Rímsky klub by sa mohol dostať do dejín ako jedno z najpodivnejších združení dvadsiateho storočia. Presne sto ľudí sa teší z doživotného členstva a pokiaľ niekto z nich nezomrie, nemožno prijať nikoho nového. Tomu zodpovedá aj priemerný vek, a na tých, ktorí sú ešte pred penziou, sa pozerá ako na mladé nádeje.