Dmitrij Medvedev: Verím v Rusko - Barack Obama: Verím vo voľný trh

Dmitrij Medvedev:
Veľa sme toho spravili, takže z najhoršieho sme vonku. V každom prípade ešte stále zápasíme s problémami, ktoré môžu Rusko položiť na kolená. Okrem problémov však máme aj bohatý potenciál a impozantnú históriu. V tejto chvíli je dôležité, aby sme sa zhodli, akým smerom budeme postupovať. Približne takto by sa dalo zhrnúť posolstvo prejavu ruského prezidenta Dmitrija Medvedeva uverejneného v ruských novinách Nezavisimaja gazeta.

Rozpad Ruska počas Jeľcinovej éry neznamenal len zmenšovanie ruského územia, ale aj vnútorný kolaps štátu, ktorý prestal poskytovať základné služby. Tak rozvrat prešiel každou vrstvou spoločnosti. Počas Putinovej prezidentskej éry sa tento rozvrat podarilo zastaviť, ale aj naštartovať obrat – opätovne sa začala zvyšovať životná úroveň a fungovať štátne služby. Napriek tomu zostávajú tri vážne problémy, ktoré Medvedev identifikuje ako závislosť ekonomiky od zahraničia, všadeprítomnú korupciu a spoliehanie sa občanov na štát, teda paternalizmus. Čím by sa mala vyznačovať Medvedevova éra?

Ruský prezident navrhuje päť základných krokov k modernizácii Ruska. Prvým je zvyšovanie efektivity výroby a využívania energií s ambíciou kreovať nové druhy energetických zdrojov. Spomedzi nich vyzdvihuje najmä jadrovú energiu, ktorej technologické skvalitnenie predstavuje druhý krok. Tretí sa týka informačných technológií, v ktorých by sa ruskí odborníci mali stať súčasťou svetovej špičky. S touto oblasťou súvisí aj štvrtý cieľ – dobudovanie pozemnej a kozmickej informačnej infraštruktúry. Medvedev priamo hovorí: „naše družice budú ,vidieť´ celý svet, budú pomáhať našim občanom a ľuďom všetkých krajín dorozumievať sa, cestovať, zaoberať sa vedeckými výskumami, poľnohospodárskou a priemyselnou výrobou“. A piaty krok smeruje k modernizácii zdravotníctva – produkcii vlastných lekárskych a diagnostických zariadení a liekov.

***
Vari musíme do našej budúcnosti aj ďalej ťahať primitívnu surovinovú ekonomiku, chronickú korupciu, prežitý zvyk spoliehať sa v riešení problémov na štát, na zahraničie, na akési „všemocné učenie“, na čokoľvek, na kohokoľvek, len nie na seba? A má vari Rusko, zavalené takýmito bremenami, vlastnú budúcnosť?

***
Pôsobivé ukazovatele dvoch modernizácií, najväčších v dejinách krajiny – petrovskej (imperiálnej) a sovietskej – boli zaplatené zbedačením, ponížením a zničením miliónov našich občanov. Neprináleží nám súdiť našich predkov. Nemožno však nepriznať, že zachovanie ľudského života nebolo v tých rokoch pre štát , jemne povedané, prioritou. Žiaľ, je to skutočnosť. Dnes máme prvýkrát v našej histórii šancu dokázať samým sebe a celému svetu, že Rusko sa môže vyvíjať demokratickou cestou.

***
Ruská demokracia nebude mechanicky kopírovať zahraničné vzory. Občiansku spoločnosť nekúpiš za zahraničné granty. Politickú kultúru nemožno prerobiť jednoduchým napodobňovaním politických zvykov popredných spoločností. Slobodu nemožno vypísať z knihy, aj keď je to veľmi múdra kniha. My sa, bezpochyby, budeme učiť od iných národov. Budeme preberať ich skúsenosti, mať na pamäti ich úspechy a omyly vo vývine demokratických inštitúcií. Náš život však za nás neprežije nikto.

***
Našej práci sa budú pokúšať prekážať. Vplyvné skupiny predajných úradníkov a „podnikateľov“ nepodnikajúcich nič. Oni sa dobre usadili. „Majú všetko“. Všetko im vyhovuje. Hodlajú do súdneho dňa ťahať príjmy zo zvyškov sovietskeho priemyslu a plytvať prírodnými bohatstvami, ktoré patria nám všetkým. Nevytvoria nič nové, nechcú rozvoj a boja sa ho. Budúcnosť však nepatrí im. Patrí nám. A takých, ako sme my, je absolútna väčšina.

_______________________

Barack Obama:
Rok po katastrofe môžeme bilancovať so zmiešanými pocitmi. Zdá sa, že kolaps finančného systému sme odvrátili a kroky, ktoré podnikla vláda, sa napriek kritike ukázali ako dobré. S dosiahnutým sa však nemôžeme uspokojiť, a preto je nutné pokračovať v reformách. Asi takto by sa zase dal zhrnúť odkaz prejavu amerického prezidenta na Wall Street.

Obama okrem iného povedal, že napriek úspechu sa ešte vždy podmienky vo finančnom svete nezmenili natoľko, aby sa katastrofa nemohla zopakovať. Preto podľa vlastných slov predkladá najambicióznejšiu revíziu finančného systému od čias veľkej depresie v tridsiatych rokoch. Táto reorganizácia však má stáť na veľmi jednoduchom princípe – na stanovení jasných pravidiel, ktoré budú viesť k zodpovednosti a transparentnosti. K tomuto cieľu majú viesť tri kroky v rôznych oblastiach finančného sektora.

Krok číslo jeden: nové pravidlá na ochranu konzumentov a vytvorenie úradu na finančnú ochranu konzumentov, ktorá bude tieto pravidlá vymáhať a uplatňovať. Úrad má zabezpečiť jasné informovanie konzumentov a zabrániť najhorším spôsobom zneužívania pri pôžičkách, aby sa nestalo, že niekto podpíše zmluvu, ktorej celkom nerozumie. Zároveň sa na finančnom trhu má zabezpečiť, aby sa zodpovední poskytovatelia pôžičiek nemuseli obávať ruinujúcej súťaže s neregulovanými účastníkmi trhu.

Krok číslo dva: posilnenie dohľadu nad finančnými trhmi. Vytvorenie úradu pre dohľad má zabezpečiť združovanie rôznych regulátorov na trhu s cieľom výmeny informácií, identifikovania dier v regulácii a riešenia problémov týkajúcich sa celého trhu. Krok číslo tri: aplikovanie jednotných pravidiel pre celosvetový trh. Tu je nutná spolupráca s najväčšími štátmi združenými v G 20. Podľa Obamu majú byť Spojené štáty americké v tomto smere pre ostatné štáty príkladom. Samozrejme za predpokladu, že sa pridajú. V opačnom prípade by totiž boli USA znevýhodnené.

***
Je to privilégium stáť v historickej Federal Hall, kde sa pred viac než dvesto rokmi schádzal náš prvý kongres a kde bol inaugurovaný náš prvý prezident. Práve tam Hamilton a Jefferson diskutovali, ako najlepšie viesť mladú ekonomiku a zabezpečiť, že náš národ bude odmeňovať talent. Dvesto rokov neskôr ešte vždy zápasíme s tými istými otázkami – otázkami, ktoré sa v čase krízy stávajú ešte akútnejšími.

***
To, čo sa stalo pred rokom, nebolo len zlyhanie regulácie a legislatívy; nebolo to len zlyhanie dohľadu a predvídania. Bolo to zlyhanie zodpovednosti, ktoré umožnilo, že Washington sa stal miestom, kde sa problémy – vrátane štrukturálnych problémov nášho finančného systému, radšej ignorovali, než riešili. Bolo to kolektívne zlyhanie zodpovednosti vo Washingtone, na Wall Street a naprieč celou Amerikou, ktoré takmer priviedlo náš finančný systém ku kolapsu.

***
Žiaľ, vo finančnom priemysle sú aj takí, ktorí tento moment nepochopili. Namiesto toho, aby sa poučili z lekcie Lehman a z krízy, z ktorej sme sa ešte stále celkom nezotavili, rozhodli sa pre ignoranciu. Nerobia to na vlastné riziko, ale na úkor nášho národa. Chcem, aby práve oni počuli moje slová: nevrátime sa do čias ľahkomyseľného správania a nekontrolovaných excesov. Títo ľudia z Wall Street nemôžu pokračovať v riskovaní bez ohľadu na dôsledky a opäť očakávať, že americkí daňoví poplatníci budú zachraňovať ich pád.

***
Vždy som hlboko veril v silu voľného trhu. Som presvedčený, že pracovné miesta nevytvára najlepšie vláda, ale obchodníci a podnikatelia ochotní riskovať pre dobrú myšlienku.

_____________________

O korupcii

Uvedené prejavy oboch prezidentov svetových veľmocí sa považujú za prelomové – z rôznych ale aj podobných dôvodov. Obaja svoj prejav začínajú rovnako. Spojené štáty americké aj Rusko prekonali katastrofu, z ktorej sa podľa všetkého dostali. S ťažkými následkami, ale predsa. Kým v prípade Ruska možno súhlasiť, Obamovo tvrdenie je ešte vždy viac želaním než konštatovaním.

Obaja vo svojich prejavoch navrhujú radikálne zmeny a identifikujú „úhlavného nepriateľa“. Je ním korupcia, ktorá však má v oboch krajinách inú podobu. Nechýbajú ani návody, ako sa jej zbaviť.

Medvedev hovorí o klasickej korupcii, ktorú veľmi dobre poznáme, pretože sme sami jej pravidelnými účastníkmi – či už ako uplácajúci alebo v prípade, že zastávame štátnu či verejnú funkciu, ako uplácaní. Podľa neho vyplýva korupcia z toho, že štát v Rusku zastáva „všemocnú“ funkciu a zasahuje do každej oblasti života. Je to nepríjemné dedičstvo cárskeho Ruska a boľševického Sovietskeho zväzu. Ako každá minca, aj táto má nielen rub ale aj líce. V tomto prípade je to paternalizmus ako životný postoj obyčajného Rusa – štát sa postará. Medvedev vidí riešenie v podpore kreativity, inovácií, stimulácie nezávislého tretieho sektora a vo výrobnej sfére najmä v podpore výskumu. Jednoducho povedané, menej štátu, menej regulácie a viac individuálnej a skupinovej aktivity.

Obama hovorí o korupcii, ktorú, žiaľ, už tiež dobre poznáme. Ide o využívanie výhod prameniacich z mocenskej pozície. Či už má formu aktivít manažérov a maklérov narábajúcich s cudzími financiami vo svoj prospech a na úkor ich majiteľov, alebo podobu zneužívania neznalosti druhej strany, napríklad pri podpisovaní zmlúv. V oboch prípadoch ide o podvody, ktoré podľa Obamu vyplývajú zo zlej, či presnejšie, nedostatočnej štrukturácie finančného systému – o nemorálne obohacovanie. To, čo Spojené štáty americké potrebujú, je teda viac štátu a viac regulácie.

Dva protipóly, ktoré sa stretnú na polceste a všetko bude vyriešené? Asi ťažko. Ani jeden totiž „nepostrehol“ jeden dôležitý moment, ktorý tvorí základ pre oba uvedené nešváry. Je ňou politická korupcia, ktorá sa začína už pri volebnej selekcii. Dostať možnosť uchádzať sa o hlasy voličov znamená nechať sa korumpovať – v oboch krajinách. Ak chcete kandidovať vo voľbách v Rusku, musíte byť zadobre so štátnymi orgánmi a politickou reprezentáciou. Nech si o Garrym Kasparovovi myslíme čokoľvek, o tejto slabine ruskej demokracie by vedel rozprávať veľmi dlho a šťavnato – a v mnohých veciach by nemusel ani klamať, ani zveličovať. V Spojených štátoch amerických musíte byť zase zadobre so sponzormi. Barack Obama je rekordérom v počte zozbieraných príspevkov, a najmä v celkovej sume, ktorú na svoju predvolebnú kampaň získal. Myslieť si, že to nie je zaväzujúce, by jednoducho bolo hlúpe. Prelomové a svojím spôsobom radikálne návrhy oboch prezidentov možno nezostanú len na papieri, ale iba ťažko dosiahnu stanovený cieľ – korupcia bude bujnieť aj naďalej. Vraví sa, že keď dvaja robia to isté, nikdy to nie je to isté. Zdá sa, že sme svedkami zaujímavej výnimky.

Dvojstranu pripravil Peter Nedoroščík