Svetom moje, svetom

Týmto zvolaním – Svetom moje, svetom – vyprevádzali drotárske matere z Veľkého Rovného svoje nemluvniatka, keď ich na lopári symbolicky vystrčili z otvoreného okna. A bolo jedno, či to bolo v lete alebo v zime, za svitu slnka, za dažďa či v snehovej metelici. Lebo veď tak museli chodiť za obživou sotva dospeli na džarkov, malých drotárskych pomocníkov, so svojimi otcami. Mnohí z nich však svoju tŕňmi ťažkostí a nesmiernou chudobou drôtovanú cestu neskôr korunovali aj veľkým bohatstvom, prosperitou a medzinárodným uznaním.

Boli mimoriadni
Drotárstvo kedysi patrilo medzi najtypickejšie doplnkové zamestnania na žilinskom Považí a na Kysuciach. Jeho počiatky siahajú už do 18. storočia. Hlavným dôvodom vzniku tohto remesla boli problémy s málo úrodnou pôdou v horských oblastiach, ktoré zabezpečovali obživu pre celé rodiny. Muži sa preto začali venovať tejto vandrovnej, podomovej živnosti. Základným materiálom na výrobu pascí na myši, misiek, vešiakov, košíkov, naberačiek, vidličiek, stojanov na žehličky, ale aj samovarov a mnohých ďalších užitočných vecí sa stal drôt a neskôr plech. A výrobcovia predmetov z týchto materiálov sa stali mimoriadnymi remeselníkmi a umelcami.

V čase najväčšieho rozšírenia, na prelome 19. a 20. storočia, pracovalo s drôtom takmer desaťtisíc mužov z vyše 150 obcí z Kysúc a Trenčianskej stolice. Majstri drotári sa za svojou prácou vyberali nielen do Európy, ale aj do Ruska, Ázie, Afriky i Ameriky, kde si zakladali malé drotárske dielne, ktoré neskôr prerástli do veľkých priemyselných firiem. Po 1. svetovej vojne zmenou politických a hospodárskych pomerov drotárstvo postupne začalo upadať a po 2. svetovej vojne vo svojej klasickej podobe prakticky zaniklo.

Zostali zbierky
Drotárstvo sa väčšinou zachováva len formou zbierkových predmetov v múzeách či obdobných zariadeniach. Kysucké múzeum v Čadci, ktorého zriaďovateľom je Žilinský samosprávny kraj, sa rozhodlo vo svojej expozícií Kaštieľa v Radoli predstaviť návštevníkom výrobky drotárov zo zbierok Slovenského národného múzea v Martine a v Bratislave. Návštevníci tak budú mať možnosť vidieť 80 odrôtovaných či drôtených predmetov, výrobkov a náradia. Oku obdivovateľa určite neuniknú skvosty vyrobené drotárom Róbertom Hozákom z Čadce, Ladislavom Jurovatým z Bratislavy, Ladislavom Fapšom zo Žiliny, Ladislavom Mihalom zo Senice i šperkom Marty Filovej zo Žiliny. Výstava Svetom, moje, svetom... je v radoľskom kaštieli sprístupnená až do 20. septembra 2009.

Vidieť a ochutnať A kto príde 19. júla 2009 o 12.30 hod. do radoľského kaštieľa na vernisáž, neoľutuje, pretože uvidí nielen drôtenú drotársku krásu, ale aj bohatý kultúrny program. A nielen drotársky. Členovia klubu historického lukostreleckého klubu z Komárna Čierny sokol priučia záujemcov lukostrelectvu, gurmáni si budú môcť pochutnať na jedlách uvarených podľa stredovekých receptúr, milovníci extravagancie si môžu dať pomaľovať tvár či nakresliť portrét, vyložiť čosi zaujímavé z tarotových kariet, deti môžu jazdiť na koníkoch. A všetci sa kochať umením paličkovania, vyšívania, zdobenia perníkov, pečenia oblátok či žasnúť nad šikovnosťou pri opletaní pomocou drôtu, pletení košíkov.

Na kultúrne podujatia na nádvorí kaštieľa je vstup voľný, na expozície a výstavy v kaštieli je vstupné pre deti a dôchodcov 0,33 €, pre dospelých 0,66 €.

Fotografie: Zdroj: www.velkerovne.sk