Slovo čitateľov
Lacná pracovná sila brzdí inovácie
Ad: Sociálny zmier je aj v prospech podnikateľov (Michal Feik, Monika Martišková) Slovo 37/09
Lacná pracovná sila nielen odcudzuje zamestnancovi prácu, ale aj zamestnávateľa a zamestnanca navzájom. Polarizuje triedne uvedomenie a smeruje k triednemu boju a nestimuluje zavádzanie novej techniky. O nutnosti znižovať výrobné náklady netreba diskutovať. Lenže niektorí naši podnikatelia sa pri úvahe o znižovaní nákladov riadia sloganom I. Mikloša, že „prednosťou Slovenska je lacná pracovná s ila“. Nie je to pravda. Pri znižovaní nákladov sa ponúka viac alternatív. Veď k nákladovým položkám nepatrí iba úroveň miezd. Pozornosť ba sa mala sústrediť na tie nemzdové. Stimulujúcim činiteľom, ktorý môže podporiť technický rozvoj, je slušná, a navyše aj dobre fixovaná úroveň miezd . V podnikových nákladoch totiž medzi jednotlivými položkami vzniká substitučný efekt. Ide len o to, čo sa nahrádza a čím. Ak je cena práce nízka, nepôsobí stimul nahradiť ju novou technikou, skôr obrátene. Dnes je to možno pre firmu výhodné, no o niekoľko rokov na to doplatí celá spoločnosť, vrátane podnikateľa samotného. Môže totiž spôsobiť osudové zaostávanie technického a technologického rozvoja Slovenska. Aj keď za určitých okolností môže lacná pracovná sila dočasne pomôcť prilákať cudzí kapitál, je to cesta do pekla a ako filozofická a programová koncepcia je neprijateľná. Stačí, že jej praktické uplatňovanie škodilo Slovensku posledných 19 rokov. Ročná intenzita tvorby vynálezov z pôvodných 1 200 –1 600 pred revolúciou totiž klesla na 200 – 250 za posledné roky.
Tibor
DSS si vymýšľajú
Ad: Penzie v zajatí nových lží (Braňo Ondruš) Slovo 37/09
Podľa niekoho sú akciové trhy zvláštny fenomén, lebo vraj všetci vedia, že o 15 rokov budú vyššie ako dnes. Nad touto múdrosťou sa musia slovenskí akcionári iba pousmiať. Najmä, ktorí vlastnia akcie z kupónovej privatizácie už dlhšie ako 15 rokov, lebo uverili podobným expertom, ktorí o takejto pravde presviedčali po rozdaní akcií aj po tom, čo si v dobrej viere nakúpili akcie vtedy dobre fungujúcich spoločností na kapitálovom trhu. Veď sa dá nájsť v archívoch, kto nás presviedčal, že je to majetok pre vnukov a nemáme sa ho zbavovať. Kde sú dnes ich zisky? V tom, že sa štát napokon uvolil vziať si ich akcie zadarmo a zaplatiť aj poplatky za ne? Koľko akcií, ktoré majú vyššiu hodnotu, ako mali pred 15 rokmi, nájdete na slovenskom trhu? Druhý nezmysel je počúvať krik DSS, že do akcií prestali investovať pod vplyvom legislatívy upravenej na návrh poslanca Madeja. V opozičnom denníku sa totiž nedávno preriekli, že aj predtým tvorili investície DSS do akcií menej ako 6 percent. Predvídali krízu na akciových trhoch lepšie ako všetci burzoví makléri sveta? Tretím nezmyslom je krik proti Ficovmu nápadu, že DSS by mali zaručovať aspoň také zhodnotenie dôchodkov, ako zaručuje štát. Vraj sa to nedá. Prečo potom lákali ľudí s tým, že im zabezpečia švajčiarske dôchodky vyššie ako z prvého piliera, keď nedokážu sľúbiť ani rovnaké zvyšovanie ich hodnoty? Bojme sa, čo nastane po tom, keď budú musieť dôchodky skutočne vyplácať.
x.y.z.
Myslime na budúce generácie
Ad: Autá zabíjajú (M. Grančay, M. Feik, B. Ondruš) Slovo 36/09
Najväčší podiel na plytvaní energiou a na škodlivých emisiách má súčasný nehospodárny, egoistický a zastaraný model dopravy. Snahy o preferovanie hromadnej dopravy tu boli aj v minulosti. (Kombinovaná kontajnerová doprava s terminálmi, záchytné parkoviská nadväzujúce na spoľahlivú hromadnú dopravu.) Vždy však narážali na prekážky ekonomického či populisticko-politického charakteru. Dopravný problém je celosvetový a týka sa prežitia ľudskej spoločnosti. Z tohto pohľadu je kritérium počtu obyvateľov na jeden automobil na posudzovanie jej vyspelosti veľmi iluzórne a akcie ako Deň bez áut sú len populistický výkrik do prázdna. A opatrenia ako šrotovné len problém len odďaľujú. Jeho riešenie by malo byť prioritou pre každú ľavicovo orientovanú stranu a hnutie a pre každého rozumne uvažujúceho človeka. Aj s ohľadom na generácie, ktoré prídu po nás.
Viktor Petrakovič
SPD by mala zmeniť značku
Ad: SPD deň po (Robert Žanony) Slovo 37/09
SPD voľakedy bola naozaj ľavicovou stranou. Odkedy v nej však začal vládnuť Schröder, premenila sa na stredovú. Úspechy stále ľavicovej strany Ľavica u tradičných voličov SPD ukazujú, že SPD ako sociálna demokracia skončila. Prečo sa teda stále drží svojej značky? Nech sa premení na Stranu stredu alebo Modernú stranu reforiem. Je pre ňu však zbytočné hovoriť si Sociálno-demokratická strana.
danton
