Stačí Slovákom europivo?
Zo slovenských píp s rozličnými názvami tečie do pohárov v podstate to isté, alebo prinajmenšom čosi podozrivo podobné. Náš pivný trh ovládli dva giganty a kedysi rozmanité chute tekutého chleba sa zliali do uniformného „europiva“. Tratí na tom predovšetkým bežný spotrebiteľ. Návrat rôznorodosti pivných chutí je zmyslom existencie Asociácie malých nezávislých pivovarov Slovenska. Nedávno zorganizovala tlačovú konferenciu v štýlových priestoroch reštaurácie pri jednom bratislavskom minipivovare. Podobných prevádzok, ktoré varia pre svojich návštevníkov vlastné pivo, v súčasnosti funguje na Slovensku desať. V okolitých štátoch sú počty malých pivovarov násobkami slovenského stavu. Inšpirujme sa Čechmi Predseda asociácie Ľubomír Vančo z Banskej Bystrice upozorňuje na deformovanú štruktúru pivného trhu na Slovensku. „Kým v Česku funguje niekoľko desiatok malých pivovarov a 80 minipivovarov, u nás ovládajú takmer 90 percent trhu dve firmy – Heineken a Pivovary Topvar.“ Jedným z cieľov asociácie je preto úsilie zmeniť legislatívu v oblasti spotrebných daní pre malých výrobcov zlatistého moku. Na Slovensku je kategorizácia pivovarov len dvojzložková. Za malé pivovary sa označujú tie, ktoré uvaria menej ako 200-tisíc hektolitrov za rok. Preto majú zvýhodnenú sadzbu 37 korún na hektoliter a stupeň. Veľké pivovary (nad 200-tisíc hektolitrov ročne) dostali základnú sadzbu 50 korún. „V Českej republike rozlišujú až šesť kategórií. Začína sa pri pivovaroch s produkciou len do 10-tisíc hektolitrov ročne, ktoré majú až 50-percentnú zľavu zo spotrebnej dane! Ide najmä o malé reštauračné pivovary. Ďalšie kategórie postupujú po päťdesiatich tisícoch hektolitroch až k objemu dvestotisíc. Percentá spotrebnej dane postupne pribúdajú. Toto by sme chceli dosiahnuť aj u nás,“ uzavrel Vančo. Viaczložková kategorizácia by uľahčila existenciu najmenším producentom – reštauračným minipivovarom. Tie totiž podľa súčasnej legislatívy ležia v jednom vreci s priemyselnými pivovarmi, ktoré navaria ročne aj dvadsaťnásobne viac nápoja. V takejto súťaži obstojí iba málokto, a tak na Slovensku priemerne ročne vzniká len jeden pivovar. A jeden zasa zaniká... Veľká história malých pivovarov Najväčší rozmach malého pivovarníctva naša krajina zažila koncom stredoveku. Pivo varili mestá, kláštory aj zemepáni. S príchodom novoveku a priemyselnej revolúcie vznikali väčšie pivovary a ich celkový počet klesal. Zlatým vekom slovenského pivovarníctva bol začiatok minulého storočia pred prvou svetovou vojnou. V Uhorsku bolo 80 pivovarov, z toho na Slovensku 21. Všetky malé. V čase vzniku prvej republiky fungovalo v Česku 570 pivovarov, na Slovensku stále len dve desiatky. ČSR bola v roku 1926 štvrtým najväčším producentom na svete. Druhú svetovú vojnu však na Slovensku prežilo iba dvanásť pivovarov a odvtedy kráča naše pivovarníctvo po tŕnitej ceste. Socializmus prial najmä veľkovýrobe a historická kontinuita sa pretrhla. Po roku 1989 sa malé pivovarníctvo muselo budovať celkom odznova. Za dvadsať rokov vzniklo postupne 30 malých pivovarov, z nich dones prežilo spomínaných desať. Turizmom proti globalizácii Globalizácia postihla aj pivárov. Nadnárodné kolosy hltajú menšie firmy, svet vyrába pivo s kalkulačkou v ruke. Na Slovensku je tento jav veľmi výrazný. V priebehu rokov 2007 až 2009 zanikli tri z piatich malých priemyselných pivovarov (Steiger, Stein, Pilsberg). Zostal bytčiansky Popper a banskobystrický Urpiner, pridal sa rožňavský Kaltenecker. Od konca februára tohto roku sa už nevarí pivo ani v Rimavskej Sobote, vyrába sa už len v Hurbanove a na Šariši. Hlavní hráči na trhu síce vyrábajú rôzne značky, no chute pív sa pod jedným majiteľom navzájom približujú. „Pijeme pivá, ktoré síce nemajú chybu, nie sú zlé, lenže im chýba niečo navyše – charakter, lokálna osobitosť, nadväznosť na históriu. Presne to, čo radi objavujeme v Nemecku či v Belgicku,“ hodnotí podpredseda asociácie Ladislav Kovács z Rožňavy. Úloha malých pivovarov nie je súťaž s kolosmi, ale rôznorodosť a orientácia na gurmánov, ktorí sú ochotní priplatiť si za kvalitu a originalitu. Realita drvivej väčšiny krčiem je však taká, že zákazník nemá okrem pív z veľkoprodukcie nič iné na výber. Asociácia malých nezávislých pivovarov preto spustila na sociálnej sieti Facebook iniciatívu pod heslom: Aspoň jedna pípa malého nezávislého pivovaru do každého podniku! Jej úlohou je osloviť verejnosť, ale aj „slobodných“ krčmárov, ktorí nie sú s veľkoproducentmi zviazaní zmluvami o výlučnom čapovaní pív rovnakej spoločnosti.
