Parlament napráva vzťahy s vidiekom
Začiatkom marca vzbudila pozornosť akcia trinástich čínskych denníkov, ktoré uverejnili spoločné vyhlásenie požadujúce zrušiť systém chu-kou obmedzujúci možnosti slobodnej migrácie vidieckeho obyvateľstva. Zhodný text v podobnej úprave, na titulných stránkach a navyše v ten istý deň vzbudil pozornosť z dvoch dôvodov. Vysvitlo, že ide o organizovanú akciu, o ktorej vedenie krajiny vopred nevedelo. Preto sa tento text v krátkom čase vytratil z internetových stránok denníkov. Druhý dôvod záujmu vyplýval z faktu, že sa tak stalo iba pár dní pred každoročným zasadaním parlamentu – Celočínskeho zhromaždenia ľudových zástupcov, ktoré jediné má právomoc prijímať legislatívu tohto druhu. Išlo teda o premyslenú formu nátlaku. Chu-kou zaviedol Mao Systém chu-kou zaviedol predseda ČĽR Mao Ce-tung pred vyše polstoročím. Jeho cieľom bolo zabrániť, aby vidiecke obyvateľstvo v čase sucha a neúrody utekalo do bohatších regiónov a veľkých miest, aby si tam našlo možnosti obživy. Systém sa zakladal na povinnej registrácii v mieste rodiska rodičov a od neho sa odvíjala školská výchova, zdravotná starostlivosť a dôchodkové zabezpečenie. Ak sa teda niekto vysťahoval za prácou do mesta, riskoval, že ostane bez rozličných sociálnych výhod, lebo tie boli viazané na jeho pôvodné bydlisko. To vytváralo aj rozvetvený systém korupcie, lebo vždy sa dala nejakým spôsobom vybaviť škola pre deti alebo získať legálne ubytovanie. Akcia trinástich denníkov prekvapila aj tónom svojej výzvy. „Čína trpí na systém chu-kou už pridlho,“ píše sa vo vyhlásení. „Veríme, že ľudia sa narodili slobodní, mali by mať právo slobodne migrovať, ale občania sa ešte stále musia podriaďovať politike, ktorá sa zrodila v ére plánovanej ekonomiky a v súčasnosti je už neznesiteľná.“ Pôvodný chu-kou stratil postupom času značnú časť svojej pôvodnej účinnosti, mnohé mestá už upustili od jeho najradikálnejších podôb, niektoré dokonca aj lákajú pracovné sily na rozličné výhody. Ale v Číne v súčasnosti existuje okolo 150 miliónov obyvateľov, ktorí prišli z vidieka pracovať dočasne do miest, ale tam ich stále vnímajú ako občanov druhej kategórie, lebo majú menšie práva, ako mestskí obyvatelia. Premiér sľubuje zmeny Výzva čínskych denníkov zrejme splnila svoj účel, lebo premiér Wen Ťia-pao sa zaoberal týmto problémom ešte pred zasadaním parlamentu. V internetovej on-line diskusii sľúbil, že vláda chu-kou postupne odstráni. V piatok 5. marca vo svojom úvodnom vystúpení na zasadaní parlamentu zopakoval svoj prísľub a vyhlásil, že Čína bude reformovať tento systém. V prvej etape uvoľní reštrikcie na registráciu trvalého pobytu v menších a stredne veľkých mestách, no veľké metropoly zrejme ešte určitý čas ostanú uchránené pred hrozbou invázie nechceného vidieckeho obyvateľstva. V čínskom parlamente sú aj traja poslanci reprezentujúci mnohomiliónovú armádu robotníkov, ktorí opustili rodisko svojich otcov a odišli pracovať do veľkých miest. Jeden z nich – Chu Siao-jan opustil provinciu Sečuan a odišiel pracovať do Kantonu. Aby sa stal jeho občanom, musel sa vzdať svojej farmy na vidieku. Počas rokovania parlamentu vyhlásil, že kvôli tejto podmienke mnohí nechcú získať štatút riadneho mestského občana. Kúsok pôdy na vidieku je totiž pre nich akousi sociálnou poistkou. V prípade straty zamestnania v meste sa ešte stále môžu vrátiť a živiť sa prácou na vlastnej pôde. Parlament prijal aj zmeny vo volebnom zákone, ktoré by mali zabezpečiť rovnoprávnejšie zastúpenie mestského a vidieckeho obyvateľstva vo volených orgánoch. Predchádzajúca úprava zákona v roku 1995 urobila prvý veľký zásah do volieb, lebo jeden vidiecky poslanec zastupoval až osemnásobne viac voličov ako mestský. Vtedy sa tento nepomer znížil na štvornásobok a terajšia úprava zákona v podstate zrovnoprávňuje voličov vidieka a miest. Zaujímavé je, že z 2 909 poslancov súčasného parlamentu až 162 vyslovilo nesúhlas s takýmto znením zákona. Ako ďalšiu zaujímavosť možno uviesť rozhodnutie zriadiť štandardné a „dôveryhodné mobilné volebné schránky“, aby sa predišlo možným podvodom a podplácaniu počas volieb. Zložitý rok ekonomiky Čínsky parlament posudzoval aj činnosť vlády. V tomto prípade sa vyskytlo 73 nespokojencov, ktorí verejne vyslovili svoj nesúhlas so znením predloženej správy. Možno to súvisí aj s varovaním, ktoré vyslovil Wen Ťia-pao, že tento rok Čína čelí najkomplikovanejším ekonomickým podmienkam a že to si vyžaduje „veľkú opatrnosť a flexibilnosť“ vo výbere a načasovaní vhodných stimulov na oživenie hospodárstva. Zložitosť vyplýva aj z faktu, že v podmienkach Číny ide o posledný rok päťročnice, ktorý zároveň musí položiť pevné základy na ďalší, už dvanásty päťročný plán. Premiér vyslovil prísľub vytvoriť tento rok deväť miliónov nových pracovných miest a udržať infláciu na troch percentách. Očakáva sa osempercentný ekonomický rast. Parlament dal definitívnu odpoveď aj na požiadavku USA, aby Čína prehodnotila kurz svojej meny voči doláru, čo by mohlo uľahčiť americký dovoz. Ako vyhlásil premiér, čínsky jüan nie je podhodnotený a potvrdil to vývoj jeho kurzu v najhorších mesiacoch svetovej krízy medzi júlom 2008 a februárom 2009. V tomto období čínsky vývoz poklesol o 16 percent, ale dovoz sa znížil len o 11 percent, čo viedlo k celkovému poklesu aktívneho salda na 102 miliárd dolárov. Wen Ťia-pao konštatoval, že udržiavanie stabilného kurzu čínskej meny zohralo významnú úlohu pri oživení globálnej ekonomiky v čase finančnej krízy. „Rozumiem túžbe niektorých krajín zvýšiť svoj export, ale čomu nerozumiem, je znehodnocovanie vlastnej meny a snaha tlačiť na ostatných, aby pre to posilnili kurz svojej meny. Tomu sa hovorí protekcionizmus,“ konštatoval. Zhoršenie vzťahov s Washingtonom Vyhlásenia čínskeho premiéra na záverečnej tlačovej konferencii je tiež jedným z výsledkov zhoršovania vzťahov medzi Čínou a USA. Na zasadaní parlamentu odznelo aj to, že hlavnou príčinou narušenia týchto vzťahov v posledných mesiacoch je konkrétna politika Washingtonu, predovšetkým také kroky, ako najnovší predaj zbraní Taiwanu v hodnote takmer šesť a pol miliardy dolárov a stretnutie prezidenta Baracka Obamu s tibetským exilovým duchovným vodcom dalajlámom. „Zodpovednosť za vážne narušenie americko-čínskych vzťahov neleží na Číne, ale na USA,“ vyhlásil Wen Ťia-pao. Dodal, že keby existovala vzájomná dôvera, spolupráca môže postupovať vpred, ale v prípade obojstrannej nedôvery budú vzťahy zaostávať. Z tónu jeho prejavu sa dá usúdiť, že možno očakávať ďalšie ochladenie, a tým aj menej spolupráce v oblastiach, kde sa vyžaduje koordinovaný svetový postup.
