Slovo čitateľov

Populizmus je dnes správny prístup
Ad: Nové dimenzie populizmu (Jaroslav Hrenák) Slovo 30/2009
„Starý dobrý“ svet slušných konzervatívnych politikov na Slovensku nikdy nebol. Slováci netiahnu ani do ľava, ani doprava. Začínajú sa ešte len hľadať a vykročili zo stredu. Politici to pochopili inak. „Obsadili“ voľný ľavý a pravý priestor, priestor liberálov, kresťanov, národniarov a pod. Mentálne sú však stále v strede, a tak sprava neraz prichádzajú typicky ľavicové námety a pod. Problém je, že starý svet, ktorý u nás prakticky nebol, nikdy ani nebude. Globalizácia ho spláchla, nový sa ešte len rodí. Sme v „bifurkačnom bode“, ktorým sa konči kontinuita. Preto ísť dnes do parlamentu akoukoľvek, aj populistickou cestou, je správny prístup. Morálka pokrízového sveta sa od tej dnešnej určite bude významne líšiť.
Slováčisko V

olanie po radikalizme je nebezpečné
Ad: Fatálna kríza západnej sociálnej demokracie? (Ľuboš Blaha) Slovo 36/2009
Volanie autora po návrate k radikalizmu sociálnej demokracie je spoločensky nebezpečné. Aj komunizmus aj fašizmus majú svoje korene v sociálnej demokracii. V Taliansku bol Mussolini vysokým funkcionárom socialistickej federácie Froli. Neskôr zjednotením fašistických spolkov vytvoril organizáciu Fascio di commbattimento so socialistickým volebným programom. Aj v ostatných krajinách mali fašisti ľavicový pôvod. Napríklad francúzski fašistickí vodcovia J. Doriot a M. Déate mali komunistickú a socialistickú minulosť. V Belgicku bol vodcom fašistov H. De Man, ktorý bol predsedom socialistickej strany. Aj zakladateľ nemeckej NSDAP A. Drexler vyšiel zo sociálnej demokracie, ktorá bola však podľa neho málo pronárodná. Prvý volebný program, ktorý napísal spolu s Hitlerom, bol vyložene ľavicový a hlásil sa k socializmu. Pre Hitlera bol marxizmus inšpiráciou, keď vyhlasoval, že zrealizoval to, v čom sociálni demokrati zlyhali. Minulé storočie na utrpení stoviek miliónov ľudí ukázalo, kam vedie radikalizácia sociálnej demokracie opierajúca sa o nástroje demagógie a manipulácie masami jednoduchých ľudí.
jh

Sociálna demokracia zlenivela
Sociálna demokracia môže existovať iba v kapitalistickom spoločensko-ekonomickom zriadení. Zvykla si striedať sa vo vláde s pravičiarmi, sama sa vyhranila ľavicovo a stredovo a po vybití komunistov už nemá konkurenciu zľava. Žije si pohodlne, pretože vie, že nemusí chystať revolúcie, zmeny môže plánovať iba v medziach mierneho pokroku a vo vláde sa určite vystrieda, ak sa volič unaví. Faktom je, že sociálna demokracia západnej Európy sa zriekla budovania socializmu ešte niekedy v roku 1988 za éry Willyho Brandta, predsedu nemeckej sociálnej demokracie. A zvyšná ľavica? Tá revolučná? Slovo komunizmus bolo manipulačne mediálne sprofanované a ešte aj „socialista“ na voľnej nohe Zdeněk Mlynář sa ho zriekol. Ako sa hovorí, ak je vonku mínus tridsať a mokro, ťažko sa z iskry oheň vykreše...
Kanto

Sociálni demokrati nájdu uplatnenie v postkapitalizme
Zahraniční sociálni demokrati zmeškali možnosť vrátiť sa počas krízy k myšlienkam na smerovanie k lepšej spoločnosti. Prepásli jednu šancu, no možno ešte chvíľu budú mať možnosť orientovať sa do budúcnosti a prispieť k dovŕšeniu prechodu sveta na postkapitalistickú spoločnosť globálneho charakteru, ako ju charakterizoval zosnulý americký mysliteľ v manažmente Peter F. Drucker. Spoločnosť sa dnes mení. Vznikajú nové spoločenské „triedy“ (znova podľa ekonomického prístupu k vlastníctvu), najdôležitejším ekonomickým zdrojom v informačnej spoločnosti sú vedomosti, a tak ide o triedu majiteľov vedomostí, teda tých, čo sú ich nositeľmi a tvorcami, a triedu pracovníkov obslužných, ktorí budú vedieť na základe týchto vedomostí pracovať. Tu bola a je šanca sociálnej demokracie. V postkapitalistickej spoločnosti môže presadzovať princípy sociálnej spravodlivosti a redistribúcie vyplývajúcej z inej produktivity ako z produktivity kapitálu. Bude treba tiež zaručiť dôstojnosť triede obslužných pracovníkov a garantovať nezotročovanie triedy majiteľov vedomostí globálnymi korporáciami. Bez humanistického prístupu, ktorý je opakom technokratického a fiškálneho, nebude možné rozvíjať a šíriť vedomosti a ich procesy – vzdelávanie.
Peter Zajac-Vanka

Chodím pešo a je mi dobre
Ad: Verejná doprava ako Popoluška (Braňo Ondruš) Slovo 36/2009 Pred rokmi som prestala používať auto, využívam len hromadnú dopravu a vlastné nohy. Odkedy som sa „oslobodila“ od auta, mám menej starostí, pocit väčšej voľnosti a menej obmedzení v pohybe po meste. A má to dokonca aj výhodu v tom, že cestou postretávam svojich priateľov a známych. Myslím si, že budúcnosť patrí kvalitnej hromadnej doprave, akurát to našincom stále nedochádza.
Elena