Slovensko má na čo nadviazať

Prvá návšteva prezidenta Ruskej federácie Dmitrija Medvedeva na Slovensku začiatkom aprílabude mať predovšetkým symbolický význam pri príležitosti 65. výročia skončenia 2. svetovej vojnya oslobodenia Bratislavy. Očakávajú sa však, ako povedal premiér Robert Fico, aj rozhovory na,,prekvapujúco veľa tém“. Medzi ne patrí cyklotrónové centrum v Bratislave, budovanie širokorozchodnej železnice naprieč Slovenskom či spolupráca pri opravách vojenskej techniky. Dvojstranné rokovania majú prispieť k rozvoju hospodárskej spolupráce medzi Slovenskom a Ruskom, ktoré disponuje obrovským ekonomickým potenciálom. Tradície ekonomických vzťahov Týždenník Slovo (7/2010) priniesol zaujímavý rozhovor s veľvyslancom Ruskej federácie na Slovensku Alexandrom I. Udaľcovom, ktorý na margo histórie vzťahov medzi našimi štátmi zdôraznil: „Som presvedčený, že mnohé pozitívne výsledky medzi ZSSR a ČSSR by sa nemali zahadzovať, ale mali by sa využiť v dnešnej praxi. Zdá sa, že vcelku sa nám to darí. Inými slovami, v danom prípade by sa mala zabezpečiť kontinuita.“ Ekonomická a obchodná spolupráca medzi bývalým Sovietskym zväzom a Československom, nech sa v súčasnosti akokoľvek spochybňuje, mala nezastupiteľný význam pre hospodársky život Slovenska počas celých desaťročí. Rozvoj vzťahov s Ruskom v tejto oblasti má svoje dôležité miesto i dnes, najmä v dovoze energií a surovín. V roku 1986 sme zaznamenali dovoz stej milióntej tony železnej rudy, z ktorej podstatnú časť odobrali VSŽ Košice. V 70. rokoch minulého storočia ČSSR ročne dovážala stotisíc ton hliníka. Na porovnanie, Závod SNP v Žiari nad Hronom vtedy vyrábal necelých sedemdesiattisíc ton hliníka z dovezeného bauxitu. Považské strojárne v Považskej Bystrici ročne spracovávali štyridsaťtisíc ton medi v ingotoch, ktoré tiež pochádzali zo Sovietskeho zväzu. Dovoz bez cenových výkyvov Ročný dovoz ropy na úrovni 10 miliónov ton a krytie celej spotreby ČSSR zemným plynom (až na malé množstvá z domácej ťažby) zabezpečoval dovoz zo ZSSR. Približne šesťdesiattisíc ton sovietskej bavlny a rovnaké množstvo celulózy plne kryli potreby nášho priemyslu. Tieto komodity tvorili len časť pestrého importu od našich východných susedov. Riadili sa potrebami našej ekonomiky a stanovovali sa na päťročné obdobie s tým, že boli zbavené konjunkturálnych cenových výkyvov na svetových trhoch. Dovoz v celej skladbe, vrátane položiek, za ktoré sa platilo vo svete ,,tvrdou menou“, sa plne vyrovnával čs. vývozným sortimentom najmä výrobkami ľahkého, obuvníckeho a textilného priemyslu, ako aj výrobného a spotrebného družstevníctva. Významnú úlohu v exporte ČSSR hral strojársky priemysel. Okrem výroby obrábacích strojov sa podieľal na komplexných dodávkach investičných celkov pre chemickú výrobu. Ďalej išlo o valcovacie stolice tenkých plechov za studena zo ZŤS Dubnica nad Váhom, či o dodávky riečnych i námorných lodí z komárňanských lodeníc. Na vývozoch tohto odvetvia sa nezhmotňovala iba práca kolektívov výrobných závodov, ale aj um slovenských výskumných pracovníkov a konštrukčných kancelárií. Aktívna platobná bilancia Po novembri 1989 sa často platobná bilancia medzi ČSSR a ZSSR interpretovala ako finančná ujma vo vzájomných vzťahoch. Aktívum čs. platobnej bilancie spôsobovala nielen ekonomická cenová politika, ale aj ústretovosť sovietskej strany.Na Obchodnom zastupiteľstve v Kyjeve som sa podieľal najmä na aktivitách podnikov spotrebného priemyslu a strojárstva, ktoré sa usilovali zabezpečiť odbyt na rozsiahlom trhu. Moskva dlho dbala na vyrovnanú platobnú bilanciu. Nejeden riaditeľ čs. výrobného závodu spolu so zástupcom podniku zahraničného obchodu hľadali spôsob, ako umiestniť svoje výrobky v ZSSR. Išlo zvyčajne o produkciu, pre ktorú nenašli inde odbyt. Spolupráca vo vede a výskume bola neoddeliteľne spätá s výstavbou atómovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach. Naši vedeckí pracovníci a technici mali prístup k nevyhnutným informáciám vo výrobných i výskumných strediskách v Dubne a inde. Všetky pozitívne výsledky vzťahov medzi ZSSR a ČSSR sa dajú v takej krátkej úvahe iba načrtnúť. Netýkali sa len oblasti ekonomiky, vedy, výskumu a obchodu. Dobré vzťahy medzi ľuďmi našich národov z dávnejšej minulosti sa prehĺbili najmä počas 2. svetovej vojny a po oslobodení Československa Červenou armádou. Hoci v nich nebolo vždy všetko bezproblémové, viac by sme našli toho, na čom možno stavať a o čo sa dá oprieť i v budúcnosti. Mali by sme si vážiť tie hodnoty, ktoré preverili ľudia v čase, keď svetu bolo ťažko. Autor pracoval na Čs. obchodnom zastupiteľstve v Moskve a Kyjeve