Archív článkov
Pravdu povediac, ja dosť nerád chodím do divadla, takže sa v divadle ani veľmi nevyznám... (tlkot, pravdepodobne zatĺkanie kolov v jednom z neďalekých dvorov Starého mesta) Jediné, čo ma z divadelného sveta dokáže ako-tak upútať, je orientálne divadlo... (vytrvalé zatĺkanie) A možno ešte Artaudove eseje o „divadle krutosti“, Arrabalove „jednoaktovky“... Beckett... O slovenskom...
Občas je smutno. Smútok sa znesie na krajinu, v ktorej čírou náhodou prebývam, a usadí sa tu akoby navždy. Vtedy som ho plný. Ale nie som z toho smutný. Viem, že keby som prebýval niekde inde, bol by som plný nejakého iného smútku, ktorý by sa zniesol práve tam, a ako človek, ktorý má celkom pochopiteľný strach z neznámeho, som vďačný práve za tento konkrétny smútok, s ktorým...
Ó bože... prirodzená ľudská túžba po jednoduchých a jednoznačných odpovediach ma okamžite schmatla za vlasy a cez ústie revolveru priloženého k spánku mi výhražne našepkáva... áno... áno... tak teda odpovedám... áno, je! Samozrejme, že je!!! Ale /medzi nami/ ani tá najdlhšia hlaveň revolveru nedosiahne do najzadnejších, najtemnejších, najspodnejších komnát mojej bytosti a práve...