Archív článkov

Termín politická kultúra sa začal používať v politológii a v sociológii politiky od 50-tych rokov 20. storočia. Sociálne a politické skutočnosti, ktoré označuje tento pojem, však skúmali pod iným označením mnohí starší i novší autori. Vo všeobecnosti býva politická kultúra vymedzovaná ako súhrn názorov, postojov a vier zdieľaných ľuďmi tvoriacimi spoločnosť alebo sociálnu...

Na konci šesťdesiatych rokov skupina vedcov z prestížnej americkej univerzity, Massachusettského technologického inštitútu, vypracovala pre Rímsky klub správu o vývoji sveta v nasledujúcich tridsiatich rokoch. Táto správa vyšla v roku 1972 pod titulom Hranice rastu. Hovorilo sa v nej o tom, že v dohľadnej dobe ľudstvo vyčerpá svoje surovinové zdroje. Už názov sám signalizoval...

Často počujeme, že v slovenskej spoločnosti sú historicky zakódované tri faktory, ktoré ovplyvňujú naše politické myslenie a konanie: národný, sociálny a náboženský. Každý politik alebo politická strana sú úspešní do takej miery, do akej rešpektujú tieto tri rozmery a vedia ich zvládnuť, nájsť správnu rovnováhu medzi nimi. Zdravé vlastenectvo nemôže byť pre ľavicovú stranu...

Európa ako katolícky projekt

Najhlbšie priekopy, ktoré oddeľujú štáty Európskej únie od seba, vykopali síce finanční a menoví politici. Európa sa rozpadá, aspoň zatiaľ, na jedenásť štátov, ktoré chcú byť pri Eurozačiatku, a na štyri ostatné, ktoré ešte váhajú a čakajú. Nie je to však pravdepodobne náhoda, že vznikajúci Euroland do značnej miery splýva s niekdajšou mocenskou...

Sociálne učenie cirkvi je obsiahnuté v 4 základných encyklikách: Rerum novarum, ktorú vydal pápež Lev XIII ešte v roku 1891, a potom tri encykliky pápeža Jána Pavla II: O ľudskej práci (Laborem exercens), Starosť o sociálne veci (Sollicitudo rei socialis) a Stý rok (Centesimus annus). Sociálna tematika je trvalo rozvíjaná aj v iných pápežských dokumentoch.

...

Racionalisti nás kedysi presviedčali, že vojna je pokračovaním politiky inými prostriedkami, pričom takmer so samozrejmosťou predpokladali, že to, čo robí politiku politikou, je sledovanie dlhodobých cieľov, obhajobou základných záujmov štátu alebo národa, vytváranie podmienok ich dlhodobého vývoja. Ciele teda stanovovala politika, vojaci boli realizátormi cieľov tam, kde sa...

V slovenskej a českej mediálnej rozprave o kosovskej vojne dominuje súhlas s vojenskou intervenciou NATO na územie Juhoslávie. Politici a publicisti sa odvolávajú na štátny záujem SR, na to, že len členstvo v Severoatlantickej aliancii je zárukou našej bezpečnosti. Súhlas s intervenciou podporujú aj opisy udalostí v Juhoslávii a zobrazenia aktérov kosovského konfliktu a ich...

Diskusie o možnostiach štátu, o úlohách organizácií, o možnostiach plánovitej regulácie spoločenského života ako prostriedku redukcie alebo odstraňovania konfliktov súčasného sveta patria k tým, pri ktorých sa len výnimočne dá vyhnúť ideologickým vášňam. Nie je tomu tak dávno, čo niektorí myslitelia (a politické zoskupenia) videli liek, všeliek, na choroby súčasných...

Základnú myšlienku svojej knihy "Cesta do nevoľníctva" sformuloval rakúsky ekonóm F. A. Hayek ešte na konci tridsiatych rokov, kniha vyšla roku 1943 a po roku 1945 sa stala predmetom ostrých ideologických sporov. Od vedcov sa žiada, aby svoje tvrdenia formulovali "bez vášne a zaujatia". Ak by toto bolo jediným kritériom hodnoty, tak "Cesta do nevoľníctva" už dávno patrí...

Jeden z bývalých prezidentov firmy Sony Akio Morita rozpráva viac, ako to obyčajne robia Japonci vo vedúcich pozíciách. Na konferenciách rád rozpráva nasledujúcu anekdotu: Dvaja manažéri sa v savane náhle ocitnú pred levom. Dobrá víla im však sľubuje splnenie jedného priania. Prvý z nich si okamžite praje pár bežeckých topánok. Víla sa ho pýta: "Preboha, načo potrebujete...

Vo svojej nedávno vydanej knihe "Collision und Collusion: The Strange Case of Western Aid to Eastern Europe 1989 - 1999", St. Martins Press: New York, December, 1998 (Kolízia a kolúzia: Zvláštny prípad západnej pomoci Východnej Európe 1989-1999), Janina J. Wedel, štipendistka IREXu, docentka na Katedre antropológie George Washington University, predstavuje prvú dôkladnú...

1989: STROSKOTANIE CENTRÁLNEHO PLÁNOVANÉHO HOSPODÁRSTVA

V teórii hospodárskej politiky existujú dve extrémne pozície: prvou je centrálne plánovanie hospodárskeho vývoja na základe štátneho vlastníctva výrobných prostriedkov; druhou je slobodné a nerušené rozvíjanie trhov na základe súkromného vlastníctva. V priebehu jedného desaťročia obidve tieto...

V situácii, keď je celkom zrejmé, že nezamestnanosť nemusí byť iba životnou epizódou, ale aj celoživotným "osudom" či "kariérou" dospievajúcich, treba sociologicky znovu preskúmať vzťah mládeže a spoločnosti, a odvodiť z toho aj dôsledky pre nepísanú zmluvu vzťahov medzi generáciami.

TRANSFORMÁCIA AKO MODERNIZÁCIA

Nezamestnanosť mládeže na Slovensku,...

Politika nie je - a zrejme ani nikdy nebude - miestom pre útlocitných ľudí. Uplatnia sa v nej len tí, ktorí sa so samozrejmosťou dokážu pohybovať v prostredí, kde sa ľudia vždy delia na "našich" a "cudzích", "priateľov" a "nepriateľov", kde sa dohody dodržiavajú vždy len s množstvom nevyslovených podmienok, kde i priateľstvo je formou súperenia. Politika je predovšetkým o moci...

Niektorí naši politológovia a publicisti sa v minulom volebnom období pri analyzovaní transformácie politického systému našej spoločnosti často odvolávali na poznatky a závery renomovaných západoeurópskych a amerických politológov - tranzitológov, skúmajúcich procesy prechodu štátov s nedemokratickým politickým usporiadaním k demokratickému. Tieto poznatky a závery zväčša...

Každý pokus o vymedzenie strategického cieľa pre nejakú formáciu núti k premýšľaniu o tom, v akých historických podmienkach by mal byť tento cieľ realizovaný. Strategický cieľ totiž nie je súhrnom "zbožných prianí", utopických snov o dokonalom svete, ale zasadenou do historicky sformovaných reálií víziou toho, čo daná formácia môže a chce zrealizovať v priebehu života jednej...

Diskusia v NR SR ku kosovskej kríze ukázala nám, médiám i širokej verejnosti, ako chápeme zahraničnú politiku nášho malého štátu, ktorý sa osamostatnil pred niečo viac ako šiestimi rokmi. Tiež ukázala, ako si vážime vlastné slová. Ako domýšľame ich dôsledky pre vlastný štát. Či a ako sme my, poslanci, ale aj predstavitelia vlády schopní k tejto zložitej situácii, plnej emócií...

Najväčšou vyriešenou otázkou nášho storočia je víťazstvo kapitalizmu, tvrdí francúzsky autor Michel Albert v knihe Kapitalizmus proti kapitalizmu (slovenský preklad Bratislava, 1994). Kapitalizmus (teda voľná tvorba cien na trhu a slobodné vlastníctvo výrobných prostriedkov) sa totiž rozpadom politických režimov vo východoeurópskych krajinách zbavil svojho komunistického...

S ideológiami je to obyčajne ako s hovorcami vplyvných osobností: oveľa zaujímavejšie je to, čo zamlčujú, ako to, čo hovoria. Vôľa k moci je vždy úskočná, dobre vie, že ak sa chce presadiť v epoche demokracie, tak sa musí zapáčiť väčšine, a to aj vtedy, keď v skutočnosti obhajuje záujmy menšiny. Čo však ideológia nových labouristov naozaj chce, čo naozaj dosahuje? Čo sa skrýva...

Zo starého protikladu medzi konzervatívnou ideológiou a politikou veriacou v trh a socialistickou veriacou v štát, nevedie len jedna cesta. Už dávno sme si všetci uvedomili: existuje veľa "tretích ciest", tak ako existujú rozdielne trhy práce, rozdielne systémy sociálneho a dôchodkového zabezpečenia a rozličné vlády. Ináč sa vládne, keď sa ako Tony Blair môžete spoľahnúť na...

Jadrom modernej politickej kultúry je princíp rozdelenia mocí. Jeho základné podoby sformovali anglickí a francúzski myslitelia ešte kedysi v sedemnástom storočí: odvtedy si uvedomujeme, že civilizovaná spoločnosť predpokladá oddelenie vládnej, zákonodarnej a súdnej moci. Vlastne celé dejiny novovekého politického myslenia možno predstaviť ako sled pokusov o zdôvodnenia a...

UDRŽAŤ ROZDIELY MEDZI SFÉRAMI MOCI

Príliš veľa starých ľavičiarov urobilo z rovnosti nepriateľa slobody, a tento nepriateľský vzťah sa stal štandardnou zásadou liberálnej politickej filozofie. Táto zásada je sčasti, ale len sčasti pravdivá: existuje prirodzená tendencia k nerovnosti vo všetkých sférach produkcie a distribúcie. A existuje aj ďalšia...

Karl Jaspers pripomenul krátko po II. svetovej vojne, že štátny poriadok umožňuje život každého z nás. Nešlo o novy poznatok. Už starí Gréci vedeli, že človek môže žiť len v štáte. K týmto poznatkom treba síce dodať, že existovali i predštátne spoločenstvá ľudí a možno raz budú ľudia znovu žiť bez štátu, ale ešte dlho ostane táto možnosť nevedno či optimistickou alebo...

Politické hľadiská pravice a ľavice sa často prekrývajú. Už nejde o to, či trhové hospodárstvo alebo plánované, ale o nájdenie správneho pomeru medzi nimi, ako aj o nájdenie adekvátneho regulačného systému. Už nejde o to, či dať prednosť slobodnému súkromnému kapitálu alebo verejnému vlastníctvu, ale o to, do akej miery má byť súkromný kapitál viazaný a do akej miery má byť...

AKO TO JE A AKO BY TO MALO BYŤ

Vari v žiadnej sfére spoločenského života sa tak často a ľahko - niekedy dokonca ľahkomyseľne - nepoužíva sloveso "malo by sa", ako v politike. Veď každá diskusia o politike skôr či neskôr, obyčajne skôr ako neskôr, prejde k úvahám o tom, ako by to malo vyzerať, akí by mali byť politici, ako by mali hlasovať voliči, ako by...

Stránky

Autor

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984