Próza ako literárna hra

Na Slovensku sa v poslednom období súťaží takmer vo všetkom. Súťaž strieda súťaž, a tak sa niet čo diviť, že si neraz zasúťažia aj tvorcovia literatúry. Literatúra však nie je objektívne hodnotiteľná, takže výsledky každej literárnej súťaže možno brať vždy s určitou rezervou. V takejto súťaži však nemusia byť najdôležitejšie.
Počet zobrazení: 1625

Na Slovensku sa v poslednom období súťaží takmer vo všetkom. Súťaž strieda súťaž, a tak sa niet čo diviť, že si neraz zasúťažia aj tvorcovia literatúry. Literatúra však nie je objektívne hodnotiteľná, takže výsledky každej literárnej súťaže možno brať vždy s určitou rezervou. V takejto súťaži však nemusia byť najdôležitejšie.

Jednou z najznámejších a najobľúbenejších literárnych súťaží je RUBATO. V tomto roku sa uskutočnil už jej štvrtý ročník. Organizátori nielen hodnotia množstvo súťažných prác, vyhlásia výsledky, ale vyberú aj texty, ktoré majú možnosť vyjsť vďaka prajným sponzorom v knižnej podobe. Výsledkom úspechu v súťaži RUBATO 2001 je aj vydanie debutu Rastislava Boroša - zbierky krátkych próz Zdedená dedina.

Súťaže sú, podľa môjho názoru, najmä na to, aby sa objavovali talenty, ktoré v budúcnosti prinesú čitateľom dobré knižky a slovenskej literatúre čoraz vyššiu a vyššiu kvalitu. Prózy Rastislava Boroša sú výsledkom práce talentovaného autora. Sú to práce, ktoré sa môžu čítať ako samostatné príbehy. Pozorný čitateľ však veľmi skoro zistí, že zbierka je komponovaná ako celok a samostatné poviedky možno čítať ako román či novelu so svojráznou mozaikovitou makrokompozíciou.

Rukopis vyhranený, menej už filozofia

Rastislav Boroš sa v debute predstavil ako autor s vyhraneným rukopisom, no s menej jasnou filozofiou. Jeho prózy sú vyrozprávané subjektívnym rozprávačom v prvej osobe. Pritom ide o zaangažovaného personálneho rozprávača, ktorý nielen rozpráva, ale je aj jediným "hrdinom" všetkých príbehov. Štýl rozprávania je zbavený ornamentov a nadbytočností, občasnou štylistickou koloratúrou je azda len využívanie zvukových aliteračných radov. Boroš rozpráva najmä prostredníctvom celkom jednoznačných výpovedí štylizovaných do jednoduchých viet či do zlučovacích súvetí. Takéto vety majú veľkú prevahu nad inými štylizáciami. Borošovo rozprávanie udržuje čitateľovu pozornosť, jeho dynamickosť tvorí charakter príbehu a v menšej miere autorská štylistická zručnosť.

Borošove prózy sú, podľa môjho názoru, literárnou hrou, ktorej výsledkom bude u niektorých čitateľov vcelku príjemný čitateľský zážitok. No tí inak orientovaní jeho príbehy nedočítajú a nezistia, o čom nám Boroš rozpráva. Nebolo by ťažké prvoplánovo prerozprávať dianie v jednotlivých prózach, ale nemá to žiadny zmysel. Hovoriť o akomsi filozofickom posolstve tejto knižky je však ešte ťažšie.

Autorovu logiku treba akceptovať

V prvej próze zbierky Želám vám dobré ráno nás autor zoznamuje s mladým mužom, ktorý je rozprávačom príbehov žijúcim v celkom bežnom manželstve. Obraz manželstva má však charakter apokalyptickej vízie: "Vlastne sme sa vídavali iba neskoro v noci, keď prišla z práce a ja som práve nerobil. Okrem spoločného spánku a sexu som poznal jej život len z dopitej kávy v pohári, z ktorej som si domýšľal, čo cez deň robí, kde sa stravuje, akých má priateľov..." (str. 7) Príbeh rozprávača sa odohráva v realite, no onedlho sa realita mení na absurdnosť. Rozprávač prichádza domov a nachádza už len časť svojho bytu, druhá časť akoby zmizla po zemetrasení, steny neexistujú. Odchádza z bytu, chce sa stretnúť s nejakým mužom, ani s ním sa však nestretáva a odchádza. Odchádza do fiktívnej krajiny, v ktorej žijú síce ľudia, ale život tu má už celkom inú logiku, než na akú sme zvyknutí.

Každý z ďalších príbehov sa odohráva v absurdnom prostredí so sebe vlastnou logikou. Ťažko povedať, či autor myslel svoje príbehy ako celok s určitým zašifrovaným filozofickým posolstvom, alebo sa len hrá a necháva sa unášať možnosťou rozprávať príbehy v logike, ktorú treba akceptovať a vnímať len to, čo sa práve deje, a nič viac.

Nevedno, či Rastislav Boroš rozvinie svoj talent. Prózami svojej prvej knižky však naznačil, že má zmysel pre poetiku (či ju akceptujeme alebo nie, to je už druhá vec), že dokáže vyrozprávať príbeh a zaujať čitateľa, a to určite nie je málo. Takže dúfajme, že tohtoročná literárna súťaž RUBATO 2001 objavila pre slovenskú prózu talentovaného autora.

Autor (1950) je literárny kritik a pedagóg na FF UK

Rastislav Boroš: Zdedená dedina. Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, Bratislava 2001

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984