Archív článkov
Na začiatku bol Muzičko, alias Saška Belyj. Spomínate sa ešte na neho? Na jeho ruky držiace pod krkom chlapíka v obleku? Na strach, ktorý vyvolával, keď tak vtrhol na rokovanie voľajakého miestneho zastupiteľstva? Na opojný pocit víťaza – lebo s kalašnikovom v ruke ?
Saška Belyj-Muzičko dohral. Za akých okolností je nejasné...
Oslovil ma pred nejakým časom politik z bývalej éry. Chcel zaznamenať svoje spomienky a požiadal ma o spoluprácu. Spomenula som jeho meno pred svojím priateľom, lekárom, o dvadsať rokov mladším ako ja. A on najprv lovil v pamäti, o kom hovorím, potom sa začudoval: myslíš, že to bude niekoho ešte dnes zaujímať?
Prečo nás má zaujímať...
Boli sme vysokoškoláci a v Rádiocentre náš kamarát Fero Fenič nahrával postsynchróny. Nakrútil svoj študentský dokument o lynčovaní mladej ženy v Košiciach. O davovej psychóze. O nenávisti. O neľudskosti. Aj o bezbrannosti. Žena bola Ruska a Československo okupované. Bol august 1968. Žena hovorila po rusky. A ktosi mal výborný nápad: vyzliecť ju donaha, nafarbiť červenou...