Rozpočet: účet vlády pre občanov
Novela štátneho rozpočtu na rok 2010 i jeho návrh na roky 2011 – 2013 je dôkazom, že vláda nevie šetriť „na sebe“ a tak buď priamo šetrí na ľuďoch, alebo ich zaťažuje vyššími daňami, odvodmi a poplatkami. Návrh rozpočtu na budúci rok navyše obsahuje viaceré riziká a plán na 2. a 3. rok tohto volebného obdobia je iba namaľovaný tak, aby schodok naoko vyšiel pod 3%. Keď sa pozrieme na väčšinu kapitol je zrejmé, že sa musí v najbližších rokoch buď stať zázrak, alebo nás čaká ďalšie zvyšovanie daní.
Chýbajúce dane, nie plytvanie
Najlepším zdrojom konsolidácie je ekonomický rast generujúci rast zamestnanosti. Vláda však štruktúrou svojho konsolidačného balíka koná proti tejto zásade. Z analýz samotného MF SR vyplýva, že vládou zvolený spôsob znižovania deficitu poškodzuje ekonomický rast, spôsobí jeho spomalenie už v budúcom roku, odsunie obrat v trende zamestnanosti na ďalšie roky, spôsobí nulový rast reálnych miezd a zastaví rast životnej úrovne. MF SR totiž o. i. odhaduje, že sa zvýši inflácia na trojnásobok oproti tomuto roku, čo bude znamenať zvýšenú záťaž rozpočtov domácností priemerne o 400 eur ročne. Dopad na ľudí teda bude výrazný.
Pravica koná v rozpore s tým, čo tvrdila pred voľbami, ba i s tým, čo vyhlasovala po nich. Konsolidovať mala tzv. výdavkovo-príjmovým mixom v pomere 2 : 1 s prevahou šetrenia vládnej spotreby. Dnes je úplne naopak - 8 : 2 v neprospech obyvateľov. Prečo?
V polročnej správe o vývoji verejných financií je niekoľko zaujímavých faktov. Je tam jasne uvedené, že bývalá vláda zanechala rezervu vyše 300 mil. €, navyše skutočný vývoj niektorých položiek rozšíril priestor na úspory až na 388 mil. Ale časť už bola minutá, tak zostalo 317 mil. Deficit sa však neznížil, lebo súčasná vláda to minula do posledného eura. Ba výdavky novelou rozpočtu zvýšila o ďalších 130 mil. €. Ak prirátame tzv. prenesené prostriedky a ostatné úspory a porovnávame tohtoročnú realitu (nie plán) s návrhom na budúci rok, rozdiel je len 149 mil. € a nie sľubovaných 980 mil. Čiže ľudia zaplatia 770 mil. a vláda 149 mil. A spolu je „šetrenie“ 919 mil. eur, nie 1700 mil. €.
Mimochodom, v novele rozpočtu na rok 2010 terajšia vláda priznáva, že „zhoršenie štátneho rozpočtu je zapríčinené hlavne horším vývojom daňových príjmov ako sa predpokladalo, čo možno pripísať vývoju základných makroekonomických veličín.“ Takže, nie plytvanie vlády spôsobilo nárast schodku, ale s nižšími daňovými príjmami i zhoršené hospodárenie najmä obcí a VÚC. Navyše to isté konštatujú i všetky relevantné inštitúcie ako MMF, OECD či Európska Komisia.
Proti rastu zamestnanosti
Na budúci rok nás čaká nižší schodok výlučne vďaka väčšiemu zaťaženiu občanov. Podľa plánu má dosiahnuť 3,8 mld. €. Lenže, ak pripočítame 770 mil., ktoré o ktoré vláda viac zaťaží ľudí oproti roku 2010, dostaneme sa k sume celkových vládnych výdavkov 4,6 mld. €, čo je ešte viac, než tohtoročný upravený (zvýšený) schodok!
Ak sa pozrieme na konkrétne výdavky, zistíme, že znižovanie miezd nie je 10%, ale niečo vyše 5% kvôli výnimkám. Koľko kritiky si za takýto prístup vypočula naša vláda? Pritom vláda plánuje pokles priemernej mesačnej mzdy pre nepedagogických zamestnancov v školstve o 10%, hoci ide o najslabšie platených ľudí v rezorte. Nehovoriac, že ešte nie sú ukončené rokovania o kolektívnej zmluve. Nedostatočne sú zabezpečené železnice, ale vláda zjavne nemá žiadnu stratégiu a len „cez kopirák“ naplánovala na ďalšie roky tú istú sumu – rovnakú, akú v našom rozpočte vtedajšia opozícia kritizovala. Zvýšenie výdavkov na cesty o necelých 200 miliónov (vrátane „eurofondov“) po zastavení tzv. PPP projektov zásadne spomalí budovanie cestnej infraštruktúry. A bez nej nemožno hovoriť o znižovaní nezamestnanosti v regiónoch, ktoré sú ňou dlhodobo handicapované.
Proti rastu zamestnanosti pôsobí aj zníženie dotácií na bytovú politiku o 15 miliónov €, lebo tzv. výstavba a obnova bytového fondu vytvára obrovské množstvo pracovných príležitostí najmä pre živnostníkov a malé podniky. Výdavky na podporu cestovného ruchu v roku 2011 stúpnu len „vďaka“ európskym prostriedkom, ale v ďalších rokoch podpora dramaticky klesá. O 3 roky chce vláda podporiť cestovný ruch menej ako polovičnou sumou oproti vlaňajšku. Nepochybne to bude mať negatívny dopad na zamestnanosť vo vari najperspektívnejšom odvetví z hľadiska zamestnanosti u nás.
Alibi pre neschopnosť
Na vysoké školy dáva vláda zo „štátnych“ peňazí medziročne menej o 23,5 mil. € a v ďalších rokoch to nebude inak. Financovanie vedy a výskumu z národných prostriedkov poklesne o 11 miliónov a v ďalších rokoch neporastie. Nahradiť to majú „eurofondy“, aby bol celkový nárast 60 mil. €. Toto je však krátkozraký prístup, ktorý je úplne v rozpore s deklaráciami o budovaní znalostnej spoločnosti (a dlhodobo konkurencieschopnej ekonomiky založenej na vysokej pridanej hodnote).
Okrem zdravotníctva, pôdohospodárstva či rozvoja vidieka (celkový pokles výdavkov o 226 mil. € najmä kvôli poklesu prostriedkov z EÚ, ktorý však v ďalších rokoch ide úplne na nereálne úrovne), chce vláda ušetriť aj na dotáciách pre záchranárov (o takmer 3 a pol milióna) a pokles pre rezort má pokračovať v ďalších rokoch o 50 mil. eur! Zjavne ani bezpečnosť občanov nie je prioritou tohto volebného obdobia. A hoci na vodné hospodárstvo a povodňové nápravy pôjde viac, nárast nepomôže systémovým riešeniam. A čo je najhoršie, prostriedky EÚ prevyšujú na budúc rok naše vlastné takmer 25-násobne, takže v ďalších rokoch (keď sa minú) plánuje vláda radikálny pokles.
Nepochybujem, že pri rokovaní parlamentu o tomto návrhu rozpočtu bude vo vládnych vystúpeniach dominovať kritika nášho vládnutia. Ivan Mikloš si jednoducho musí vytvárať alibi pre svoju neschopnosť riešiť problémy vytváraním obrazu spálenej zemi. Popisovaním stavu verejných financií na Slovensku ako akejsi svetovej anomálie, či rozprávkami o plytvaní vo všetkých rezortoch. Vláda totiž potrebuje zakryť, že koná v rozpore so sľubmi voličom. Návrh štátneho rozpočtu na rok 2011 to jasne dokazuje.
Autor je poslanec NR SR (Smer-SD) a bývalý minister financií SR
Foto: Poslanec NR SR a bývalý minister financií Ján Počiatek.
Autor foto: SITA/Ľudovít Vaniher
Foto: Minister financií SR Ivan Mikloš.
Autor foto: SITA/Diana Černáková
Ilustračné foto: Adam Tinworth
Reagujte na článok
Komentáre
Je totiž načase sa opýtať vlády a jej predstaviteľov, čo je cieľom nimi naplánovaného štátneho rozpočtu na rok 2011 a čo je vlastne cieľom vlády vôbec.
Aby sme mali jasno, každá slovenská vláda v kapitalistickej spoločensko-ekonomickej formácii (používam pojem z politickej ekonómie zámerne, pretože takto je naša demokracia v trhovej ekonomike zakotvená)od roku 1990 šetrí.
Tej prvej vláde, ešte za ČSFR, vláde "národnej obete", to národy český i slovenský "zhltli", pretože Václav Klaus vyhlásil v júni 1990 nutnosť asanácie centrálne plánovaného socializmu a ľudia boli ešte naivní. Nik im vtedy nehovoril o tom, že raz budú dlhodobo nezamestnaní, že sa zlikvidujú celé priemyselné odvetvia, zmení sa charakter práce. Aj preto nakoniec došlo i k tomu, že sa slovenské a české politické špičky rozviedli a rozdelili si pôvodne celkom dobre ekonomicky stojacu republiku.
Tej prvej slovenskej vláde sme to "zhltli" všetci aj preto, lebo bolo nutné veľa investovať do vybudovania samostatného štátu. Ale tiež nám pán Mečiar nepovedal, že sa oprie o nové "piliere" kapitalizmu, o novozbohatlíkov a že bude budovať tenkú vrstvu "národnej buržoázie", ktorá zlyhala na celej čiare.
Ďalšie vlády zas naprávali "mečiarovské obdobie" a to tak dokonale, že sme zbúrali všetky ploty okolo seba a stali sme sa takmer prvou krajinou, ktorej domácim nič nepatrí. Odmenou za to je členstvo v OECD, v NATO, sme členmi Európskej Únie. Nerozumeli sme dobre, prečo už tak skoro "treba reformovať ekonomiku", ktorá mala sotva 7 či 8 rokov samostatnosti.
Na vládu národniarov-ľudovcov a sociálnych demokratov všetci nadávali, ale dnes to vyzerá (rok 2006-2008!!!) ako zlatý vek Slovenska, pretože naštartovaná ekonomika trhala rekordy v raste, napriek úspornému štátnemu rozpočtu kontrolovanému Maastrichtskými zmluvami sme dostali povolenie prejsť na euromenu a 1.januára 2009 sme saa stali 16.krajinou s domácou menou Euro,pričom vláda R.Fica zabránila účinne zdražovacím praktikám, akými bolo zavedenie Eura sprevádzané napr. v Nemecku.
Ako "kúzlo nechceného", tým, že ľudia vkladali do bánk v novembri-decembri 2008 slovenské koruny, aby si ich mohli dať bankami "pretransformovať" výhodným kurzom SK:Euro (už sme zabudli, že tesne pred rokom, koncom 2007, bol kurz 40:1!!!) z noci 31.12.2008 do rána 1.1.2009, boli sme jedinmou krajinou, kde ľudia v panike nevyberali peniaze z bánk (ako v Maďarsku a inde), takže sa bankový sektor tešil dôvere a samotná finančná kríza nás zasiahla iba druhotne cez krátenie objednávok z európskych krajín ako odbytová kríza až v polovici 2009.
No a isté je, že bilancovanie výdavkov a prijmov v čase krízy muselo viesť k nárastu zadĺženia, ktoré ale zďaleka nie je také dramatické ako bolo vo všetkých ostatných krajinách, dokonca sme v tomto volebnom a teda politicky maximálne nestabilnom roku udržali vďaka priemyslu a obchodu takmer štvorpercentný rast ekonomiky, i keď už za cenu vysokej nezamestnanosti.
A tak by si jeden povedal,
vláda bude robiť na rok 2011 taký rozpočet, ktorý udrží hospodársky rast, ešte ho aj podporí, bude samozrejme bilancovať a dohliadať, aby sa príliš zadĺženosť nezväčšovala, a predovšetkým sa sústredí na znižovanie vysokej takmer 350 tisícovej nezamestnanosti, podporí štátny a verejný sektor, kedže súkromný zápasí s odbytovými a investičnými problémami.
ALE NIE! Vládni experti akoby práve boli vysadení z Marsu, ignorujú vysokú nezamestnanosť, podsekávajú možnosti rastu ekonomiky všemožnými reštrikciami (čím si ale proti sebe postavili vlastníkov i podnikateľov), zoškrtávajú nevyhnutné štátne a verejné výdavky na úroveň zbankrotovanej krajiny, jednoducho sa správajú ako správcovia konkurznej podstaty pred odpredajom firmy.
Nuž ale komu sa súčasná vláda chystá odpredať Slovenskú republiku?
hutajce....