Rozopnutá duša

SKÚS

nie som hluchým stromom
nie som nemým stromom
ozýva sa vo mne
dvojhlavý vták

máš pochybnosti
váhaš

Andy Warhol
sa piatimi nožmi dotýkal lásky

ty to robíš
päťdňovým mlčaním


SMRŠŤ

zaliali ma farby
fialky a hnedá zem
chlorofyl s tekutinou peľových zŕn
na sinavé pery sa lepia
oranžové nechtíky

najľahšie tečie
červená z krvavých kolien
kľačím
a zdvihnutými rukami
pridržiavam zlomenú dúhu

toto miesto nie je Ararat
ale ľudia opäť vyvážajú
potopu zo zmrzačených domov

kričia
a zúfajú pod oblúkom farieb

poškodená dúha sa nevzďaľuje
z rúk ju nepúšťam
v pološere sa obe uložíme
k mokrým a živým


POVEĽKONOČNÁ

do okna nazíza
prvé ročné obdobie
i vychudnuté slnko
čo môžu vidieť
baránky sú v nás
obradne poukladané
nie s tekutou mašľou
skôr v túžbe rozložiť sa
na plávajúcu podlahu
po ktorej prešli
cez škvrny
a zakalenú tmu
priklincované nohy


POMÔŽ MI

ukáž mi miesto
s dokonalou vodou

na konci mokroty
si ju kvapnem do očí
zapletiem do vlasov
pospúšťam z pliec

stíšenou vlnou
zaplavím svoje dno
z ktorého vyčnieva
mŕtva plachtová loď


NOČNÁ TIEŇAVA

odopieram zrkadlu tvár
prezradilo by na nej uzučký tieň
a ten má vlastnú reč

dohovorí sa
s dlhými mesačnými vlasmi
i s otvorenými očami nespiacich
napokon ma osloví
v klietke za mliečnym sklom
kde držím za ruku prázdnu posteľ


VTÁK ZO SODOMY

v zrkadle
nehrám nikoho iného
len seba

napriek tomu
z pravej ruky
sa stáva ľavá

tušený anjel
s atramentovým okom
má podobu holubice
z Noemovej archy
ktorá ma vie zbaviť úzkosti


MILOVANIE V SPLNE

som polnočnou ženou
čierna sa rozpúšťa v šatách
z nahých lýtok
krvavé zádrapky
spomínavo tečú

noc – v tvojej izbe
mám najradšej
okrúhle svietidlo

v jeho mesačnom splne
sa predieram
k mužovmu zápästiu

na svitaní
keď pília tmu
jej ťažké telo
tlie a dohára


Piata je rozopnutá Konkrétne – Rozopnutá duša. Tak nazvala slovenská poetka Zlata Matláková, ktorej verše sa prekladajú aj do taliančiny, svoju piatu zbierku básní, ktorou nerozopína a neobnažuje len svoje vnútro, ale rozopína aj dušu každého, kto sa do jej veršov začíta. A kto konfrontuje. Lebo každé pohrúženie do slov a myšlienok tých druhých je aj konfrontácia, a nie iba s autorovým svetom. Je to predovšetkým konfrontácia s mierou otvorenosti, ktorú je ochotný priniesť na trh ľudských koží, ktoré zavše poeticky nazývame dušami. Konfrontácia, nazeranie a odhadovanie – čo a koľko toho odhaľuje básnické zahmlievanie? Koľko a čo odhaľuje zo seba a koľko z tých, ktorí sa odhodlajú čítať? Lebo hmla si niekedy lepšie ako ostré svetlo dokáže posvietiť aj na to, pred čím zatvárame oči. Zlata Matláková, ktorá doteraz vydala zbierky Všetky blízke bytosti (2001), V krajine chodidiel (2002), Nečakané veci (2007) a Kytica za dverami (2008) rozopína vo svojej piatej zbierke možno aj to, o čom si mnohí myslia, že by malo zostať zapäté a upäté. A aj to tak zvyčajne nechávajú. Lebo na rozopnutie a priamy pohľad treba mať silu.
(mm)