Bol raz taký chlapček, volal sa Nevedko. Žil v krajine kratuľkov, fafrnov i fafrniek. Nebol hlúpy, iba zvedavý. A trochu naivný. Podobne ako Dostojevského knieža Myškin, ktorý napriek vonkajšiemu zdaniu nebol vo svete dospelých ani zďaleka idiotom. Keďže Nevedko v túžbe poznať svet sa všetkých navôkol vždy na niečo pýtal, prischlo mu toto zdanlivo nelichotivé meno (...