Reklama
Reklama

101 rokov slovenských

V Bratislave odhalili pamätnú tabuľu Matúšovi Dulovi
Počet zobrazení: 910

Najslávnejšie dni Slovenska – jeho zrodenie pred 101 rokmi – striedajú plynule a najmä hlasito a krikľavo orgie neslovanských a neslovenských záhrobných mátoh a iných transatlantických príšer, ktorých názov ani nedokážem správne vysloviť. Na vznik Slovenska rýchlo zabudnite, radšej s úsmevom kráčajte v ústrety všeobecnému chaosu a zániku. Zisk náš, ktorý si všade okolo nás, nech rastie utešene nám, aj keď zostanem na svete sám …

Pred rokom 30. októbra sme sa tešili z jednorazového štátneho sviatku. Martinská deklarácia z roku 1918, jej vyhlásenie a slobodné prihlásenie predstaviteľov slovenského národa k spoločnému štátu Čechov a Slovákov znamenali vznik slovenskej štátnosti. Pre nás Slovákov je štátnosť takou samozrejmosťou, že nám stačí pripomínať si ju raz za sto rokov. To iba náš vtedajší štátnický partner (Česko) si musí „obnovenie“ českej štátnosti pripomínať na najvyššej úrovni ako štátny sviatok každý rok. Žeby prejav nacionalizmu?

dula1.jpg
V stredu 30. októbra 2019 odhalili v Bratislave pamätnú tabuľu Matúšovi Dulovi.

Stý rok existencie Slovenska prehliadli a prehliadajú aj stoliční páni v jeho hlavnom meste. Párkrát som písal, že „bratislavskí páni“ nevyužili storočnicu Bratislavy (nie Prešporka, nie Pressburgu, nie Pozsonyu) na prehĺbenie občianstva Bratislavčanov. Na šťastie „petržalskí páni“, si uvedomujú občianske (demokratické) hodnoty, ktoré obsahuje poznanie histórie svojho bezprostredného okolia, zvyšuje zodpovednosť jednotlivca a skvalitňuje spolužitie občiny, spoločenstva a tým aj spoločnosti ako celku. Pripomienka petržalskej storočnice sa vydarila!

V porovnaní s českým sviatkovaním okolo 28. októbra v tomto roku to naše bolo skromné až skoro nezbadateľné. Myslím oslavy (skôr spomienky) na najvyššej, ale i bratislavskej úrovni. Pani prezidentka (a nielen ona) si pripomenula deň českého rozhodnutia o vzniku spoločného štátu pri sochách T. G. Masaryka a M. R. Štefánika v Bratislave. V tej súvislosti správne pripomenula, že „o dva dni neskôr prijala v Martine slovenská politická elita Deklaráciu slovenského národa, v ktorej zverejnila svoje rozhodnutie o vyňatí Slovenska z Rakúsko-Uhorska a spolužití s českým národom v spoločnom štáte“. Súhlasím aj s jej slovami „týmito dvomi dejinnými udalosťami boli položené základy našej štátnosti.“ Zdôraznila však, že len „28. október pre mňa bol, je a aj bude sviatok“. Pred rokom zavládla pomerne široká zhoda, že pre slovenský národ bol dôležitejší deň vyjadrenia jeho štátotvornej vôle, 30. október 1918 v Martine.

srobar_hrob.jpgMám pochopenie pre význam 28. októbra 1918 a jeho uctievanie. Potom však nerozumiem, prečo v tento deň neboli položené kvetiny pri hrobe Vavra Šrobára na Ondrejskom cintoríne v Bratislave. To je ten, ktorý v deň obnovenia českej štátnosti v Prahe „zastupoval“ Slovensko a tak umožnil opodstatnenosť názvu práve vznikajúceho štátu v podobe Česko-Slovensko. Vavro Šrobár sa nielen spolupodieľal na vyhlásení (aj) slovenskej štátnosti. On ju tiež uviedol do praxe. Stál na čele prvej slovenskej exekutívy, či sa volala Dočasná vláda, alebo ministerstvo s plnou mocou pre správu Slovenska. A predovšetkým „vyňal“ Slovensko z Uhorska, presnejšie spod maďarskej  nadvlády. Aj ozbrojenou cestou! Pražské vyhlásenie česko-slovenskej neodvislosti a Martinská deklarácia vyjadrili vzájomnú vôľu po spolužití s českým národom v spoločnom štáte, ale práve Vavro Šrobár spravil zo štátnického sna či vôle štátnu skutočnosť. Bez jeho politickej a predovšetkým štátnickej roboty v rokoch 1918 a 1919 by bolo všetko inak. On spravil z Bratislavy hlavné mesto dnes už 27 rokov suverénneho štátu. Ako sa vraví – svetská sláva poľná tráva. Na Šrobárovom hrobe nenájdete po tieto dni záľahy vencov, kvetov, trikolór. Len kvety od rodiny.

Ale Bratislava nepripomínala ani slovenské vyznanie štátnosti z 30. októbra spred 101 rokov. Ešteže Matica slovenská za prispenia Ministerstva kultúry zaľudnila a zosobnila jeden z bratislavských priestorov. Dulovo námestie. V tridsiatych rokoch dvadsiateho storočia sa Bratislava rozrastala aj na východ. Práve vtedy vzniklo na vtedajšom okraji mesta, na území bývalých dunajských ramien už v roku 1930 nové námestie, zvané vtedy Dullovo s dvomi l. (Bratislavský topografický lexikon, strana 174.) Napriek okolitým záhradám a sadom nemalo nič spoločné s ovocím dula, ale nieslo meno po Matúšovi Dulovi, predsedovi druhej SNR v roku 1918, ktorý zomrel v roku 1926. V roku 1962 sa z neho stalo Námestie Ľudových milícií a v roku 1990 sa vrátilo Matúšovi Dulovi. Námestie dostalo aj nový architektonický dizajn, oblúk s pomenovaním, ale ako je našim (zlo)zvykom bez názvoslovných súvislostí.

Po vyše ročnom snažení Matica slovenská odhalila presne 30. októbra 2018, hodinu pred poludním uprostred námestia pamätnú tabuľu. Presne 101 rokov odo dňa, kedy Matúš Dula zaštítil ako predseda SNR rozhodujúci štátnický počin slovenského národa. Matúš Dula bol pred sto rokmi aj jedným z kvarteta predsedov oživotvorenej Matice slovenskej. Aj túto informáciu sa dozvie okoloidúci. Pamätnú tabuľu odhalili: súčasný predseda Matice slovenskej, starosta Blatnice, rodiska M. Dulu, vicestarosta Ružinova, kam Dulovo námestie patrí a zástupca hotela Apollo (na jeho majetku je tabuľa inštalovaná). Patrí im poďakovanie. Aj všetkým známym i neznámym, ktorí sa zúčastnili na tomto rozpamätávaní na naše dejiny.

dula2.jpg

Pamäť národa je nielen zábudlivá, ale aj výberová. Pre jej uchovanie (parafrázujem klasika naopak) je potrebné stavať pomníky nielen v nás, ale aj vo verejnom priestore. Vlastenectvo je občianska hodnota. Platí to aj v dnešnom globalizovanom svete. Súčasná Matica slovenská a viacerí jej členovia stavajú svoje vlastenectvo na pokrokovom odkaze slovenských dejín. Medzi nespochybniteľné slovenské míľniky patria: vznik Česko-Slovenska (1918), Slovenské národné povstanie (1944) a vznik Slovenskej republiky (1993).

Pred rokom Matica slovenská umiestnila na Župný dom bustu prvého slovenského bratislavského župana a tvorcu martinskej deklarácie. Dnes to bol Matúš Dula. Pripravili sme tiež pamätnú tabuľu Vavrovi Šrobárovi a ďalším vrcholným predstaviteľom Slovenska počas prvej Česko-Slovenskej republiky. Jej inštalácia stroskotala, zdá sa, na neochote spolupracovať s Maticou. Na konštruktívny dialóg musia byť ochotné vždy všetky zúčastnené strany. Dnešné vedenie Matice je pripravené a ochotné.
Foto: Autor

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama