Jozef Banáš: Nemám rád oneskorených hrdinov

Nemám rád ľudí, ktorí dnes o sebe vyhlasujú, akí boli za socializmu hrdinovia, pričom opak je pravdou, hovorí spisovateľ Jozef Banáš na margo svojej knižky Sezóna potkanov.
Počet zobrazení: 11025
uvodBanasR.jpg

Jozef Banáš (1948), prozaik, dramatik, diplomat a politik. Jeho literárna tvorba je tematicky a žánrovo rozmanitá, prvá kniha mu vyšla až v roku 2000 a od roku 2006 každý rok prichádza s novou knihou – Lepší ako včera (2000), Politicum tremens (2006), Idioti v politike (2007), Zóna nadšenia (2008), Zastavte Dubčeka! (2009), Deň do večnosti (2010), Kód 9 (2010), Sezóna potkanov (2011), Posledná nevera (2012). Má na konte taktiež takmer desiatku divadelných hier a scenárov k filmom, najmä televíznym. Popri literárnej tvorbe sa venuje aj politickej publicistike a esejistike. Jeho eseje a úvahy o politike vychádzajú aj v zahraničných médiách.

V kúpeľoch, kam si prišiel predstaviť svoju najnovšiu knihu poviedok, začula som rozhovor starších manželov: Dobre vidím? Nesedí tamto pri stole otec tej Adely Banášovej? Tvoja dcéra je dnes azda slávnejšia ako ty a tvoja manželka. Nežiarliš?

Adelkina „sláva“ nie je u nás témou či už pre manželku, pre mňa, a najmä nie pre ňu. Je si vedomá toho, že mediálna sláva je prechodná, a preto sa snaží robiť v živote aj veci hodnotnejšie, o ktorých verejnosť nevie, ale ktoré jej dávajú silu a napĺňajú ju. Tešíme sa s manželkou z úspechov oboch našich dcér presne tak isto ako sa teší každý rodič z úspechov svojich detí.

Zostaňme chvíľku pri dcére Adele. Spomínam si na ňu ako na malé zvedavé dievčatko. Bolo to v Berlíne, kde si pôsobil ako kultúrny atašé Československej republiky. Čo ste chceli s manželkou – keramikárkou z tohto múdreho dievčatka mať?

Spomínaš si veľmi presne, obe naše dcérky boli veľmi zvedavé a my sme sa snažili ich zvedavé otázky nikdy neodbiť. Navyše, manželka vytvárala doma tvorivú atmosféru, viedla dcéry k tomu, aby sa nebáli prejaviť sa, ale musím povedať, že v nemeckej a neskôr aj v rakúskej škole boli obe dcéry, tak ako všetky ostatné deti, pre učiteľov partnermi. Spomínam si, že keď sa Adelka po návrate z NDR ako druháčka snažila s učiteľkou diskutovať, boli sme na rodičovskom združení vyzvaní, aby sme ju umravnili. Možno tu niekde treba hľadať pramene jej sebavedomia.  

Druhá dcéra, ktorá žije v Prahe, sa „potatila“, alebo „pomamila“?

Staršia dcéra Mária je rovnako ako všetci v našej rodine jazykovo veľmi spôsobilá. Manželka sa tiež veľmi slušne dohovorí po anglicky a po nemecky, napokon študovala v Berlíne Akadémiu výtvarných umení. Mária päť rokov vynikajúcim spôsobom zastupovala Slovenskú republiku v Európskom patentovom úrade v Mníchove, kam sa dostala na základe tvrdého konkurzu. Takže z hľadiska jazykovej vybavenosti sa Mária „potatila“, z hľadiska tvorivosti a empatie sa „pomamila“.

Žiješ v harmonickom manželstve, ctíš si svoju ženu, a to nebýva už dnes takým celkom bežným javom. Čím si ťa tvoja Mária získala a čím ťa drží podnes? Alebo ešte inak – prezraď čitateľom recept na šťastné spolužitie.

Manželka Mária je moja prvá a posledná životná láska. Zoznámili sme sa, keď mala šestnásť a pol roka a dva roky na to sme sa vzali. V júli oslávime štyridsiate výročie sobáša. Manželku mám stále radšej, najmä pre jej hlboký vnútorný život, jej duchovné vnímanie sveta, jej schopnosť dávať a rozdávať sa. Recept na šťastné manželstvo? Istý múdry muž povedal – „My sme ešte generácia, ktorá bola zvyknutá – keď sa veci pokazili, opraviť ich. Dnes sa veci zahadzujú a vymieňajú za nové.“ Ale viac by ti k tomu povedala manželka.

To je krásne – verím, že aj pre čitateľov. Ty si, Jozef, prešiel dráhou úspešného diplomata, politika, aby si napokon zakotvil tam, kde si sa voľakedy do života odrážal: pri literatúre. Z núdze cnosť, alebo splnený sen?

Moja diplomatická kariéra je mediálna bublina. Ako diplomat som bol za socializmu neúspešný, dostal som sa iba do NDR, jednej z piatich krajín, kam sme smeli voľne cestovať. Úspešní boli tí, ktorí boli na Západe. Navyše, aj v NDR som bol iba atašé, čo je najnižšia diplomatická hodnosť. Až po revolúcii som sa stal československým vyslancom v Rakúsku, takže za socializmu sa žiadna diplomatická kariéra nekonala, ale trubirohom, ktorí ani netušia, čo znamená skratka NDR, to i tak nevysvetlíš. Tým, samozrejme, nechcem povedať, že pobyt v Nemeckej demokratickej republike nemal pre mňa svoj význam. Literatúra? Presne tak, splnený sen.

Kde, v ktorom povolaní si sa cítil vnútorne najslobodnejšie, ktoré ťa naplnilo?

Bez váhania odpovedám spisovateľská práca. Zažívam takmer euforické stavy oslobodzovania sa, cítim, ako formulovaním viet a myšlienok sám rastiem. Písaním okresávam sám seba, a keď sa ku mne pridávajú aj čitatelia, rád sa s nimi o moje radosti i smútky delím. Ľahšie sa mi tak kráča životom.

Rozumiem ti... Po odchode z politiky si napísal knihu s provokujúcim názvom – Idioti v politike. Skvelý ťah – i keď ty sám na obálke knihy vysvetľuješ pôvodný význam slova idiot, čitatelia siahajú po tvojej knižke s očakávaním, čo všetko sa o tých našich neobľúbencoch dozvedia. Horšie ako politikov prostí ľudia hodnotia azda už iba novinárov. Čím by si jedni i druhí mohli napraviť reputáciu?

Nechcem byť sarkastický, vieš, že ťa mám vo veľkej úcte, ale okrem toho, že si skvelá spisovateľka, bola si novinárkou aj političkou. Tvoja kniha Zo zápisníka poslankyne je veľmi poučné čítanie. Je to tak, pre mňa sú dve najneslobodnejšie povolania, ktoré poznám – novinár a politik. Každý, kto si chce zachovať v týchto dvoch profesiách ľudskú dôstojnosť,  je skôr či neskôr odsúdený na odchod z týchto profesií, v horšom prípade sa prispôsobí. Kým je však „odídený“, môže čas využiť a nahlas vravieť cisárovi, že je nahý.

Vo svojom románe Sezóna potkanov si predbehol slovenskú goriliádu – naznačil si, ako to u nás chodilo – a chodí. Odhalil si v ňom dosť drsnú tvár, presnejšie, strhol si z tej tváre masku. Maškary sú v ňom spoznateľné. Čítajú literatúru, spoznali sa?

Nemám rád ľudí, ktorí dnes o sebe vyhlasujú, akí boli za socializmu hrdinovia, pričom opak je pravdou. Vynikajú v tom niektorí naši herci, ktorí sa vychvaľujú, ako v novembrových dňoch búrali režim (za čo si ich vážim), ktorému predtým štyridsať rokov robili dobre platenú reklamu. O tom už však hovoria menej radi. Netrúfam si nikoho nazvať maškarou, nemám právo súdiť, ale mám právo, ba povinnosť hovoriť pravdu. Ale ak chceš, maškary sa nehlásia, pretože vedia, že v Sezóne potkanov je pravda. Časy sa menia, potkany nie.  

Žánrová pestrosť tvojich kníh je veľmi široká, no akoby si mal nos na to, po čom ľudia podvedome túžia. Raz je to svet politiky, raz svet záhad, raz takmer detektívka, raz portrét hrdinu, raz intímne príbehy. Čo ťa vedie - intuícia? Alebo zrelosť? Alebo poučenie z veľkého sveta, ktorého si sa nikdy nebál – možno aj preto, že si jazykovým polyglotom?

Začnem záverom tvojej otázky. Dohovorím sa v piatich jazykoch, ale dokonale nimi nehovorím, na rozdiel od niektorých, ktorí to o sebe suverénne tvrdia. Prekvapuje ma, že sa ešte nenašiel žiadny slovenský novinár, ktorý by sa ich v cudzom jazyku rovno spýtal. Netajím, že som sebavedomý a hrdý Slovák a je to tým, že na rozdiel od slotovcov a im podobným som bol celý život konfrontovaný s cudzincami a v tejto konfrontácii som obstál vďaka vedomostiam. Prvým a veľmi pravdepodobne aj posledným Slovákom, ktorý bol zvolený v tajných voľbách za viceprezidenta Parlamentného zhromaždenia NATO, som sa stal vďaka tvrdej, celoživotnej práci na sebe. To, že mi koncom roka vyjde román Zóna nadšenia v Indii ako prvý slovenský román vôbec, nie je náhoda, ale výsledok dlhých rokov písania a práce na sebe. Pokiaľ ide o žánrovú pestrosť – je to tak, píšem rôzne žánre, ale všetky majú jednotiaci prvok a tým je vzťah mocných a bezmocných, bohatých a chudobných, materiálnych a duchovných. 



Čo rok, to nová kniha. Čo kniha – to bestseller. Zdá sa, že Banášovci majú úspech zapísaný vo hviezdach. A podľa teba, čo je tvoj najväčší životný úspech?

Nemám rád slovo úspech. Mám rád slovo šťastie. Úspešný či bohatý nemusí byť šťastný. Vieš, aké je doposiaľ moje najväčšie spisovateľské šťastie? Keď mi v Liptovskom Mikuláši na záver autogramiády istý bezdomovec, ktorý stískal v ruke ošúchaný román Kód 9 na otázku, ako sa k tejto knihe dostal, povedal:  „Zložili sme sa naň piati bezdomovci každý po dve eurá.“ To je pocit skutočného šťastia. A ľudské šťastie? Moja rodina, manželka Mária, dcéry Adelka a Mária, zať Paľo a vnučka Natali. A myslím, že aj Adelkin priateľ Peťo.

Pripomenulo mi to Štefana Nosáľa, ktorý rozprával, ako raz po vystúpení Lúčnice mal malú dušičku, lebo prišiel za ním jeden taký veľký chlap, posunul si čiapku a hovorí: ktorý je to ten Nosáľ. A v ňom hrklo, no hovorí: ja som. Chlapík k nemu podíde, pohmká a povie: dobre to robíš, zajtra pôjdem rád do práce. Tak aj ja dodám – za čitateľov – dobre to robíš...  

(Vyšlo v Petržalských novinách č. 14/2012)

Foto: Archív J. B.

V Slove sme pred časom uverejnili poviedku Čarovná flauta z autorovej najnovšej knižky Posledná nevera
 

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Komentáre

Obrázok používateľa Anonymný
#1
(neuvedené)
18. júl 2012, 07:57
rozhovor bol vraj v Petržalských novinách... Osobne mám za to, že úroveň článku rozhovoru rozhodne nebola vhodná pre honor aký mam, má a bude mať vždy Nové slovo. Asi pani novinárka nevie a nepozná kto skutočne je a komu sa hovorí diplomat...ale asi to vie, len to upustila...chcela urobiť reklamu p.Banášovi...ak by chcel p.Banáš o sebe napísať pochvalný článok, asi by to lepšie ani on nedokázal...a spoločne to urobili ešte lepšie...a hlavne bezplatnú reklamu na jeho "knihy"...nečítal som ani jednu z nich a nemyslím si, že som o niečo prišiel...ak by za niečo stáli určeite by už boli neunikli Literárnemu týždenníku a jeho šéfredaktorovi p. Janíkovi... Prepáčte, ale myslím si, že Nové slovo má predsa len na viac ako na také rozhovory a také osobnosti... Určite by som si radšej prečítal napr. rozhovor s prof. Matúšom Kučerakom o Cyrilovi a Metodejovi a ich tradícii na Slovensku s výročím ich príchodu na Veľkomoravskú ríšu tak ako o tom rozprával v Slov.rozhlase... A možno nie som sám...
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
18. júl 2012, 09:24
Tak ja som si rozhovor precitala rada, lebo poznam niektore banasove knihy, v ktore naozaj priblizovali nasu nedavnu minulost tak ako som to aj videla a citila i ja.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
18. júl 2012, 10:13
Keď vyhadzovali Alexandra Dubčeka v Lesnom závode v Pézinku zo všetkých spolkov, ako boli napr. ROH, polovníci, zahradkári... odchádzal z verejnej schôdze, so slzmi v očiach. Nikto sa ho nezastal. Verejne sa v jeho prospech ozval iba, cigáň Lakatoš a ešte jeden inžinier. Jozef Banáš, tento príbeh o "odvahe a statočnosti" spolupracovníkov Dubčeka, spomenul vo svojej knihe "Zastavte Dubčeka". Inak by sme na to zabudli. Myslím si, že by sme si mali zapamätať aj jeho slová o hrdinstve našich hercov za čias socializmu, keď neohrozene podpisovali antichartu. Sedem tisíc pracovníkov zo sveta kultúry a umenia tento dokument podpísalo.Nepodpísali iba tí menej dôležití ,na ktorých podpise až tak nezáležalo. Ak verejne im niektorý spisovateľ povie do očí, že v novembri 1989 búrali iba to, čomu 40 rokov predtým robili dobre platenú reklamu, má moje sympatie. Aj preto mi Jozef Banáš na strankách NS neprekáža.Tiež nemám rád oneskorených hrdinov.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
18. júl 2012, 15:01
V case ked herci za čias socializmu neohrozene podpisovali antichartu Jozef Banas podpisoval spolupracu s STB. Je to typicky konjukturalny krivak, za komunizmu sa komunistom niekde pchal a mal za to vysoko nadstandardne vyhody. Po prevrate rychlo obratil kabat a robi zo seba div nie dididenta. Ak nemas rad oneskorenych hrdinov, nemozes mat rad ani Banasa. Skutocny hrdina by bol, keby o vyhadzovani Dubčeka pisal pred rokom 1989, v roku 2009 to uz ziadne hrdinstvo nebolo.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
19. júl 2012, 03:39
a nie Kuceraka. rozhovor s nim by som si aj ja rad precital - asi aj viaceri. pan Banas nepise najhorsie, trochu tej reklamy na strankach NS si zasluzi. a - dufam, jedneho dna, sa dockame aj rozhovoru s prof. Kucerom...
Obrázok používateľa Anonymný
#2
(neuvedené)
19. júl 2012, 08:13
snáď nie?! Ako Katka B a jej piatkoví hostia. Sme fakt Géniovia priemernosti.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
21. júl 2012, 07:37
lucy - takýto príspevok - ako Váš - sa dal hneď čakať, keďže reakcia na rozhovor nebola veľmi pozitívna...platení rolleri sa hneď ozvali...skutočne tie otázky od redaktorky sú viac ako podliezavé ak reálne posúdime úroveň umenia p. Banáša... správne ho nazvali myslím, že v Pravde alebo sedem dní OTEC ADELY...ešte by mal začať spievať a maľovať...dívím, že to neskúsil - nemusel by to byť zly džop...
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
21. júl 2012, 08:45
je fakt, ze ten rozhovor je ponaty trochu rodinne, ako debatka o vsetkom moznom pri kave a vajecnom likery. zanrovo je to vsak v poriadku, nikto tu na web strankach NS este nezacal s aplikovanim literarnych teorii (aj to by bolo zanrovo v poriadku). pan Banas pise knihy, dava do toho svoj um a skusenosti, ktorych nema malo. nakolko je vo svojich knizkach uprimny, to vie len on sam a asi sa o tom v najblizsom case nebude prilis rozsirovat. autorka rozhovoru sa ho na to nespytala, mozno nabuduce. kto pise knihy, musi sa starat aj o to, aby ich niekto kupil, aby sa o nich v tejto nasej mizerii vedelo. privital by som nejake uryvky z knihy, videl by som ich tu ovela radsej ako dost ubohy pokus pana Jurika o politizujucu detektivku. samozrejme, pre knihu pana Banasa by bola najlepsia nejaka strelba v Karlovej Vsi v Liscom udoli. taka je doba v ktorej zijeme...
Obrázok používateľa Anonymný
#3
(neuvedené)
21. júl 2012, 16:17
Spojenie, že G.Rothmayerová v ľavicovo orientovanom "Slove" robí rozhovor s "pravičiakom" Banášom a ešte v takomto tóne. Iste, v rámci demokracie, ak ju skutočne uznávam, môže urobiť rozhovor s kýmkoľvek, ale ... Čítal som od p. Banáša tri knižky, z toho dve som nedočítal do konca. Našiel som v jeho knižkách dosť vecí na zamyslenie, ale v oboch prípadoch kedy som knihu nedočítal ma v čítaní zabrzdil jeho postoj, ktorý neviem presne definovať. Zjednodušene by sa dalo povedať, že vlastne neviem o čo autorovi ide. A že som ho označil za "pravičiaka". Zastupoval Slovensko v zločineckej organizácii NATO. To nemôže urobiť ten, kto deklaruje politiku s ľavicovou orientáciou. Z kníh vyznieva ako charakterný človek, ale skôr by som povedal, že je bez chrbtovej kosti.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
22. júl 2012, 04:51
"Spojenie, že G.Rothmayerová v ľavicovo orientovanom "Slove" robí rozhovor s "pravičiakom" Banášom" Tiez sa nestacim cudovat,co tu poslednu dobu niekto publikuje ale nejake spojenie by tu bolo.Porozmyslaj...
Obrázok používateľa Anonymný
#4
(neuvedené)
22. júl 2012, 06:25
a určite si po ňom už žiadnu knižku od Banáša neprečítam. Nemám rád povrchnosť a oneskorených hrdinov.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
23. júl 2012, 06:06

Neviem fakt o čom sa tu bavíte?

Banáš je archetyp klasického oportunistu.

Jeho neochvejna ataraxia mu umožňuje prežiť veľmi dobre všade, tak ako potkanom!

Ak by vybuchla atómova bomba v Bratislave, tak viete kto by prežil?

Potkany a Banáš!

Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
23. júl 2012, 07:14
A vy ste kto, ze mate tu drzost nalepkovat diskutujucich? Na co sa tu hrate, na kadrovccika? K voli takym ako ste vy som prestala chodit na diskusie na Sme, lebo sa tam rovnako vyskytli ludia, ktori si osvojovali pravo radit inym ako maju diskutovat a roznymi nalepkami a konspiracnymi uvahami znevazovali autonomnost ich nazorov. Totalitari vsetkych politickych sfarbeni ala Karol spojte sa a chodte do certa.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
23. júl 2012, 07:16
A Inga tiez, aby otravovala svojim negativnym mudrlantstvom pozostalych
Obrázok používateľa Anonymný
#5
(neuvedené)
23. júl 2012, 07:18
2001 ? 2002 ? Aliancia nového občana (ANO), generálny sekretár

2002 ? 2006 ? poslanec národnej rady zvolený vo voľbách za ANO. Bol podpredsedom Výboru pre Európsku integráciu, členom výboru pre obranu a bezpečnosť a Stálej delegácie NR SR pri parlamentnom Zhromaždení Rady Európy a členom zahraničného výboru NR SR a vedúcim stálej delegácie NR SR pri Parlamentnom zhromaždení NATO.

2003 ? viceprezident parlamentného zhromaždenia rady Eur

23. február 2004 ? po tom, ako sa nestal lídrom na kandidátke ANO do volieb do Európskeho parlamentu, oznámil, že vystupuje z ANO a bude pôsobiť v národnej rade ako nezávislý poslanec

1. júna 2004 ? vstúpil do poslaneckého klubu Slovenskej demokratickej a kresťanskej únie (SDKÚ)

17. augusta 2004 ? vstúpil do SDKÚ

11. 11. 2004 zvolený v Benátkach ako prvý Slovák za viceprezidenta Parlamentného zhromaždenia NATO

zdroj: wikipedia
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
23. júl 2012, 07:18
A vy ste co robili p. Rybar, ako sa prejavovalo v tom case vase hrdinstvo, ? Noze sa nam pochvalte, ako ste vy v tom case si zastali Dubceka? Alebo len dalsi oneskoreny hrdnina, ktory sam trciaci v dave teraz, ked uz o nic nejde, ukazuje prstom na inych.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
23. júl 2012, 07:52
sa do Banasa obuvaju v denniku SME, co by som ja osobne chapal ako vynikajuce odporucanie...
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
23. júl 2012, 08:54
...výborný ( a pravdivý) bonmot! Škoda, že som sa pred nedávnom nešikovne dotkol "Ingy", nemôžem pokračovať v chválení. Upútal ma počet rekcií na takú banál (-3-)nú tému. Vedel by som sa pridať - napríklad s otázkou, kto a prečo "vyrába" osobnosti typu Banáša alebo štylizuje do "divy" škaredé káčatko Adelu. Najviac sa mi diskusia o "banyáss"(ovcoch - ak,by používali prekleňovacie prípony) pripomína onen Murphyho zákon, keď správna rada za pár sekund schváli miliardovú investíciu do technológie ( lebo tomu nikdo nerozumie) a hodiny diskutuje o prístrešku na bycikle ( lebo tomu všetci rozumejú...) Neviem, čo má byť výsledkom rozhovoru ( a diskusie) o potkanoch a Banášovi...?!, žeby nič...
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
23. júl 2012, 08:57
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
23. júl 2012, 08:57
Zdá sa, že teraz Banáš smeruje do Smeru. Asi ctihodná poradkyňa Gabča poradí Ficovi, aby z neho urobil generálneho sekretára po Richterovi. Kvalifikáciu má na to z ANO. Ak nie dostatočnú, tak Richter mu zariadi rekvalifikačný kurz na socdemáka cez úrad práce, alebo priamo na Súmračnej 27. Alebo, že by mu stačila kvalifikácia agenta štb? Treba sa na to spýtať kompetentných.

Stránky

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984