Poľnohospodárstvo ako stabilizátor zamestnanosti

Počet zobrazení: 8897

obilie.jpgV súčasnosti prebieha na stránkach novín, rozhlasu, televízie a parlamentu diskusia a hľadá sa liek ako zabezpečiť zamestnanosť a nestrácať pracovné miesta.

Na udržanie a vytvorenie nových pracovných miest vynaložili predchádzajúce aj terajšia vláda miliónové čiastky vo forme rôznych stimulov a dotácii. Napríklad za posledných desať rokov Slovensko udelilo stimuly v hodnote 1,4 miliardy €, ktoré mali vytvoriť 45 000 pracov­ných miest pri nákladoch na jedno pracovné miesto viac ako 30 000 €. Podpora je udeľovaná aj podnikom, ktoré svoje zisky odvádzajú svojim matkám do zahraničia. Len tak je možné, že napr. Informačné a komunikačné spoločnosti (IKT) prispeli do štátneho rozpočtu na da­niach z príjmu v roku 2009 čiastkou 170 miliónov €, čo je viac ako všetky firmy (aj doto­vané) z celého slovenského priemyslu dohromady (SARIO, sektorová analýza IKT za rok 2011)

K zvýšeniu zamestnanosti má prispieť

aj rozvoj živnosti, malých podnikov, administratívne odbúravanie byrokracie atď. Či je spoločenská objednávka na Slovensku na rozvoj týchto služieb, nikto zodpovedne nepreukázal, zvlášť v období, keď za rok 2012 sa zvýšila priemerná mzda v hospodárstve SR ročne o 2,4 % na 805 €, ale po zohľadnení rastu cien reálna mzda poklesla o 1,2 %. To sa prejavilo napr. poklesom spotreby na Slovensku za posledný štvrťrok o 1 %. Všeobecne sa konštatuje pokles kúpyschopnosti obyvateľstva, a to napriek rastu zadlženosti a následne neschopnosti splácať úver, čo vedie k desaťtisícom exekúcií v mnohých prípadoch aj u dôchodcov.

Všeobecne je prezentovaná teória, že zamestnanosť na Slovensku predovšetkým závisí len od oživenia trhu v zahraničí ako ekonomiky prevažne založenej na exporte (export 80 % produkcie) a že na vysokom počte nezamestnaných má prinajmenšom 90 % podiel svetová hos­podárska kríza (V. Baláž, SAV).

Je na mieste otázka, či skutočne jedinou a podstatnou príčinou vysokej nezamestna­nosti na Slovensku je len globálna hospodárska kríza a s tým spojená nízka kúpyschopnosť obyvateľstva.

Odpoveď na túto otázku musíme hľadať predovšetkým v rozvoji hospodárstva po roku 1990.

Podľa SARIO sa najviac investovalo

do automobilového, elektrotechnického a kovospracu­júceho priemyslu, v ktorom našla zamestnanie prevažná časť pracovníkov zrušeného zbrojár­skeho priemyslu. Nebývalý rozvoj zaznamenalo čo do počtu zamestnaných bankovníctvo, poisťovníctvo a zvlášť služby. Napr. ak ku koncu roka 1989 pracovalo na Slovensku v bankov­níctve a poisťovníctve 9 559 zamestnancov s priemernou mzdou cca 102 € mesačne, potom  k 31. 12. 2012 pracovalo v tomto odvetví 41 949 zamestnancov pri priemernej mzde 1 605 € mesačne (ŠÚ).

Zatiaľ čo nové odvetvia priemyslu a služieb prosperovali a podstatne zvyšovali HDP, poľno­hospodárstvo (prvovýroba, potravinársky priemysel a služby) sa hlboko prepadlo aj vďaka teórii ekonomickej elity národa, ktorá bola presvedčená, že poľnohospodárstvo s nepatrným podielom na HDP pre národne hospodárstvo nemá význam a aktívne saldo v zahraničnom obchode umožní nakupovať lacné potraviny zo zahraničia. Túto teóriu si osvojili všetky vlády a poľnohospodárstvo sa dostalo na okraj záujmu. Podmienky vstupu do Európskej únie len túto tendenciu potvrdili.

Napriek tomu, že poľnohospodárstvo nepatrne prispieva k tvorbe HDP (cca 3 %) jeho význam z hľadiska zamestnanosti a následne rozvoja vidieka, ochrany životného prostredia, ochrany pôdy, vody a z hľadiska bezpečnosti potravinových zásob je nezastupiteľný. Nedoce­nenie týchto faktorov má katastrofické dôsledky pre krajinu (štát), konkrétne na zamestnanosť a prírodu (napr. povodne atď.) a potravinovú bezpečnosť.

Poľnohospodárstvo bolo do roku 1989 konsolidované

a zabezpečovalo zamestnanie pre cca 350 tisíc pracovníkov, t. j. 17 % všetkých pracovníkov v odvetví hmotnej výroby. Vďaka dotačnej politike štátu sme mali lacné potraviny a viac ako 98,5 % potravín bolo z domácej pro­dukcie. Na tvorbe hrubého spoločenského produktu sa poľnohospodárstvo podieľalo 10,7%.

Už v prvej vlne agrárnej reformy v roku 1993 došlo o zamestnanie viac ako 140 tisíc osôb. V nasledujúcich rokoch, ako sa zvyšoval podiel dovozu potravín na domáci trh, tak úmerne klesal počet zamestnaných v poľnohospodárstve. Tomuto trendu prispel tiež nekontrolovaný roz­voj obchodných reťazcov, ktoré v plnej miere ovládli trh s potravinami aj vďaka úprave noriem kvality na potraviny, bez ktorej by masový dovoz lacných potravín nebol možný.

Na Slovensku v poľnohospodárstve ku koncu roku 2012 pracovalo cca 56 tisíc pracovníkov a len v rokoch 2010-2011 poklesol počet cca o 14 tisíc. Poľnohospodárstvo sa na tvorbe HDP sa podieľa cca 3,2 %. Saldo zahraničného obchodu v roku 2011 bolo 762 mil. €, pričom pod­statnú časť dovážaných komodít vieme vyrobiť doma. Saldo zahraničného obchodu kladne ovplyvňuje vývoz prvotných surovín do zahraničia, ktoré sa nám s pridanou hodnotou vracajú späť!

Za obdobie od roku 1989 sme stratili v rezorte poľnohospodárstva (predovšetkým na vidieku) bezmála 300 tisíc pracovných miest, z ktorých podstatná časť vytvára skupinu trvale nezamest­naných. Toto potvrdzuje aj analýza uchádzačov o zamestnanie podľa veľkosti obcí-miest – podľa ŠÚ SR, rozbor za rok 2008. Konkrétne v 2 486 obciach do 2000 obyvateľov bolo 102 790 uchá­dzačov o zamestnanie z celkového počtu 1 639 292 obyvateľov, čo je 6,27 % a tvorí skupinu 41,4 % uchádzačov o zamestnanie na Slovensku. Zatiaľ čo mestách nad 50 000 obyvateľov (11) bol počet uchádzačov o zamestnanie 29 547 z celkového počtu obyvateľov 1 291 496, čo je 2,28 % a tvorí skupinu 11,9 % uchádzačov o zamestnanie na Slovensku.

Podľa GfK za rok 2008 najvyššia kúpna sila na Slovensku bola v Bratislavskom kraji – 8 933 €, zatiaľ čo najnižšiu kúpnu silu mali regióny na východnom (5397€) a na strednom Slovensku (5 771 €), čo korešponduje s mierou počtu uchádzačov o zamestnanie.

Je zrejmé, že kľúč k zvýšeniu zamestnanosti

na Slovensku treba predovšetkým hľadať vo vytvorení nových pracovných miest na vidieku. Keďže najprirodzenejšou činnosťou na vidieku je hospodáriť na pôde a chovať dobytok, musíme podporiť našich poľnohospodárov tak, ako sa starajú o svojich občanov v starých štátoch EÚ.

Sídelná štruktúra s počtom obcí do 1 000 obyvateľov je na Slovensku cca 66 % a podobnú štruktúru majú napr. Francúzsko (cca 70 %), Nemecko (cca 50 %) atď. Sú to krajiny, ktoré v maxi­málnej miere podporujú poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka. Administratívne zmeny, zlučo­vanie obcí nezmení fakt, že máme kopanice, lazy aj roviny, na ktorých svoje miesto nájde farmár aj družstvo, aby mohlo dobre hospodáriť, len treba zabezpečiť primeranú rentu.

Ak zabezpečíme na našom trhu s potravinami podiel našich výrobkov aspoň 85-90 % po­tom môžeme zvýšiť zamestnanosť o desaťtisíce pracovníkov. Neporušíme žiadne pravidlá len plne produkčne, ekonomicky a sociálne využijeme potenciál krajiny. Na dovozy potravinár­skych výrobkov sme vynaložili napr. len za roky 2010-2011 spolu 1,720 miliardy €, za ktoré sme mohli zabezpečiť dovoz potrebných moderných technológii napr. pre potravinárske podniky.

Kapitál podľa zákonov ekonomiky ide vždy tam, kde má možnosť zarobiť. To predpokladá zabezpečiť poľnohospodárskym a potravinárskym podnikom primerané zisky a vytvoriť pod­mienky na zvýšenie priemernej mzdy pracovníkov na úroveň v národnom hospodárstve, tak aby aj práca v poľnohospodárstve bola atraktívna. Nie je pravda, ktorá sa masovo prezentuje, že o prácu v poľnohospodárstve mládež nemá záujem. Áno, nemá záujem za súčasných podmienok. V roku 1989 bola na Slovensku priemerná mesačná mzda pracovníkov na družstvách (JRD) 3 387 Kčs t. j. 112,42 €, a bola vyššia ako v národnom hospodárstve, kde bol priemerný me­sačný zárobok 3 111 Kčs t. j. 103,26 € ! V roku 2011 bola priemerná mzda v poľnohospodár­stve 612 €, zatiaľ čo priemerná mzda v hospodárstve bol 786 €!, t. j. len 77,8 % priemernej mzdy v hospodárstve.

Cesta ako zabezpečiť tieto podmienky

vedie cez dotácie do poľnohospodárskych a po­travinárskych podnikov tak, aby tieto boli schopné odolať konkurencii podnikov v starých štátoch Európskej únie.


Vláda musí robiť účinné strategické rozhodnutia pre rozvoj spoločnosti a postaviť vedu na miesto, ktoré jej patrí a nepodliehať extrémne zjednodušeným amatérskym rozhodnutiam a v diskusiách umŕtviť dôležité rozhodnutia.

Náš priemysel a prosperita v tomto odbore je plne závislá od exportu a situácie na zahranič­ných trhoch. Zamestnanosť je závislá od globálnej svetovej hospodárskej krízy. V poľno­hospodárstve a potravinárskom priemysle a službách pre poľnohospodárov sa otvára možnosť zamestnať desaťtisíce pracovníkov na výrobe potravín, ktoré budú vždy potrebné, ak chce národ prežiť. Nemusíme kupovať televízory, autá, ale kúpiť potraviny je podmienkou prežitia. Zamestnanosť v poľnohospodárstve, potravinárskom priemysle a službách pre poľnohos­podárov je závislá len od podpory vlády tomuto odvetviu. Toto, bohužiaľ, od roku 1990 ani jedna vláda ani terajšia doteraz neurobila.

Slovensko je veľmoc vo výrobe áut. Hrdosť na to, že sme automobilová veľmoc sa stráca pri myšlienka, že v prípade krízy kúpu auta ľudia odložia. Prosperita národného hospodárstva založená tomto strategickom rozvoji vytvára nebezpečie, ktoré aspoň čiastočne môže elimino­vať renesancia poľnohospodárstva ako odvetvia, ktorému sa otvára priestor zaplniť vlastnou výrobou schodok v potrebe potravín, ktorý kryjeme dovozom zo zahraničia. Zamestnanosť v malých obciach zvýši kúpyschopnosť obyvateľstva a následne aj požiadavku na ďalšie služby a oživí rozvoj vidieka. Zvýšenie zamestnanosti na vidieku otvára priestor aj na zamestnanie trvale nezamestnaných predovšetkým pre rómsku komunitu, ktorá stratila trvale pracovné návyky, ktoré sa môžu získať napr. zriadením poľnohospodárskych sociálnych podnikov na ktoré upozorňuje profesorka Korimová z EF UMB v Banskej Bystrici.

Slovensko má bohatú tradíciu a schopných pracovníkov v poľnohospodárstve „Národný protikrízový program pre poľnohospodárstvo“ by mohol naštartovať novú éru obnovy poľno­hospodárstva ako odvetvia, na ktorého rozvoj má Slovenská republika všetky predpoklady.

Je vecou politiky a poslancov z celého politického spektra, aby zhodnotili svoj podiel, kam až doviedli Slovensko, krajinu, ktorú Boh obdaril krásnou prírodou, ktorá umožňuje zabezpečiť min. 98 % sebestačnosť v potrebe potravín a dnes je v poľnohospodárstve príveskom, ak nie kolóniou v Európskej únii.          

Autor je inžinier poľnohospodár

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Komentáre

Obrázok používateľa YaDo
#1
Ján Péter
22. apríl 2013, 09:02

Prosim vas a kolko by cela takato vec stala? Aspon priblizne...

A tie nove pracovne miesta su iste alebo sa to len odhaduje?

Obrázok používateľa Peter Zajac-Vanka
#2
Peter Zajac-Vanka
22. apríl 2013, 23:20

Huš!!! J.P., vás to nebude nič stáť, vy si kupujte soľnou vodou nadopované kurčatá  a dusíkaté hyperredkvičky v hypermarketoch aj naďalej,  Už ste nepochopili, že toto nie je web pre Vás? Vy tam máte tých svojich latifundiales, čítajte si ich a tupo im záviďte so svojimi dvomi ármi ladom ležiacej zeminy...

Obrázok používateľa Peter Zajac-Vanka
#3
Peter Zajac-Vanka
22. apríl 2013, 23:30

Vaša otázka:"či skutočne jedinou a podstatnou príčinou vysokej nezamestna­nosti na Slovensku je len globálna hospodárska kríza a s tým spojená nízka kúpyschopnosť obyvateľstva?"

ROZHODNE NIE. A máte na to správny názor. Slovensko so svojim rozložením, usporiadaním areálov pahorkov, lúk, orniny, jadnoducho ideálnym rozložením stvoreným pre poľnohospodársku výrobu trestuhodne zanedbalo poľnohospodársku výrobu a nechalo zaniknúť spracovateľský potravinársky i ďalší priemysel.

Toto nám ťažko odpustia budúce generácie, ale ešte sa to dá napraviť. Lenže to by musela takzvaná sociálno demokratická vlády prijímať úplne iné opatrenia pre zamestnanosť než tie, ktoré "darujú" financie zahraničným investorom na vytvorenie pochybných dočasných pracovných pozícií.

Poľnohospodárstvo sme predsa opustili v roku 1989 v rozvinutom stave na ceste k prepojeniu agro - spracovateľského priemyslu a POLITICKY a umelo sme zlikvidovali už vtedy prosperujúce hospodárske organizácie, ktoré mali na seba vertikálne i horizontálne prepojenie, aké bolo málokde vo svete.

Opýtajte sa Arabov, ako sa na nás pri znalosti týchto skutočností pozerajú - ako na debilov.

Nik nemusí "hrdľačiť" na pôde, ako v 19,storočí a reči o škodlivosti veľkopriemyslu agrokombinátov si skúste odpustiť a nechajte, keď prídete na americké veľkofarmy, tam skúste nejakému Američanovi kázať o malých rodinných farmách...

Chce to organizačno - legislatívne otvorenie možností - a rajčiny môžu zas stáť desať centov kilo a budú chutnejšie, ako tie zozelena dozrievajúce zo zámoria....

Obrázok používateľa Peter Zajac-Vanka
#4
Peter Zajac-Vanka
22. apríl 2013, 23:35

dodatok:

a práve príklad Agrokombinátu Slušovice dokázal, že v poľnohospodárstve bolo možné zamestnať nielen tých trochu menej chápavých, ktorým stačí dať do rúk lopaty ( naopak, dnes už pre malú mechanizáciu potrebujete dosť presné inštrukcie), ale uživili sa tu profesie od mechanikov cez chemikov, laborantov, účtovníkov, inžinierov, stavbárov až po elektronikov, informačných technológov, strojárov i elektrotechnikov.

A TO DÁVA ZÁRUKU VYSOKEJ ZAMESTNANOSTI V AGROSEKTORE!!!

Obrázok používateľa YaDo
#5
Ján Péter
23. apríl 2013, 08:59

A nebudem... Vy ste ten posledny, co mi bude hovorit, co mam robit.

Keby sa to totiz neplatilo z mojich dani, tak by som aj drzal hubu. Takto ma zaujima ake by boli aspon priblizne naklady a aky je predpokladany prinos...

Obrázok používateľa Peter Zajac-Vanka
#6
Peter Zajac-Vanka
24. apríl 2013, 00:45

Ako sa snažíte vtesnať do postoja SEBCA,to sa Vám nehodí, ten Váš postoj je hraný - a to ste pritom pekne napísal to, v čom sa zhodneme iba toť pod Blahom:

"Preco by obrovske nadnarodne kolosy ruinovali druzstva, ked s nimi vlastne ani nesutazia. Z pohladu transnacionalov sme vyrobna dielna a nie nejake seriozne odbytisko. Problem je s vyrobnym programom. Dnes uz nemame uzavrety "trh" aby ludia mali navyber bud vas vyrobok alebo ziadny. Limitom su skor prostriedky, ktore su ludia ochotni/schopni pouzit na ziskanie daneho vyrobku/sluzby."

Tak sa už rozhodnite, Jano Petre, čo ste?

Obrázok používateľa datatip
#7
Anton Maslo
01. máj 2013, 17:55

Jan Péter - čo chceš vyčísliť ?
A./  Ekologické dôsledky ako napr. vzhľad krajiny, vodohospodárske pomery a pod. ? 
B./  Zamestnanosť  ? Tá doteraz nikoho nezaujímala, veď zahraničie nám otvori pracovné trhy ! Ako za I. ČSR - vyťahovalectvo bolo riešením. Lenže to nebolo legálne evidované vysťahovaletstvo ale útek !
C./ Kvalitu a udržateľnosť rodiny ? Alebo si myslíš, že matka pracujúca napr. v Rakúsku je "tmelom rodiny" ???

Obrázok používateľa YaDo
#8
Ján Péter
03. máj 2013, 23:01

Pan Anton, to su prinosy (resp. vyriesenie prislusnych problemovy su prinosy) ...

Snazil som sa najst ake percento HDP bolo pouzivane na dotovanie polnohospodarskych produktov do roku 1989 a kolko to bolo a to co ma zaujima, kolko by to bolo dnes... Je jasne, ze pri dnesnej urovni stiha polnohospodarstvo tak tak "uzivit" tie 4% ludi, co v nom pracuju. Podla mojho odhadu, bude nutne zmenit kompletne cely system, aby bolo mozne znovu zafinancovat polnohospodarstvo aspon na uroven z roku 1989 a aj tak pri dnesnej urovni technologie netusim, kolko realnych pracovnych miest to prinesie, kedze najvacsi problem mame so zamestnavanim nizkokvalifikovanych a predsa neposadite do traktora za pol melona eciek cloveka, co pomaly nevie citat a pisat nie? 

Netusim, preco vas to rozculilo.

Obrázok používateľa datatip
#9
Anton Maslo
05. máj 2013, 15:22

Pán Ján, hľadáte to čo nikde nenájdete a čo v prapodstate ani nie je tak dôležité. Veľa údajov zo štatistík spred roka 89 sa "stratilo" , lebo bolo politicky nepoužiteľné v tejto dobe pre túto garnitúru. Už samotné porovnanie nákladov v %, či konkrétnych číslach pred r.89 a po r.89 nemá žiadnu vypovedaciu hodnotu - je to neporovnateľné. Vaša otázka bola : čo by to stálo ? Preto som popísal aspoň časť celého komplexu problémov spojených s poľnohospodárstvom. Inak podľa ktorej metodiky z  /3 možných/  výpočtu HDP by ste postupoval ?

http://www.finance.cz/makrodata-eu/hdp/vypocet/

Stimuly v priemysle

Za posledných desať rokov Slovensko udelilo stimuly v hodnote 1,4 miliardy €, ktoré mali vytvoriť 45 000 pracov­ných miest pri nákladoch na jedno pracovné miesto viac ako 30000 €.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984