Che Guevara
V dňoch, v ktorých sa v súvislosti s novou Obamovou americkou zahraničnou politikou voči hispánskej Amerike opäť viacej hovorí v médiách o Kube, prišla do kín prvá časť filmu amerického režiséra Sodenbergha o argentínskom revolucionárovi Ernestovi Che Guevarovi. Prevažná časť filmu zobrazuje partizánsku vojnu proti kubánskemu diktátorovi Batistovi v horách Sierry Maestry v rokoch 1956 – 1958. Hrané farebné bojové pasáže filmu sú kombinované s čiernobielymi (sčasti autentickými) zábermi vystúpenia Guevaru na Valnom zhromaždení OSN v roku 1964. Zvukovo ich sprevádza text interview (bohužiaľ so zle čitateľnými titulkami), ktoré poskytol americkej novinárke. Výsledný obraz osobnosti Guevaru si potom divák musí poskladať z čriepkov jeho myšlienok, názorov, a aj postojov v rôznych situáciách partizánskeho boja roztrúsených vo filme.
Bojovým scénam sa vo filme venuje pomerne veľký priestor, čo môže časť divákov viesť k väčšiemu sústredeniu na priebeh bojovej akcie než na portrét hlavného protagonistu. Che Guevara je v scénach partizánskeho života zobrazený v rôznych situáciách (v boji, pri dezerciách partizánov, vo vzťahoch s roľníkmi i občianskou opozíciou či pri rokovaniach s nepriateľskými dôstojníkmi, ale aj s Fidelom Castrom), keď sa prezentuje jeho charakter, povahové vlastnosti, myšlienkový obzor a morálny profil. Che v tomto zobrazení vychádza nie ako papierom šuštiaca kladná postava, ale ako človek tvrdý i chápavý, silný i trpiaci, rozhodný i pochybujúci, no názorovo silne vyhranený, vidiaci v revolučnom ozbrojenom boji jedinú schodnú cestu k spravodlivému svetu. Pre diváka, ktorý históriu kubánskej revolúcie podrobnejšie nepozná, môže záplava mien revolucionárov ale aj strih filmu (striedajúci viaceré časové roviny) pôsobiť trocha zmätočne.
Guevara v našich médiách
Obraz, aký získa divák o revolucionárovi po zhliadnutí filmu, zrejme nevyhovoval našim pravicovým médiám. V istom denníku vypichol recenzent z množstva sekvencií dokumentujúcich vystúpenia Guevaru v OSN výjav, v ktorom Che najprv pred svojím verejným vystúpením odmietne vizážistku, no potom zmení názor. Popis tohto nepodstatného detailu nemôže mať iný zámer, ako poukázať na hrdinovi nezásadovosť. Ešte väčšou manipuláciou v článku je vybranie citátu z Guevarovej knihy,v ktorom hovorí o túžbe po pachu krvi, pričom recenzent povýšil tento citátu na nadpis celej recenzie. Tým sa Che (opäť nebadane) posúva na úroveň sadistického masového vraha alebo po krvi bažiaceho žoldniera bez toho, že by sa analyzovali ciele, ktoré ho k jeho presvedčeniu o nevyhnutnosti revolučného boja viedli. Podobnou manipuláciou, akou je zmienený článok, je aj propagačný leták k filmu, v ktorom sa pod jeho názvom bez akejkoľvek logiky uvádza Hrdina, alebo vrah. Tým druhým pojmom častujú Che v jedinom zábere filmu pred budovou OSN kubánski emigranti. Aj pri minuloročnom 80. výročí Guevarovho narodenia sa v našej tlači spomenul jeho podiel na popravách po revolúcii. Náš divák a čitateľ by však mal vedieť, že išlo o policajných a vojenských predstaviteľov, ktorí predtým masakrovali nielen politických odporcov ale aj civilné obyvateľstvo. Podobným štýlom (a väčšinou odôvodnene) napokon popravovali víťazi porazených aj po druhej svetovej vojne (vrátane Slovenska).
Guevara a naša mládež
Keď som v októbri 1968 začal svoj študijný pobyt na Kube, tamojší mladí ľudia ma zahŕňali otázkami, ako reagovala československá mládež na smrť Guevaru. Bolo to nejaké tri týždne po jeho zavraždení v Bolívii a na Kube tento fakt prežívali veľmi bolestne. U nás doma (napríklad aj na rozdiel od Francúzska či Nemecka) jeho smrť nijako zvlášť nezarezonovala. Robotníci nešťastnou politikou pofebruárových vlád stratili záujem o politiku, intelektuáli a študenti vtedy bytostne prežívali ohlasy na búrlivý Zjazd československých spisovateľov, na ktorom mnohé vystúpenia (Novomeský, Vaculík) volali po demokratizácii režimu. Na Strahovskom vysokoškolskom internáte v Prahe boli práve v tých dňoch nepokoje, ktoré nereagovali na Guevaru, ale na domáce politické pomery. Dnešná mládež sa až na pár výnimiek o politiku už vôbec nezaujíma. Tretí deň po bratislavskej premiére som na premietaní filmu Che Guevara v Charlie centre napočítal desať divákov. Mladých zrejme viac zaujíma, či sa ešte dá lyžovať v rakúskych Alpách než spravodlivý svetový poriadok, za ktorý položil svoj život veľký Argentínčan a ktorý by sme dnes potrebovali viac než kedykoľvek predtým.
Autor je publicista
