Ďakujem za pripomenutie 14.augusta 1919

Jozef, píšeš vždy zaujímavé fakty - a tento o dni, keď bola Petržalka pripojená k Republike Československej a nábrežie Dunaja sa stalo "vnútrozemským" je zaujímavý.

V tej záplave zahraničných "headlines" a domácich "kriminovín" si človek ani neuvedomuje, že žije na miestach, ktoré neboli vždy prirodzene také a tak usporiadané, ako dnes. Kto by dnes z mladých, čo tadiaľ išli, skutočne vedel a uvedomoval si tento fakt?

Ani jedna z mnohých TV staníc to nevie, ba asi ani by len neuvažovali o atraktívnom dramatizovanom "klipe" do spravodajstva s pripomenutím si takého dňa, ako by to asi vyzeralo, ak by bola Petržalka mimo územia Československa.

Sú tu dodnes zaujímavé kulisy k dramatizácii: Starý most s colnými domčekmi na oboch stranách, nájazd na most, nábrežie a nábrežné budovy či park z petržalskej strany, ešte i koľajnice v zemi by sa našli, dobové oblečenie a uniformy "financov" či vojakov....a sme prenesení v čase.

... a toľko zatracované "petržalské mesto panelákov", do ktorého sa "prelialo" niekoľko generácií obyvateľov z celého Slovenska, až sa z nich stali "Petržalčania" - kam by sa boli umiestnili?

A ak sa prejdete po nábreží a zájdete do Sadu Janka Kráľa, nezabudnite, kráčate históriou, ktorú by cudzinci obdivovali, ak by o nej vedeli.... toto miesto má ozaj svoje "genius loci"... 

Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Top Mobilné telefóny
Reklama
Reklama