Archív článkov
Druhým absolventom Kráľovského maďarského katolíckeho gymnázia, ktorý významne ovplyvnil hudbu stredoeurópskeho priestoru, bol bratislavský rodák Ernő Dohnányi (1877–1960). Ernő pochádzal z dávneho rodu Dohnányiovcov, ktorý získal šľachtický titul roku 1697 z rúk Leopolda I. za zásluhy pri obnove krajiny po vyhnaní Turkov. Dohnányiovci žili v Sobotišti v Nitrianskej župe, kde...
Hudobný život Bratislavy v 19. storočí bol doménou domáceho meštianstva. Po presťahovaní štátnych inštitúcií do Pešti a zrušení kontemplatívnych reholí sa meštianstvo stalo hlavným organizátorom i príjemcom hudobného života, pričom sa nemohlo oprieť o nijakú domácu osobnosť nadregionálneho významu. Mestské divadlo, Cirkevno-hudobný spolok, hudobná škola, vojenské hudby...
V zlatom veku bratislavského klasicizmu sa začalo rozvíjať aj umenie hudobného divadla – opery. Spočiatku prevažovali uvedenia opier hosťujúcimi súbormi. Tie sa uskutočňovali v rezidencii uhorského prímasa (napríklad Haydnova La Canterina roku 1767) alebo v Zelenom dome (Grüne Stübl v rokoch 1761 – 1766). Z iniciatívy grófa Csákyho bolo podľa návrhu architekta Mathiasa Walcha...
Motto: „Neprislúcha ti osobitá chvála za to, že hráš lepšie ako ja – je to tvoja povinnosť.“ Knieža Mikuláš Esterházy violončelistovi Adamovi Kraftovi počas spoločnej hry Orchester kardinála Batthyányho sústreďoval najvýznamnejších hráčov svojej doby. Jeho kontrabasistom s ročným platom 500 zlatých bol valtický rodák Johann Matthias Sperger (1750 – 1812), ktorý prišiel do...