Vývoj priemerných miezd zamestnancov právnických osôb v poľnohospodárstve

Počet zobrazení: 5286

Mzdy tvoria rozhodujúcu zložku nákladov práce (a tým i celkových nákladov výrobkov a služieb). Faktor práce je v poľnohospodárstve popri pôde a kapitáli najdôležitejším výrobným faktorom.

Mzda nesmie byť nižšia ako minimálna mzda. Výšku minimálnej mzdy ustanovuje nariadenie vlády na obdobie od januára do decembra príslušného roku. Priemerná mzda zamestnanca v poľnohospodárstve (zamestnanci tvorili v roku 2016 až 89 % zo všetkých pracovníkov tohto odvetvia) bola v roku 2016 o 73 % vyššia ako minimálna mzda. Priemerná mesačná mzda vedúcich technicko-hospodárskych pracovníkov prevyšuje minimálnu mzdu o 165 %.  Najvyššie priemerné mesačné mzdy v roku 2016 dosahovali zamestnanci v akciových spoločnostiach (táto právna forma mala i najvyššiu dynamiku rastu miezd). Nízke priemerné mzdy sú výsledkom najmä nízkej dôchodkovosti rezortu. Ovplyvňuje ich však aj značná nerovnomernosť potreby práce v určitých obdobiach roka a stále nízka technická úroveň výroby.
 

Mzdová diferenciácia v poľnohospodárstve je hlboko pod úrovňou iných odvetví
 

Pokles miezd v poľnohospodárstve v porovnaní s inými odvetviami sa začal už od roku 1992. Spomedzi ostatných odvetví bolo tempo rastu jedno z najnižších. Treba však spresniť, že v poľnohospodárstve s veľmi nízkymi mzdami je tempo rastu ukazovateľom relatívnym, pretože porovnávací základ je nízky.

Nižšia úroveň miezd v poľnohospodárstve v porovnaní s inými rezortmi sa najvýraznejšie prejavuje u najkvalifikovanejších profesií. Záujem vzdelaných mladých ľudí o prácu v tomto odvetví je tak značne limitovaný. S problémami spôsobenými neatraktívnosťou práce v poľnohospodárstve bojuje i poľnohospodárske školstvo.

Priemerná mzda manuálnych zamestnancov v organizáciách s 20 a viac zamestnancami v roku 2016  dosiahla  v poľnohospodárstve 786 eur. Manuálni pracovníci v poľnohospodárstve oproti vedúcim technickým a administratívnym pracovníkom dosahovali v uvedenom roku len 73 % z ich priemerných zárobkov. Vývoj priemerných miezd medzi manuálnymi pracovníkmi a vedúcimi technickými a administratívnymi pracovníkmi za obdobie 1993 až 2016 ukazuje na mierne zvyšovanie mzdovej diferenciácie. Zatiaľ čo v roku 1993 dosahovali manuálni pracovníci v poľnohospodárstve 79 % z platu THP, tak v roku 2016 už to bolo len 73 %. Najvyššia mzdová diferenciácia sa v tomto smere prejavila v obchodných spoločnostiach. Najnižšia mzdová diferenciácia (tzn. recipročne najvyššia mzdová nivelizácia) sa dlhodobo prejavuje v poľnohospodárskych družstvách. Mzdová diferenciácia sa všeobecne výraznejšie presadzuje tam, kde je vyššia mzdová hladina.

Tempo rastu miezd manuálnych pracovníkov je výrazne nižšie ako rast priemerných miezd THP. Celkový nominálny nárast priemerných miezd v poľnohospodárstve je dlhodobo akcelerovaný len vďaka dynamickejšiemu nárastu miezd u vedúcich technických a administratívnych pracovníkov. To ukazuje i vývoj mzdovej parity manuálnych pracovníkov a THP voči priemernej mzde v poľnohospodárstve za obdobie 1993 – 2016. Zatiaľ čo u manuálnych pracovníkov ich mzdy v porovnaní s priemernými mzdami v poľnohospodárstve kontinuálne klesali, tak u vedúcich THP sa pomer medzi priemernou mzdou pracovníkov poľnohospodárstve a ich mzdou zvyšoval v prospech vedúcich THP. Rozdiely v mzdovej parite medzi týmito dvomi profesnými skupinami za uvedené obdobie pretrvávajú a s vysokou pravdepodobnosťou bude proces roztvárania mzdových nožníc medzi manuálnou a manažérskou prácou i naďalej pokračovať.

Vzdelanie a kvalifikácia ako základný faktor ľudského kapitálu čoraz viac ovplyvňuje mzdovú úroveň. Rozdiely v mzdách jednoznačne súvisia s rozdielmi v hodnote ľudského kapitálu. Preto nízke mzdy v poľnohospodárstve odrážajú nielen úroveň produktivity práce, dôchodkovosti, ale i obsah práce, ktorý sa prejavuje odpovedajúcou kvalitou pracovných síl. Práca v poľnohospodárstve zatiaľ nedostatočne využíva technický pokrok a inovácie, v niektorých podnikoch pretrváva jednoduchá manuálna práca s nízkym zastúpením mechanizácie a moderného strojového vybavenia. Mzdové ocenenie práce tak prirodzene reaguje  na obtiažnosť, zložitosť a technologické vybavenie práce. Preto zvyšovanie mzdovej úrovne poľnohospodárstva bude výrazne ovplyvňované inováciami a technickým pokrokom, ktorý si zákonite bude vyžadovať novú kvalitu ľudského kapitálu aj v tomto odvetví národného hospodárstva.

V uvedených podnikateľských subjektoch pracuje stále vysoký počet osôb s nízkym ľudským kapitálom (t. j. osôb s nižšou úrovňou kvalifikácie, starší manuálni zamestnanci, atď.), ktorí majú aj nízku mzdu. V roku 2016  dosiahol priemerný vek pracovníkov v poľnohospodárstve 44,7 rokov (v národnom hospodárstve SR to bol 41,2 rokov). Bez kvalifikácie, iba so základným vzdelaním pracovalo v roku 2016 v poľnohospodárstve  5,3 % osôb.

Je vysoko pravdepodobné, že v budúcom období bude dochádzať k znižovaniu podielu týchto nízkokvalifikovaných zamestnancov úmerne dynamike trvalého odchodu starších manuálnych pracovníkov z trhu práce a v dôsledku inovácií a technologického pokroku budú ich pozície zaujímať mladší kvalifikovaní zamestnanci s vyššou úrovňou ľudského kapitálu.

Zamestnávatelia často argumentujú, že  náklady spojené so zamestnaním nekvalifikovaných zamestnancov často presahujú ich produktivitu (nebezpečenstvo vysoko postavenej minimálnej mzdy). V celom kontexte trvalého tlaku na zvyšovanie konkurencieschopnosti si však musíme uvedomiť, že dlhodobá politika lacnej pracovnej sily je sociálne riskantná a neudržateľná, pretože lacná pracovná sila obmedzuje nutnú náhradu živej práce prácou zhmotnenou, negatívne deformuje výrobnú štruktúru a môže viesť k trvalejšiemu technickému zaostávaniu vedúcemu k poklesu konkurenčnej schopnosti. V trhovom prostredí môže táto stratégia priniesť len dočasnú výhodu.
 

Úbytok platenej práce pokračuje
 

Za obdobie rokov 2000 – 2016 sa znížil objem vyplatených miezd zamestnancom právnických osôb v poľnohospodárstve z 8,556 mld. Sk na 251,7 mil. € (t. j. na 7,58 mld. Sk) teda o 968 mil. Sk (11,3 %). U vedúcich a technicko - hospodárskych pracovníkov došlo (za sledované jedenásťročné obdobie) k relatívne nízkemu nárastu vyplatených miezd (75,9 mil. Sk, t. j. nárast o 3,6 %), na rozdiel od manuálnych pracovníkov, u ktorých došlo k mzdovému poklesu o 1,22 mld. Sk, t. j. o 19,2 %. Naopak, objem vyplatených miezd osobám pracujúcim na dohodu sa znížil o 99,7 %, zo 79,5 mil. Sk na 253 tis. Sk. Objem vyplatených miezd osobám pracujúcich na dohodu činil v roku 2016 len 0,3 % z objemu miezd z roka 2000. Z tabuľky č. 1 je vidieť i zmena vnútorných profesných proporcií. Oproti roku 2000 sa v roku 2016 zvýšil podiel vyplatených miezd u vedúcich a administratívnych zamestnancov. V roku 2000 činili mzdy THP 24,8 % z celkového objemu vyplatených zamestnancom právnických osôb v poľnohospodárstve, v roku 2016 už však bol tento podiel 29 %. Naopak v štruktúre platenej práce v poľnohospodárstve sa výrazne znížil podiel vyplatených miezd manuálnym pracovníkom. V roku 2000 činili mzdy manuálnych pracovníkov 74,2 % z celkového objemu vyplatených zamestnancom právnických osôb v poľnohospodárstve a v roku 2016 už bol tento podiel len 67,6 %. Úbytok platenej práce manuálnych pracovníkov bol do roku 2012  vykompenzovaný zvýšeným objemom vyplatených mzdových prostriedkov osobám pracujúcim na dohodu. (Od 1. januára 2013 sa však fyzické osoby, ktoré mali so zamestnávateľom uzatvorený právny vzťah na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, stali poistencami na účely sociálneho poistenia. Stali sa zamestnancami buď na účely nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti alebo zamestnancami len na účely dôchodkového poistenia). Inými slovami povedané, z týchto dohôd sa začali platiť odvody do sociálnych fondov a cena sezónnej práce sa tak pre zamestnávateľov podstatne zvýšila.

Sezónne výkyvy v potrebe práce rozdrobujú pracovné pomery na krátkodobé úväzky a brigádnické práce, ktoré sa v niektorých prípadoch v podnikovom výkazníctve vôbec neprejavujú, alebo sa zohľadňujú v položke „služby pre poľnohospodárstvo – zmluvné práce pre poľnohospodárstvo“ a nepremietajú sa do mzdových nákladov.

U veľkých zamestnávateľov (zameraných napr. na ovocinárstvo, resp. špeciálnu rastlinnú výrobu, špeciálne nárazové práce – strihanie viniča, ručný zber plodov, atď.) sa od roku 2013 objavil trend riešenia sezónnej práce prostredníctvom personálnych agentúr. Individuálnych brigádnikov (dohodárov) tak vytlačili zamestnávateľské agentúry. To potvrdzuje i skutočnosť, že služby pre poľnohospodárstvo – zmluvné práce v bežných cenách výrobcov pre poľnohospodárstvo sa od roku 2009 do roku 2016 zvýšili viac ako dvojnásobne.

Tlaky na znižovanie nákladov práce sú v praxi stále výraznejšie. Objem práce vyjadrovaný mzdovými nákladmi resp. počtom zamestnancov je často v poľnohospodárstve podhodnotený, pretože sezónne výkyvy v potrebe práce, ktoré rozdrobujú pracovné pomery na krátkodobé úväzky a brigádnické práce, sa v niektorých prípadoch do mzdových nákladov nedostávajú.

Výrazný pokles objemu vyplatených miezd zamestnancom právnických osôb v poľnohospodárstve sa v podstate týkal len manuálnych pracovníkov. Zmenili sa však vnútorné proporcie platenej práce, došlo k nárastu mzdového podielu u vedúcich a administratívnych zamestnancov a poklesu mzdového podielu manuálnych pracovníkov. To naznačuje orientáciu týchto podnikateľských subjektov na výkonný manažment a jadro kľúčových administratívnych zamestnancov a na prepúšťanie manuálnych pracovníkov (väčšinou zamestnancov na dobu neurčitú).

Podobne ako u vyplatených miezd komparácia odpracovaného fondu pracovného času ukazuje podobný trend. Odpracovaný objem fondu pracovného času zamestnancov právnických osôb v poľnohospodárstve SR sa za uvedené obdobie znížil o dve tretiny na 31,9 %, čo znamená, že v roku 2016 tvoril objem fondu pracovného času zamestnancov právnických osôb v SR len jednu tretinu odpracovanej doby z roka 2000. Objem odpracovaného času sa výrazne znížil u všetkých profesných kategórií. Oproti roku 2000 sa zmenili i vnútorné proporcie medzi jednotlivými profesnými kategóriami, zvýšil sa podiel objemu práce u THP a znížil sa objem práce u manuálnych pracovníkov. Oproti roku 2000 sa v roku 2016 zvýšil podiel fondu pracovnej doby  u vedúcich a administratívnych zamestnancov. V roku 2000 činil odpracovaný fond pracovného času u THP 18,6 % z celkového objemu fondu pracovnej doby všetkých zamestnancov právnických osôb v poľnohospodárstve, no v roku 2016 už bol tento podiel 20,9 %. Naopak, sa znížil podiel fondu pracovnej doby manuálnych pracovníkov. V roku 2000 tvoril  objem fondu pracovného času manuálnych pracovníkov 80,5 % z celkového objemu pracovného času zamestnancov právnických osôb v poľnohospodárstve; v roku 2016 už bol tento podiel len 75 %. Úbytok platenej práce manuálnych pracovníkov bol spôsobený zánikom resp. útlmom výrobných aktivít náročných na živú prácu.

Nízke zárobky v poľnohospodárstve celkom logicky nepriťahujú mladú generáciu, kvalifikovaných a schopných pracovníkov, ktorí odchádzajú do iných zárobkovo atraktívnejších odvetví a profesijných činností. Fáza mzdovej skromnosti v poľnohospodárstve by mala už byť  prekonaná, nastáva zmena stratégie preferencie vyšších miezd. V minulosti sa skôr preferovalo zachovanie pracovných miest pred zvyšovaním miezd. Pri zvyšovaní inovácií zavádzaním nových technológií sa bude produktivita práce a substitúcia živej práce výrazne zvyšovať a to i bude  následne  umožňovať diverzifikáciu výroby do ďalších aktivít a tým i zlepšovanie celkového hospodárskeho výsledku

Indikátor priemerných miezd, samozrejme, nestačí a nemôže ani odhaliť skutočnú diferencovanosť zárobkov podľa ďalších kritérií, ako napríklad formálneho postavenia v organizácii, vzdelania, veku, pohlavia atď. Rozdiely v mzdách súvisia s rozdielmi v hodnote ľudského kapitálu. To je trend, ktorý platí vo všetkých vyspelých krajinách.

Sociálny status kvalifikovaných poľnohospodárskych odborníkov musí vychádzať predovšetkým z ich spravodlivého spoločenského ocenenia. Ak toto ocenenie absentuje, nedá sa predpokladať, že toto odvetvie priláka schopných a tvorivých zamestnancov. Preto je správne, aby sa podporné programy koncentrovali na podporu zamestnávania a príjmov mladých ľudí, najmä v najviac ohrozených regiónoch.            

Príspevok bol uverejnený v Roľníckych novinách č. 49 zo 6. decembra 2017

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984