Archív článkov
Keď chceme pochopiť, čo sa deje v určitej spoločnosti, prečo sa ľudia správajú tak a tak, prečo raz konajú "rozumne" a inokedy zasa "iracionálne", tak často urobíme lepšie, keď sa budeme zaujímať nielen o "reálie" ich života, ale aj o ich ašpirácie, sny, o to, čo vlastne chcú, namiesto toho, aby sme sa pýtali ako žijú, čo fakticky určuje...
Nemecký filozof G. W. F. Hegel kedysi napísal: "Svetové dejiny nie sú pôdou šťastia. Obdobia šťastia sú v nich prázdnymi listami, lebo sú obdobiami harmónie bez protikladov." Pokiaľ má tento filozof pravdu, tak o našej súčasnosti toho raz historici napíšu veľmi veľa: určite nežijeme v období "šťastia", teda stability a harmónie. Skôr naopak...
Každý, kto sa aspoň trochu zaujíma o to, čo sa deje v súčasnej filozofii, iste pozná meno nemeckého filozofa Jürgena Habermasa. Jeho dielo už od začiatku 60. rokov určuje spôsoby, ako dnes rozmýšľame o svete, súčasnosti a dejinách.
Predsa však, poznať meno a vedieť, o čo ide v jeho diele, sú obyčajne rozdielne veci. Napriek nespornému významu, do...
O jednom zo zakladateľov spoločenstva západoeurópskych štátov, ktoré dnes nesie názov Európska únia, Jeanovi Monetovi, sa traduje, že pri spätnom hod notení svojho diela si prial, aby sa proces zjednocovania začal v oblasti kultúry, a nie v oblasti politiky a ekonomiky.
Nech už je tento výrok autentický alebo nie, predsa len obsahuje hlbokú pravdu, ktorú...
Moderné spoločnosti v porovnaní s tradičnými spoločnosťami sú dosť jednotvárne, rovnorodé, temer "nudné". Voľakedy každý región, dedina mala typický kroj, typické jedlá, dokonca piesne. To ani nespomínam zvyky, spôsob života, dialekt, typický spôsob vyjadrovania. Táto pestrosť je už dávno minulosťou, začala sa strácať už vtedy, keď za...
Tretia cesta je ideovým, či vari ideologickým hitom neskorého leta posledného roku tohto tisícročia. Manifest, ktorý spoločne podpísali T. Blair a G. Schröder pritiahol k sebe mimo riadne veľkú pozornosť európskych médií. Do akej miery môže byť táto diskusia zaujímavá aj pre nás?
O možnostiach Tretej cesty sa dnes...
Jednou z najdôležitejších charakteristík súčasného politického myslenia je uvedomenie si toho, že sme súčasníkmi radikálneho dejinného prelomu. Mení sa vari všetko, od inštitúcií až po spôsob vnímania sveta, a to tak rýchlo, že pamäť sa zdá byť skôr záťažou ako niečím, čo nám pomáha orientovať sa v súčasnosti.
Toto neurčité vedomie novosti a zároveň väzba...
Termín ideológia má u nás zlú povesť, tak zlú, že sa tomuto termínu všetci my, márne hlbokomyseľní filozofi i hlboko márnomyseľní publicisti, vyhýbame ako čert katolíckemu kostolu. Hovoríme radšej o politických výhľadoch, koncepciách alebo dokonca víziách. Nepochybujeme o tom, že termín ideológia si túto zlú povesť zaslúži, predsa roky a roky, presnejšie štyri desaťročia, sa...
Čo ako mnoho je znamení doby, predsa len jedno je najčitateľnejšie a upozorňujú naň temer všetci pozorovatelia. Týmto znamením je nedôvera k veľkým koncepciám života, k veľkým koncepciám spoločnosti a dejín. Sme svedkami niečoho, čo by sme mohli nazvať "únavou z dejín", únavou z pokusov uskutočniť veľký projekt premeny spoločnosti.
Charakteristickou...
Súčasná politická situácia na Slovensku je súbehom niekoľkých procesov. Prvým je eskalácia napätia medzi politickými blokmi v parlamente. Druhým je rastúca ľahostajnosť verejnosti k sporom politických strán. Posledným je rast vplyvu občianskej spoločnosti, teda spolkov, združení a neformálnych sietí, ktoré si chránia priestor svojho pôsobenia pred zásahom zo strany štátu....
Západoeurópske sociálnodemokratické strany prechádzajú v poslednom desaťročí radikálnymi ideologickými zmenami. Sme svedkami toho, ako sa tradičné idey demokratického socializmu spájajú s ideovým dedičstvom liberalizmu, pričom spojovacím mostíkom týchto dvoch tradícií je politický pragmatizmus rešpektujúci reality, teda obmedzenia a možnosti súčasnosti. Zostáva otvorenou...
Idea pokroku akoby zakódovaného vo veciach samých, predstava, že dejiny "sú" procesom nevyhnutného zlepšovania životných podmienok, už dávno stratila presvedčivosť. Dávno vieme, že vzostup i úpadok sú rovnako reálnymi možnosťami a závisí od nás, od našej vôle a schopnosti, ktorá z týchto možností sa stane skutočnosťou.
Práve uvedomovaním si...
"Všetky štáty sú si rovné, len niektoré sú si rovnejšie." Táto veta je asi najlepším úvodom do faktickej podoby vzťahov medzi štátmi. V tomto svete, kde formálna rovnosť sa kombinuje s faktickou nerovnosťou, je veľmi dôležité sa pýtať, čo vlastne motivuje konanie jednotlivých aktérov na medzinárodnej scéne, akým obrazom skutočnosti sa riadia. Toto je osobitne dôležité pre...
Vo verejných vyjadreniach slovenských politikov sa často stretávame s vyjadreniami, ktoré zdôrazňujú, že vec sa "zhoduje" sama so sebou. Často teda počujeme, že "situácia je taká, aká je", "ľudia sú takí, akí sú". Tieto výroky sú podivnou zmesou realizmu a rezignácie, uznania skutočnosti a zbavovania sa zodpovednosti za danú situáciu. Na tieto vyjadrenia by sme nemali reagovať...
Identita národa a štátu sa potvrdzuje aj vzťahom k minulosti, nadväzujeme na ňu, vzpierame sa jej, pokúšame sa zabudnúť alebo vyvodiť z nej poučenia. História nás ovláda často aj tam, kde sa domnievame začínať akoby znovu, od úplného začiatku. Pri všetkom rešpekte k dejinám však nesmieme zabudnúť, že nie sme väzňami dejín, ale že za náš vzťah k minulosti sme zodpovední my sami...
Keby sme našu dobu posudzovali podľa jej slov, tak by sme ju mohli pokojne nazvať aj dobou tolerancie. Vari ešte nikdy v dejinách sa toto slovo nepoužívalo tak často a s takou samozrejmosťou ako práve dnes. O náboženskej, politickej, kultúrnej, etnickej a rasovej tolerancii hovoria politici i kazatelia, povrchní publicisti i hlbokí myslitelia. O tolerancii hovoria dravci a...
O význame a povahe priateľstva básnici, teológovia, dokonca aj filozofi, napísali už tisícky strán. Oprávnene, predsa len práve jav priateľstva patrí k tomu, čo robí život znesiteľným a neraz dokonca k tomu, čo mu dáva zmysel. Starogrécky filozof Aristoteles dokonca priateľstvo považuje za silu, na ktorej sa môže obec, mesto a štát opierať aj v prípade núdze. Nepochybne je to...
Bohumil Hrabal v jednej zo svojich poviedok spomína príbeh učiteľa základnej školy, ktorému žiačik presvedčivo odpovedal, že dvakrát dva je päť. Učiteľ použil všetku svoju pedagogickú šikovnosť, aby mu ukázal, že predsa to len nie je tak. Žiačik sa však nedal a trval na svojom, nepomohla ani trstenica. Zarazený učiteľ nakoniec ustupuje, odchádza do zborovne, tam si vytiahne...
Sociológovia charakterizujú svet súčasnosti ako svet rizika, súčasnú spoločnosť ako spoločnosť rizika. Je to tak, ešte nikdy v dejinách neniesli rozhodnutia významných tohoto svete so sebou toľko nepredvídateľných následkov ako dnes. Riziková spoločnosť je paradoxným výsledkom dejín. Človek je bytosťou, ktorá žije zoči - voči neurčitému svetu. Hľadá spôsob ako sa s touto...
Na konci šesťdesiatych rokov skupina vedcov z prestížnej americkej univerzity, Massachusettského technologického inštitútu, vypracovala pre Rímsky klub správu o vývoji sveta v nasledujúcich tridsiatich rokoch. Táto správa vyšla v roku 1972 pod titulom Hranice rastu. Hovorilo sa v nej o tom, že v dohľadnej dobe ľudstvo vyčerpá svoje surovinové zdroje. Už názov sám signalizoval...
Racionalisti nás kedysi presviedčali, že vojna je pokračovaním politiky inými prostriedkami, pričom takmer so samozrejmosťou predpokladali, že to, čo robí politiku politikou, je sledovanie dlhodobých cieľov, obhajobou základných záujmov štátu alebo národa, vytváranie podmienok ich dlhodobého vývoja. Ciele teda stanovovala politika, vojaci boli realizátormi cieľov tam, kde sa...
Diskusie o možnostiach štátu, o úlohách organizácií, o možnostiach plánovitej regulácie spoločenského života ako prostriedku redukcie alebo odstraňovania konfliktov súčasného sveta patria k tým, pri ktorých sa len výnimočne dá vyhnúť ideologickým vášňam. Nie je tomu tak dávno, čo niektorí myslitelia (a politické zoskupenia) videli liek, všeliek, na choroby súčasných...
Politika nie je - a zrejme ani nikdy nebude - miestom pre útlocitných ľudí. Uplatnia sa v nej len tí, ktorí sa so samozrejmosťou dokážu pohybovať v prostredí, kde sa ľudia vždy delia na "našich" a "cudzích", "priateľov" a "nepriateľov", kde sa dohody dodržiavajú vždy len s množstvom nevyslovených podmienok, kde i priateľstvo je formou súperenia. Politika je predovšetkým o moci...
Jadrom modernej politickej kultúry je princíp rozdelenia mocí. Jeho základné podoby sformovali anglickí a francúzski myslitelia ešte kedysi v sedemnástom storočí: odvtedy si uvedomujeme, že civilizovaná spoločnosť predpokladá oddelenie vládnej, zákonodarnej a súdnej moci. Vlastne celé dejiny novovekého politického myslenia možno predstaviť ako sled pokusov o zdôvodnenia a...
AKO TO JE A AKO BY TO MALO BYŤ
Vari v žiadnej sfére spoločenského života sa tak často a ľahko - niekedy dokonca ľahkomyseľne - nepoužíva sloveso "malo by sa", ako v politike. Veď každá diskusia o politike skôr či neskôr, obyčajne skôr ako neskôr, prejde k úvahám o tom, ako by to malo vyzerať, akí by mali byť politici, ako by mali hlasovať voliči, ako by...